Ktože nám to tak zúfalo kričí … ? Že to zatriaslo aj Bruselom. Ten ako pravá macocha hneď a zaraz odvrhol slovenských sociálnych demokratov.
Kričí nám tu garnitúra amatérov, ktorá zdevastovala Slovensko na druhú najchudobnejšiu krajinu EÚ. Našťastie u nás doma nám ten krik žily netrhá. Už sme voči kriku imúnni a hluchí. Ale nie zábudliví…
Dobre si pamätáme tri roky hrôzovlády, utrpenia, excesov. Tri roky hádok, vulgárnosti, urážok, obviňovaní, svojvoľného ohýbania zákonov, obmedzovania slobody pohybu, slova, vypínania médií, a potláčania dialógu. Tri roky zneužívania moci a znásilňovania pravdy.
Bývalí mocipáni prirýchlo zabudli ako arogantne a drzo si prisvojovali monopol na pravdu. Jedinú a neomylnú pravdu.
Diletanti, namiesto hanby a pokory kričia, revú do európskych diaľav. Lebo – nič iné nevedia.
Už aj tie najchabejšie argumenty im došli ako patróny na fronte.
Ostáva im len – ďalej očkovať spoločnosť vakcínou nevraživosti. Bez štipky svedomia, ktoré by ich prinútilo aspoň sa ospravedlniť.
Oni vo svojej prostoduchej „odbornosti“ nevedia, že krikom ubližujú predovšetkým sebe. Odhaľujú svoj diétny „charakter“.
Ešte nedospeli k poznaniu, že krikom svoju reputáciu z bahna a žaburiny nevytiahnu.
Ani s pomocou bruselskej macochy…