Nevydržal som dlho počúvať bludy, ktoré dnes šíril Jaro Naď, vypol som to už vtedy, keď sa tento šovinistický fanatik rozohnil, že na Ukrajinu sa budeme chodiť učiť, ako bojovať proti Rusom. (facebook.com)
Radšej som si pozrel rozhovor s bývalým poradcom ukrajinského prezidenta Oleksijom Arestovyčom (o ktorom sa hovorí, že by mohol byť rivalom Volodymyra Zelenského v prezidentských voľbách), a tam bol takýto vtip: „70 percent Ukrajincov je odhodlaných bojovať do posledného muža. Ten zvyšok žije na Ukrajine.“
Len toľko som chcel povedať k táraninám tohto zbabelca, ktorý je taký dokakaný až za ušami z možného trestného stíhania za jeho zločiny proti tomuto štátu, že si sem doviedol posilu až z Ukrajiny – bývalého ministra obrany Oleksija Reznikova, ktorý len tak mimochodom musel odstúpiť kvôli korupcii (a hoci to mal byť hlavný hosť, nakoniec zistil, že robí len krovie verejnej obhajobe nášho exministra). Vôbec sa nečudujem, že ten, ktorý neoprávnene rozdával štátny majetok ako lentilky, má práve takýchto kamarátov. Vlastne ešte niečo.
Pozrite si toto video. Zachytáva pokus zúfalých žien oslobodiť uneseného muža (a vzápätí násilne odvlečeného na front) pred ukrajinskou vojenskou kanceláriou. Jeho matka niekoľkokrát zreteľne kričí: „Dajte mi milovaného syna! Dajte mi syna!!!“ Toto je obnažená realita. Nie kaviarenské drísty vojnových štváčov. Títo Ukrajinci by ľuďom ako Naď napľuli do tváre. A ja si zasa myslím, že ak ho odsúdia, trest pre takýchto bezcharakterných darebákov, ktorí huckajú iných na smrť, by nemal byť väzenie, ale mašíren marš prvým transportom na front do prvej línie.