Pozn. red. SRS: Komentár bol uverejnený na Štandarde pod názvom Čo vyplýva z Ficovej cesty do Moskvy a čo zo správania opozície.
Predseda vlády Robert Fico navštívil 22. decembra 2024 v Moskve ruského prezidenta Vladimira Putina a slovenská opozícia spustila pre návštevu viac než obyčajnú kritiku.
Robert Fico oznámil, že s prezidentom Putinom sa na dvojhodinovom stretnutí v Kremli rozprával o situácii s plynom pre Slovensko po oznámení Vladimíra Zelenského, že od 1. januára uzatvára dopravu ruského plynu cez Ukrajinu, o vojenskej situácii na Ukrajine a o možnosti ukončenia vojny, o slovensko-ruských vzťahoch, ktoré chce Robert Fico štandardizovať, napomôcť k tomu by mohli aj oslavy 80. výročia víťazstva v II. svetovej vojne. O ceste R. Fica do Moskvy boli vrcholní predstavitelia Európskej únie vopred informovaní.
Predseda Progresívneho Slovenska označil Ficovi cestu za hanbu Slovenska a za zradu národných záujmov. Podľa Šimečku o plyne mal Fico jednať v Kyjeve a nie v Moskve. Zahraničnopolitický hovorca PS Ivan Korčok označil cestu za zradu na občanoch Slovenska. Predseda strany Sloboda a solidarita (pôvodní liberáli) Branislav Grohling ju označil za službu ruskej propagande a hanbu. Predseda Kresťanskodemokratického hnutia Milan Majerský sa – ako obyčajne – pokúsil driblovať a povedal, že budú žiadať, aby sa prišiel Fico do parlamentu zodpovedať.
Vo výrokoch opozičných predstaviteľov nebolo jediného kladného hodnotenia cesty.
V zápornom hodnotení súťažila zrada Slovenska a Západu. Jednoducho opozícia chce, aby – nateraz – Západ vyhral na Ukrajine a cesta Roberta Fica bola zlá, pretože aspoň propagandisticky pomohol Putinovi a poškodil Zelenskému. O cene plynu na Slovensku a v Európskej únii po ukrajinskom zastavení dopravy plynu sa v rečiach opozície nehovorí a nehovorí sa ani o ďalších, ešte tragickejších dôsledkoch vojny. Výroky opozície hovoria jednoznačne: opozícia si želá na Ukrajine výhru Západu.
O čom však svedčia situácia na bojisku a širšie historické a geopolitické súvislosti?
Finančná a materiálna pomoc celého Západu, presnejšie NATO, Ukrajine už presiahla sto miliárd dolárov, ale ruská armáda každý deň postupuje a zatláča ukrajinskú armádu k Dnepru a Kyjevu. Na internete sa objavujú drastické videá o chytaní ukrajinských mužov na uliciach miest, ktorí nechcú narukovať do armády. Mnohí narukovaní radšej dezertujú, akoby išli do boja. Nie div, ukrajinská armáda stráca tisíce a desaťtisíce padlých vojakov. Ukrajina stráca jedno vojensky dôležité mesto za druhým, Bachmut, Kurachovo, zužuje sa front okolo Charkova.
Ak teda Robert Fico neustále hovorí o rokovaní o mieri na Ukrajine, čo je na tom zlé? Čím viac a z čím rôznejších strán prichádzajú podnety, tým lepšie. Iba Volodymyr Zelenskyj a slovenská opozícia to zatiaľ nechápu.
Egoisticky teraz prejdem k úzkemu slovenskému záujmu.
Dejiny učia, že po skončení veľkej a dôležitej vojny sa menia hranice. O zmenách rozhodujú víťazi vo vojne a ich záujmy, vôľa obyvateľov dotknutého územia nie je ani na druhom mieste. Robert Fico a maďarský predseda vlády Viktor Orbán sa teraz navzájom potrebujú a vystupujú v zhode. Nie je to prvý raz, čo z Bratislavy a z Budapešti zaznievajú zhodné tóny. Ku koncu komunizmu mali slovenskí a maďarskí disidenti spoločný záujem a podpisovali spoločné medzinárodné listiny.
Ale nerobme si ilúzie. Slovensko a Maďarsko si ešte nie sú úplne načistom po rozpade Uhorska a keby sa naskytla príležitosť, nájdu sa v oboch krajinách politici, ktorí odhalia staré boľačky. Na Slovensku už bol politik volajúci „nasadnime do tankoch a poďme na Budapešť“. V Maďarsku ich bolo v opačnom smere viac. Ficovi a Orbánovi patrí dodatočná vďaka, že také nálady tlmia.
Veľmi zhruba a zjednodušene, do nástupu Ficovej vlády sa geopolitická mapa javila tak, že Orbánove Maďarsko je skôr na ruskej strane a predficovské Slovensko skôr na západnej strane. Keby vojna na Ukrajine pokračovala ako doteraz, Maďarsko by sa ocitlo vo víťaznom ruskom tábore, Slovensko v prehranom západnom. Formy nového usporiadania záujmov bývajú rôzne, ale výsledky rovnaké – víťaz berie viac. V dôsledku Ficovej politiky sa Slovensko ocitlo v rovnakom tábore ako Maďarsko. Spomeňme si, ako pripomíname, že SNP nás vytrhlo z prehrávajúceho hitlerovského tábora a zaradilo do víťazného spojeneckého. Slovenská vláda má teraz slobodnejší manévrovací priestor, na všetky štyri svetové strany. Vytrhla sa aj z vazalského postavenia voči západnému deep state a už tým vo svete zaujala a vydobyla si rešpekt.
Geopolitické presuny majú aj svoje osobné dôsledky. Rusko po víťazstve na Ukrajine nepotrebuje pokračovať ďalej do Európy. Po niekoľko nadchádzajúcich desaťročí, domnievam sa, ho Európa nedokáže ohroziť. Ale ľudia, ktorí krajiny ťahali na prehrávajúcu stranu, granty z vládnych zdrojov nedostanú.
Ešte okrajový detail. Srbský prezident Alexander Vučič v piatok 20. decembra oznámil, že Robert Fico poletí do Moskvy v pondelok 23. decembra. Fico však letel v nedeľu 22. decembra. Vučičovo oznámenie a Ficov skorší let dokonale zmiatli našich aj zahraničných NATOvčíkov a Ficovi sa podarilo nepozorovane priletieť do Moskvy. Zdá sa, že Vučič, Fico aj Orbán už dokážu efektívne spolupracovať.