V rubrike 7 dní v kocke Dag Daniš komentuje hlavné témy týždňa. Dnes o trápnom pokuse Matoviča zasvietiť; o dvihnutom prste zo Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, ktorú znepokojuje vyhrotená kampaň a úzkosti ľudí (psychiatri hovoria múdro, ale trafili vedľa); o radikalizácii slovenských progresívcov v podaní Poliačika a nakoniec o tom, kto vyzerá ako skokan volieb 2023. (standard.sk)
1. Pacient
Začneme tak trochu psychiatrickou témou. Igora Matoviča zarmútilo, že jeho strana zaspala na šiestich percentách. Ešte viac ho zarmútilo, že hlavnou postavou Obyčajných sa stal 2. septembra poslanec Maroš Šefčík, ktorý mal pri parlamente konflikt s Kaliňákom. Fotografia, ako sa Šefčík postavil Kaliňákovi, bola virálna.
Vyzerala dobre. Ak by bol na nej Matovič, mohla sa stať vlajkou kampane Obyčajných.
V utorok večer na diskusii Postoja Matovič avizoval, že „už by sa patrilo začať“ a hneď ráno vraj ide na to. Vyspal sa. Zobudil sa. Ovešal sa nahrávacími zariadeniami (ako to má vo zvyku). A vyrazil robiť kontaktnú kampaň.
Začal na mítingu Smeru. A vyšlo to takmer podľa plánu. Kampaň bola vysoko kontaktná. Nahratá. A priamo s Kaliňákom.
Lenže Matovičovi to vyšlo iba takmer. Nie celkom. Vzorovú scénu – tú, kde stojí Šefčík pevne proti Kaliňákovi, ako chlap – Matovič nezopakoval. Nemá na to. Namiesto toho sme videli Matoviča skrčeného v aute, ako kope do Kaliňáka, auká, zmätene vykrikuje. A ako potom dostal ranu do nosa od nejakého fagana zo Smeru.
Celé zle. Z oboch strán, Matovičovej aj Kaliňákovej.
Niektorí analytici sa domnievajú, že sme videli jeden zo zlomových bodov kampane, ktorý posilní Smer aj Obyčajných.
To prvé možno sedí.
Z incidentu majú zákonite radosť aj Šimečkovi progresívci.
Pri predpovedi o posilnení Obyčajných však treba trochu pribrzdiť. Nie, Matovič tentoraz nebol autentický ani presvedčivý. Prišiel to zahrať a napodobniť Šefčíka. A zahral to trápne. Mimoriadne trápne. Spôsobom, ktorý musí byť otravný aj pre zvyšok jeho fanklubu (už ho nechvália, len ho bezradne bránia).
Obraz, ako Matovič pevne a odvážne stojí proti mafii, nevyšiel.
Možno to bude tým, že sedel. Nie veľmi pevne a nie veľmi odvážne.
Vyšlo mu len to, že sa vrátil do stredu javiska. Za akú cenu – to je otázkou vkusu. Bitkám a kopancom v politike nemôžu tlieskať ani skalní voliči Obyčajných (združení v starom klube „Podporujeme predsedu vlády Igora Matoviča“).
Herecký výkon Matoviča zo stredy 13. septembra sa asi nezapíše do zlatého fondu marketingu Obyčajných, vedľa fotografií z Cannes 2020. Smrdí z neho zúfalstvo s klinickou zápletkou.
2. Choré kampane
Pri príbuznej téme ostaneme aj v druhom bode. Po dlhšom čase verejne prehovorili slovenskí psychiatri (nezávisle od divadla Matoviča). Varujú, že vyhrotené kampane spôsobujú ľuďom úzkosť. A poniektorých pripravujú o rozum.
Iste. Je to tak. Zástupcov psychiatrov však treba poopraviť. Nebezpečné nie sú len kampane extrémistov a radikálov, ktorí útočia na menšiny a LGBTI komunitu.
Oveľa nebezpečnejšie sú tzv. systémové kampane. Tie, ktoré ženú do straty príčetnosti médiá a „lídri“ hlavného prúdu. A neváhajú pri tom manipulovať, hystericky šíriť strach – a produkovať výmysly.