Fašiangy. Nech už prídu a aspoň na chvíľu vymknú politiku za dvere, aby sa ľudia mohli zdravo vyblázniť a uvoľniť. Očistiť si mysle i zamyslieť sa. Prežívať potešenie zo života. Spevu. Tanca. Hudby. Nechať sa pritiahnuť fantastickým miestom pokoja a radosti, ktoré nachádzame každý inde a inak. (noveslovo.eu)
Jeho spoločné hľadanie začnime v gracióznosti uplynulých čias, vo valčíku Nataše Rostovej a Andreja Bolkonského z filmovej epopeje Sergeja Bondarčuka „Vojna a mier“ podfarbenej hudbou Dmitrija Šostakoviča.
Nemenej elegantne sa pri ňom vyníma aj rafinované a zároveň nevinné tango dvoch rôznych generácií.
Radosť zo života sálajúca z Anthonyho Quinna tancujúceho sirtaki v „Grékovi Zorbovi“, podľa Kazantzakisovho románu i Kakogiannisovho filmu poriadneho kvietka, je nákazlivá. Veď viete, Gréci. Naučia tancovať a smiať sa i Brita. Oopa!
Teraz sa už môže zábava rozbehnúť naplno ako v „Štefanovi“, hite slovenského folkového klenotu „Hrdza“. Má neuveriteľných 42 miliónov zhliadnutí.
Aj skôr narodení si kedysi zaskákali ako kozlence v očakávaní poštára prinášajúceho listy od ich lások. Chúďatá dnešní mladí, nevedia, o čo prišli. Poznajú len emaily a esemesky.
Hm, niekdajší svet diskoték. The Jackson 5? Kool & the Gang? Earth, Wind & Fire? V našich končinách azda menej známy no nemenej funkový „Shalamar“ vedel tiež poriadne rozprúdiť zábavu.
Spomienky sa väčšinou spájajú s niečím, čo nás opustilo. No môžu byť aj začiatkom novej nádeje. Je tomu tak vo svetoznámom muzikáli Andrewa Lloyda Webbera „Cats“. Z desiatok verzií je tá s Elaine Paige v úlohe Grizabelly a so živou scénou v pozadí jedna z najnezabudnuteľnejších.
Opakom smútku sú hrdosť a vášeň. Takto ich dokáže s pôvabom i temperamentom predviesť publiku Elīna Garanča v adaptácii Bizetovej Carmen Metropolitnou Operou. Pretože láska je vskutku vzdorovité vtáča.
A toto je zase „Habanera“ nás, niekedy mladých. Niektorí videli len polmesiac, tí šťastnejší celý.
Na každej poriadnej zábave prichádzajú chvíle oddychu. Môžu ich vyplniť árie z muzikálov
a „Bedári“.
Dozrel čas na klasické „slaďáky“. Melodické skladby britskej pop-rockovej formácie „The Electric Light Orchestra“ sa v éteri hrávali už pred viac ako štyrmi dekádami a stále si uchovávajú osobitosť. Možno po vypočutí tohoto dostanete chuť po rokoch niekomu zavolať.
Druhým je duet dvoch výnimočných hlasov, Patti LaBelle a Michaela McDonalda. Hoci odlúčené, súznejú.
Hor sa späť na parket. Spoločne s pánmi z „Four Tops“ vystríhajúcimi pred pochabosťou a podľahnutím pokušeniam (nielen) v Acapulcu.
Alebo sa bude páčiť pravá kaukazská „Lezginka“ v podaní súboru s rovnakým menom? Jeho krajšia časť symbolizuje labute, mužská orlov.
Ktože sa sem v snehu brodí, kopcami i dolinou, to koledníci s kolovrátkom a ešte krajšou novinou.
Tanečná sála sa postupne vyprázdňuje. Treba len pozametať dlážku a zhasnúť svetlá.
Aj keď je všetko už povedané, urobené a nikam sa netreba ponáhľať,
včerajšok sa privolať dá. Stačí chcieť.
Snáď sa aspoň niektorým za týchto pár okamihov podarilo dosiahnuť ono „fantastické miesto“, kde sa stretáva minulosť s prítomnosťou, spomienky s pokračujúcim životom. Predznamenávajúc i to, čo má ešte len prísť. Nevzdávajme sa ho.