Dvojdňová návšteva ruského prezidenta v Azerbajdžane sa pokojne dá nazvať aj ako triumf pre Rusko.
Prezident AZ potvrdil, že Rusko považuje za strategického spojenca, s ktorým odteraz bude úzko spolupracovať.
S veľkým, s prepáčením, prdom tak vyfučala stratégia Európskej únie, že my ruský plyn nepotrebujeme, lebo, ha! budeme brať plyn z Azerbajdžanu (mimochodom, oveľa tvrdšie autoritársky štát, ktorý nedávno vojensky napadol susedné územie, ale proste… nie sú Rusko, takže sú dobrí, šach-mat).
Ešte v júni Eurokomisia navrhovala vymeniť ruský plyn v plynovode vedúcom cez Ukrajinu k nám za azerbajdžánsky. To už celá táto diplomacia začala vyzerať naozaj bizarne.
Teraz AZ vodca Alijev v podstate prisahal vernosť ruskému prezidentovi.
Podpísali sa významné kontrakty, prepájanie platobných systémov, pomerne významné projekty v oblasti kultúrnej výmeny. A pripravujú sa objemné zbrojné kontrakty.
Všetky tie hlúpe články (pozdravujeme analýzy Denníka N) spred pár mesiacov, ako vraj Rusko stráca pozície na Kaukaze, Putin vyzerá trápne, lebo ho nerešpektuje ani Azerbajdžán ani Arménsko, dnes pôsobia ešte komickejšie, ako keď ich propagandisti písali.
Samozrejme, ruské víťazstvo je vykúpené tým, že hodili cez palubu tradičného spojenca Arménsko (Arméni to vedeli a v poslednej chvíli sa to snažili zachrániť obrátením sa na Francúzsko a iné EÚ štáty s prosbou o vojenskú pomoc).
Alijev tak získal obrovský kredit doma dobytím Karabachu, Rusi mu zároveň pomôžu vyvažovať vplyv Turecka. Môže byť extrémne spokojný.
Spojenectvo sa spečatilo žiadosťou AZ o vstup do BRICS. To je taký hlavne symbolický krok, keďže BRICS je veľmi voľné spoločenstvo, bez nejakých výraznejších okamžitých benefitov (zvlášť pre AZ, ktorý asi sotva bude čerpať z rozvojovej banky BRICS-u, čo je jediný materiálny benefit a skôr pre rozvojovejšie krajiny). Ale berie sa to ako súhlas s budovaním „multipolárneho sveta“. Aj keď, ešte raz, vo veľmi symbolickej rovine.
EÚ proste výrazne stráca. Ako cez stratu vplyvu Francúzska v Afrike, tak slabučkou politikou smerom ku Kaukazu, a najmä tým, ako podcenilo situáciu na Ukrajine a ako sa hlúpo európske „elity“ pod americkým vplyvom pridali na stranu tvrdo protiruskej politiky.
Teraz sme zbytoční vazali rôznych energetických pánov a ešte môže dôjsť k tomu, že budeme vťahovaní do rôznych konfliktov za hranicami Európy práve v snahe ochrániť si niečo z tých trás.
Zle, zle, zle.