Keď sa po pár týždňoch skončil neúspešný experiment mediálneho manipulátora Vagoviča na RTVS, bolo počuť z mnohých strán starosti o slobodu slova na Slovensku a podobné srdcervúce obavy o osud demokracie u nás. (noveslovo.eu)
Keď ale podľa dostupných informácii na TA3 potichu končí Anka Žitná ako tvár projektu „Tak takto?!“, a v podstate sa tak likviduje jeden z mála prínosných programov vo vysielaní tejto televízie, tí istí „bojovníci“ za slobodu prejavu mlčia a ignorujú tento skutočný útok na slobodu slova u nás.
Anka Žitná prekážala, pretože nešla s prúdom a bola ochotná ponúknuť aj iný ako ten požadovaný pohľad na problémy. Veľa našich politikov a novinárov totiž pod slobodou slova rozumejú slobodu len pre ich názory a videnie sveta, respektíve dokonca vyžadujú ochranu svojich názorov a elimináciu názorov iných. Preto médiá hlavného prúdu v tejto kauze tolerujú to, čo by ich v prípade skutočného rešpektovanie demokratických hodnôt malo rozpáliť a stmeliť v jeden front. Nič také sa ale nestalo a nestane, pretože ich mentalite skôr vyhovuje nový mediálny zákon na Ukrajine.
Keď politici strán vládnej koalície hovoria, že budúce parlamentné voľby budú o demokracii, majú do určitej miery pravdu. Tou skutočnou hrozbou pre demokraciu ale nie je opozícia, tou hrozbou je čierno-biele videnie sveta, ktoré presadzuje časť našej politickej a mediálnej scény. Tou hrozbou je neochota a najmä neschopnosť vyrovnať sa s nepríjemnými názormi v rámci diskusie, a nie ich nálepkovať, označovať za dezinformácie, ruskú propagandu a podobnými spôsobmi sa ich snažiť delegitimizovať a umlčať.
Najsmutnejšie na tom je, že naše poučenie z histórie dokazuje, že čím viac je snaha niektoré názory potlačovať, tým viac sa stávajú zaujímavé a príťažlivé. Šírenie nepohodlných názorov sa nepodarilo zastaviť ani za minulého režimu, v „dobe predinternetovej“. Pokúšať sa o to v súčasnosti je skôr svedectvom o nepochopení súčasného sveta a neschopnosti obhájiť a presadiť svoje názory, a tieto snahy majú konečnom dôsledku presne opačný efekt.
Sledovanie spravodajského televízneho priestoru v posledných dňoch taktiež naznačuje, že s blížiacimi sa voľbami sa posilňuje tendencia účelového prístupu k informovaniu verejnosti. Zatiaľ čo JOJ24 si plní svoju úlohu a ponúka svojim divákom tlačové konferencie bez nejakého účelového selektívneho prístupu, RTVS sa podľa možností vyhýba čomukoľvek, čo by sa nemuselo páčiť súčasnej vláde a politické dianie u nás ponúka najmä prostredníctvom správne orientovaných komentárov a starostlivým výberom hostí.
TA3 sa prestáva tváriť, že ponúka objektívny a vyvážený pohľad na spoločnosť a postavila sa na barikády. Tak nám namiesto tlačovej konferencie Hlasu alebo aj tlačovej besedy zamestnávateľských združení, obchodných a priemyselných komôr po stretnutí s prezidentkou Zuzanou Čaputovou ponúka v rámci reklamy pohľad na pleseň na nohách a v priebehu dňa niekoľkokrát zopakovala tlačovú konferenciu Hegera, akoby sa žiadne iné tlačové besedy neuskutočnili. Vzniká dojem, že táto reklama, určite pre mnohých dôležitý produkt, sa spolu s opakovaním tlačových konferencií povereného premiéra stáva nosným programom tejto spravodajskej stanice. Dopĺňajú ho ešte debaty o nízkej finančnej gramotnosti Slovákov, pretože málo investujú a teraz je na to ta najlepšia doba. Bohužiaľ sa už ale nerieši to, kde na tieto investície majú zobrať.
No a v súvislosti s vyváženosťou a úplnosťou ponúkaného spravodajstva je zaujímavé aj to, že napríklad tlačovú konferenciu Hlasu o hospodárení rezortu Veroniky Remišovej neponúka TA3 ani v svojom archíve tlačových besied. Takéto ignorovanie tlačovej besedy jednej z preferenčne najsilnejších politických strán rozhodne nesvedčí o poctivom prístupe k plneniu spravodajských povinností.
Keď v roku 1994 povedal Vladimír Mečiar „Zvyknite si, je po voľbách“, možno nechtiac vyjadril určujúci trend slovenskej politiky v dlhodobom horizonte. Ten sa v súčasnosti rozširuje aj na obdobie predvolebné a začína platiť „Zvyknite si, je pred voľbami.“