26.9.2014 16:36:35

Ján Čarnogurský: Pravda vychádza na povrch

 

Americký dvojmesačník Foreign Affaires má povesť najlepšieho časopisu o zahraničnej politike na svete. Posledné číslo (september – október 2014) prináša zaujímavé články ku aktuálnym témam.

 

John J. Mearsheimer, profesor na Univerzite Chicago píše o ukrajinskej kríze pod charakteristickým názvom: „Prečo je Západ na vine ukrajinskej krízy“ (WhytheUkraineCrisisIstheWest´sFault).

Podľa článku koreňom krízy je rozšírenie NATO na Východ a stratégia vytrhnúť Ukrajinu z ruskej obežnej dráhy a integrovať ju na Západ. Posledná fáza začala neústavným zvrhnutím prezidenta Janukoviča, ktoré Putin „správne nazýva prevratom“ a USA prevrat podporovali. Americkí a európski politici pochybili, keď sa pokúsili premeniť Ukrajinu na západnú pevnosť na ruských hraniciach. Putin ešte Bushovi veľmi jasne naznačil, že ak Ukrajinu prijmú do NATO, prestane existovať ako štát. Pre ruských vodcov je aj snaha o vstup do Európskej únie nebezpečná, pretože je predstupňom vstupu do NATO.Veľmoci sú vždy citlivé na potenciálne ohrozenia blízko svojich hraníc. Preto vznikla karibská kríza v r. 1962 a keby sa Čína pokúsila uzavrieť vojenské spojenectvo s Mexikom, USA by to vnímali ako svoju potupu.

Zbytočne Západ presviedča Rusko, že rozšírenie NATO na východ nie je ohrozením Ruska, o tom, čo je jeho ohrozením rozhoduje Rusko. Pretiahnuť Ukrajinu od Ruska do svojho tábora sa pokúšal Západ veľmi primitívne. Americká diplomatka Victoria Nuland priznala, že USA vynaložili 5 miliárd dolárov, aby pomohli Ukrajine „dosiahnuť budúcnosť akú si zaslúži.“ Victoria Nuland neskôr označila Arsenija Jaceňjuka, aby sa stal predsedom vlády a on sa ním stal.

Ukrajinskú krízu Západ nesprávne začal a mal by ju čím skôr ukončiť. Západ bude potrebovať Rusko na stiahnutie svojich vojsk z Afganistanu, na dosiahnutie dohody s Iránom, na stabilizáciu situácie v Sýrii. Ukrajina by sa mala stať neutrálnou zónou medzi Západom a Ruskom, niečo ako bolo Rakúsko počas studenej vojny.

Nevedno, či Róbert Fico čítal ForeignAffairs pred svojim výrokom, že Ukrajinská kríza je výsledkom geopolitickej súťaže medzi Ruskom a Spojenými štátmi, ale posledné číslo časopisu mu dáva zapravdu.

Ďalší článok profesorky Harvardskej univerzity Mary EliseSarotte sa zaoberá, či Západ sľúbil Michailovi Gorbačovovi pri rokovaniach o skončení studenej vojny, že NATO sa nebude rozširovať na východ. Autorka už mala k dispozícii americké aj nemecké archívne dokumenty o rokovaniach.     

9. februára 1990 rokoval americký minister zahraničných vecí James Baker s Michailom Gorbačovom v Moskve o NATO. Dôležitou otázkou na rokovaniach bolo zjednotenie Nemecka. Zachoval sa rukou písaný lístok Bakera s kľúčovou vetou: „Konečný výsledok: zjednotené Nemecko zakotvené v politicky zmenenom NATO, ktorého jurisdikcia sa neposunie na východ.“

Podľa Bakera Gorbačov odpovedal, že akékoľvek rozšírenie zóny NATO by bolo neprijateľné. Nasledujúci deň rokoval v Moskve s Gorbačovom nemecký kancelár Helmut Kohl. Ten uistil Gorbačova, že NATO sa nerozšíri na územie (vtedajšej) NDR ani po zjednotení Nemecka. Mimochodom, iba Nemecko dodržiava tento sľub Gorbačovovi. Nemecký minister zahraničných vecí Genscher povedal svojmu sovietskemu kolegovi Eduardovi Ševarnadzemu, že NATO sa nerozšíri na východ. Tento sľub už Nemecko nedodržalo a nevetovalo rozšírenie NATO v 90-tych rokoch. Bolo už zjednotené a mohlo si dovoliť zabúdať na sľuby. Tieto sľuby sa nedostali do písomnej zmluvy.

Proti sľubom sa interne v USA postavila Národná bezpečnostná rada. Washington už sľub neopakoval, Gorbačov mal vnútorné problémy a keď v roku 1992 vyhral prezidentské voľby Bill Clinton, už sa o nich nehovorilo vôbec. Rusko ich začalo pripomínať v polovici 90-tych rokov a dramaticky ich teraz pripomenula ukrajinská kríza.

Zásadné články v čísle dopĺňa rozbor súčasných Spojených štátov od Francisa Fukuyamu pod názvom „Amerika v úpadku a nefunkčnosti“. Fukuyama je autorom veľmi známej knihy Koniec dejín. Úpadok a nefunkčnosť Ameriky vidí v neprimeranom presune právomocí od vlády a zákonodarcov na súdy. Tie majú v USA asi rovnako zlý obraz ako u nás. Nové formy korupčnosti zaviedli lobistické a nátlakové skupiny.

Posledné číslo Foreign Affaires dokazuje, že v Spojených štátoch stále vládne sloboda názorov. Musia byť seriózne podložené a v citovaných článkoch sú.

 

Skrátená verzia vyšla v PRAVDE 13. 9. 2014

Ján Čarnogurský