Každý večer si v pohodlí svojho domova sadáme k televízoru a vo večerných správach sa dozvedáme, kde všade sa ľudia zabíjajú. Pripomína mi to starých Rimanov, ktorí chodievali do Kolosea, aby na vlastné oči videli, ako tam divá zver trhá ľudí zaživa a s pôžitkom si vychutnávali túto hrôzu. (noveslovo.eu)
Som rád, že žijeme v civilizovanejšom svete a o takýchto hororoch sa už dozvedáme iba z historických kníh, filmov a dokumentov. Keď však pozerám na večerné správy, filmy a zábery z bombardovaných miest a dedín, zmasakrované obete po náletoch rakiet, kde všade tečie krv potokom, mám taký dojem, že to moderné Koloseum tu máme v priamom prenose pred sebou, moderná technika nám každý deň dopraje podobné krvavé zážitky, aké si dopriali starí Rimania. Mám z toho pocit, že zlo a násilie nám už natoľko zovšedneli, že sa to stáva samozrejmou súčasťou nášho života. No a jedným takýmto obrovským Koloseom sa stala Ukrajina, náš sused. Denne tam tečie krv, výbušniny tam trhajú ľudí, kaličia a mrzačia obete ako za čias Ríma. A tým, čo toto Koloseum zriadili a sfunkčnili, akoby samotný diabol zosadol na plecia a našeptáva im, ešte, ešte, nech sa svet krvou nasýti.
Ako je to vlastne s tým diablom? Satanom, Belzebubom… ako ho ľudia nazvali? Nezáleží na tom, ako ho pomenovali, ale najčastejšie je táto pekelná bytosť opisovaná ako tvor s ľudským telom, kozími rohami, chvostom a kopytami, proste niečo, čo človeka už svojím vzhľadom odpudzuje. Nikdy nikto ho síce v skutočnosti ešte nevidel, ale akoby sa pohyboval po celom svete. Raz je v Amerike, inokedy v Rusku aj na Ukrajine, preletuje bez problémov s úplnou ľahkosťou bez víz, z jednej krajiny do inej. Zosadá tam na plecia tamojších hodnostárov a našeptáva im, čo majú robiť, aby peklo malo vždy dostatok zatratených dušičiek. Kde sa zdržuje v tejto chvíli? Povedal by som, že sedí na pleciach tých, čo dnes volajú po ďalších a ďalších zbraniach a peniazoch pre Ukrajinu. Svojho času vyšla v Česku kniha Smrt v sametu, v ktorej Petr Hájek tvrdil, že Satan je už za dverami, že dejiny sa netvoria náhodou, že sú výsledkom boja zla s dobrom, že každé zlo vytvára iba chaos, destabilizáciu a krízu. Je tomu tak.
To, čo sa deje dnes na Ukrajine, mi pripadá, akoby skutočne zaúradoval sám diabol. Podarilo sa mu tak znepriateliť dva slovanské národy, že to nemá obdobu. Všimnime si však toho, kto prilieva olej do ohňa. Sú to nielen politici, ale aj médiá. Tie vytvorili a vyrobili také dobrácke a pre Ukrajinu nepostrádateľné osobnosti, akými boli a sú napr. Zelenskyj, Porošenko, Kučma, Tymošenková, Jaceňuk, Kličkovci, ktoré sa objavili v priebehu tohto diania, no ich rodiny sú zabezpečené na celé generácie v zahraničí. Aj niektorí z nich. Je síce pravdou, že by aj životy položili za slávu Ukrajiny, ale nie tie svoje. Škoda, že nepoznáme, koľko peňazí z vlastného vrecka oni vytiahli pre nákup munície pre svoju armádu. Ak aj niečo dali, ostali im ešte miliardy na kontách v zahraničí. Tie tri milióny, čo sa zozbierali na Slovensku, sú len omrvinkou z toho, čo sa už vyparilo na bojiskách alebo vo vreckách parazitov na tejto vojne. Aby bolo toto Ukrajinské Koloseum funkčné aj naďalej, už nebudú stačiť ani miliardy.