Exminister zahraničných vecí Ivan Korčok ohlásil svoju kandidatúru na funkciu prezidenta. Jeho kandidatúru vopred podporili liberálne médiá (Denník N) a ihneď ho označujú za favorita súťaže.
Ivan Korčok má za sebou dlhú diplomatickú kariéru v dôležitých krajinách aj na ministerstve zahraničných vecí. Slúžil vládam všetkých ideologických zafarbení. Vykonával funkciu štátneho tajomníka na ministerstve zahraničných vecí za Dzurindovej (2002 – 05) aj za Ficovej vlády (2015 – 18); ministrom zahraničných vecí bol v Matovičovej (2020 – 21) a Hegerovej vláde (2021 – 2022). Dobre vyzerá a vie vystupovať doma aj v zahraničí, pravda tak, ako to vyžaduje vládnuca politická línia nielen domáca, ale aj globálna, čiže americká. Jeho kandidatúra akoby kopírovala cestu víťazných kandidátov slovenského hlbinného štátu (deep state) z minulosti: Vladimíra Mečiara ako lídra kandidátky VPN v roku 1990 (ten sa im potom vytrhol), Zuzany Čaputovej v roku 2019 a menej výrazných medzi tým.
Problém Ivana Korčoka ako kandidáta na prezidenta republiky tkvie v tom, že on nikdy politickú líniu neurčoval, on vždy poslušne vykonával – buďme presní – globalistickú líniu, určovanú vo Washingtone. Po dovoze vakcíny Sputnik V povedal, že tá je možným spochybnením zahraničnopolitického smerovania krajiny a že zo Sputnika V sa stal v poslednom čase „nástroj hybridnej vojny“. (Pravda, 2. 3. 2021) Dovoz ruskej vakcíny odštartoval procesy, ktoré nakoniec viedli ku Korčokovej demisii a k pádu Matovičovej vlády.
Po vypuknutí vojenskej operácie na Ukrajine netajil svoje znechutenie z toho, že „Rusko celý čas klamalo a zavádzalo“. Využil príležitosť na presadzovanie cudzích vojakov na Slovensku: „Je našou povinnosťou chrániť Slovenskú republiku tak, že sem príde nejaký počet spojencov. Môžem hovoriť o niekoľkých stovkách.“ (Noviny PLUS, 24. 2. 2022) Cudzí vojaci už sú tu.
Neskôr vyhlásil, že „všetci tí u nás doma, ktorí ešte aj dnes bagatelizujú to, čo sa stalo nášmu susedovi a tvrdia, že sa nás agresia voči Ukrajine netýka, sú pre Slovensko takou istou hrozbou ako Rusko“. (Trend, 1. 10. 2022) Ak by bol zvolený, Ivan Korčok sa zrejme nechystá stať prezidentom všetkých Slovákov.
Podľa Ústavy, prezident je hlavou Slovenskej republiky, reprezentuje Slovensko dovnútra i navonok a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Ako by chcel Korčok na poste prezidenta reprezentovať Slovensko aj na východ, voči Rusku a Bielorusku? Ako by začal rozprávať, keby Spojené štáty pokračovali vo svojom sťahovaní sa z Európy, o ktorom sa už v odbornej publicistike dávnejšie píše? Ale najmä, ako by chcel prezident Ivan Korčok obhajovať záujmy Slovenska smerom na východ, keď by mu vždy mohli obúchať o hlavu jeho citáty z doby, keď globálne trendy určovala Amerika?
Slovenská republika má za sebou tri dekády samostatnosti a ešte stále si myslí, že úspešný diplomat, čiže úradník zahraničnej politiky, bude aj dobrým ministrom zahraničia a najnovšie aj prezidentom. Akú skúsenosť ešte potrebujeme, aby sme sa presvedčili, že je to nesprávna cesta?