14.6.2018 07:55:14

Svjatoslav J. Rybas: „Mnichov – Benešovo proroctví“

Rybas, Beseda o knihe
Rybas, Beseda o knihe

Dňa 13. júna 2018 sa v Univerzitnej knižnici v Bratislave konala beseda s ruským spisovateľom Svjatoslavom Jurjevičom Rybasom  o jeho knihe „Mnichov – Benešovo proroctví“, ktorá v češtine vyšla skôr, ako v ruštine.

Na úvod sa k prítomným, väčšinu z ktorých tvorili členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a Slovensko-ruskej spoločnosti, prihovorila riaditeľka Univerzitnej knižnice Silvia Stasselová, ktorá hneď uviedla, že v roku 2019 si pripomenieme 100. výročie založenia knižnice, čo sa konkrétne prejavilo v „zásadnom ovplyvnení  niekoľkých generácií významných vedcov, pedagógov, spisovateľov a ďalších osobností spoločenského a kultúrneho života“. A doplnila, ktoré významné osobnosti Ruska už túto knižnicu navštívili. Neskôr, už vo voľnej diskusii, prezradila, že Univerzitná knižnica  má 3 milióny zväzkov.

Veľvyslanec RF Alexej L. Fedotov prešiel hneď k podstate knihy a poukázal na to, aký vplyv mala na Slovensko Mníchovská dohoda z roku 1938, ktorá sa v našich končinách nazýva otvorene Mníchovským diktátom, resp. Mníchovskou zradou.

„Táto téma je podľa nás stále aktuálna a zaujímavá tak pre odborníkov na históriu, ako aj pre bežných občanov a mládež,“ riekol a pripomenul konanie medzinárodnej vedeckek konferencie, ktorá  sa k téme „Mníchova“ konala v Múzeu SNP v apríli 2018.

„Na príklade Mníchova vidíme, k akej katastrofe viedla západná politika upokojovania agresora. Čiže snaha zaistiť si vlastnú bezpečnosť na úkor iných. Tak, že vojnovú moc 3. ríše usmernil na východ.  Tým bola porušená zásada nedeliteľnosti bezpečnosti.

Pritom vieme, že Sovietsky zväz v roku 1935 uzatvoril zmluvu s Francúzskom a ČSR. A viackrát navrhoval vytvoriť systém kolektívnej bezpečnosti v Európe. Žiaľ, aj dnes môžeme vidieť, ako niektoré štáty praktizujú rovnakú politiku a z času na čas ignorujú mechanizmy, ktoré svetové spoločenstvo vytvorilo, aby sa podobné konflikty v budúcnosti nemohli opakovať,“ povedal a ďalej zdôraznil: „Podľa mňa udalosti z 30. septembra 1938 by mali byť výstrahou toho, k čomu môžu viesť snahy o politické manipulovanie s verejnou mienkou, zahrávanie sa s nacizmom a nezodpovedná benevolencia k neonacizmu. Toho neonacizmu, ktorý dnes ožíva na európskom kontinente, pričom nadobúda nové formy a v rade prípadov sa mení na nástroj štátnej politiky, ako to v súčasnosti môžeme pozorovať na susednej Ukrajine.“

x x x

Keď dostal slovo Svjatoslav J. Rybas, hneď si položil rečnícku otázku: V čom je to Benešove proroctvo?

„Keď Beneša doslova prinútili, aby súhlasil s Mníchovskou zradou, tak riekol: západné štáty robia to, čo sa potom obráti proti nim. Celý svet sa obráti. A Československo bude nútené pretrpieť si revolúciu... doslova toto povedal,“ uviedol spisovateľ a dodal, že československí „generáli chceli bojovať, ale pri triezvom zvážení situácie sa toho vzdali“.

Ďalej povedal, že toto vzdanie sa boja ovplyvnili okolnosti, na ktoré generáli nemali dosah, hoci čs. armáda bola v tých časoch mimoriadne silná.

Keď Beneš v roku 1935 podpisoval zmluvu so ZSSR, tak tam bola vložená klauzula, že Sovietsky zväz pomôže Československu v prípade agresie proti nemu, iba so súhlasom a pri účasti Francúzska.

Chápeme, že vtedy sa to myslelo ako poistka proti prípadu agresie zo strany ZSSR,“ konštatoval S. Rybas a doplnil, že „problém je však v tom, že práve táto formulácia sa postavila proti tomu, aby sa ZSSR postavil  na obranu ČSR“.

Čo sa ďalej dialo?

V septembri 1938 Poľsko uskutočňuje veľké volyňské manévre, na ktoré si pozvalo mnohých vojenských atašé, vrátane veľkej skupiny generálov Wehrmachtu. V knihe „Mníchov – Benešovo proroctví“ je foto, ako generál Malinovskij hovorí nemeckým generálom, že poľská armáda neprepustí Červenú armádu, ak sa tá vydá na pomoc československej armáde.

Čo k tomu povedať? Iba to Churchillovo, že Poliaci sa chceli vyhnúť vojne cestou hanby. A tak nakoniec mali aj vojnu  a aj hanbu!

Prečo sa Anglicko správalo tak, ako sa správalo

„Angličania vtedy tvrdo šetrili na vojenskom rozpočte. A keď Nemecko začalo zbrojiť, ukázalo sa, že oproti Anglicku má omnoho viac a väčších bojových lietadiel.

„A tak sa Angličania rozhodli. Teraz budeme rýchlo navyšovať vojnový potenciál a aby nás Nemecko neprepadlo, tak mu podhodíme ako korisť Československo. Je to cynické? Je! Ale tak vyzerala vojnová ekonomika tých čias,“ riekol S. Rybas a dodal: „Churchill bol proti tomu...“

Stalin a Mníchov

Stalin pri rozhovore s Benešom povedal: „My vás podporíme!“

A S, Rybas k tomu hovorí, že v roku 1935 sa konali veľké kyjevské manévre. Zúčastnila sa ich obrovská delegácia československej armády, na čele ktorej bol náčelník generálneho štábu Ludvík Krejčí. Bol tam aj náčelník vojenskej rozviedky vtedy ešte len plukovník Šimon Drgáč, ktorý so sovietskou rozviedkou podpísal dohodu o spolupráci.  

Sovieti našim vraj oznámili, že majú obrovské spravodajské možnosti v Nemecku, čo zdôvodnil predchádzajúcimi kontaktmi s Nemcami, znalosťou nemčiny mnohých sovietskych dôstojníkov... čo vyústilo do oznámenia: „Zaručujeme vám organizáciu diverzných akcií..., rovnaký návrh sme oznámili francúzskemu 2. výboru (rozviedke)..., proste sme im začali pomáhať,“ zdôraznil Svjatoslav Rybas a doplnil varovanie, ktoré Sovieti pri tom dali Čechoslovákom: „Len nezapájajte do tejto činnosti nemeckých komunistov! Tí sú úplne presiaknutí agentúrou gestapa“.

„Hovorím o tom preto, aby sme si uvedomili, že spolupráca medzi nami fungovala aj v takej delikátnej oblasti ako vojenské spravodajstvo,“ povedal ruský spisovateľ.

Čo sa Sovieti opýtali pred Mníchovom?

Sovietska „rozviedka sa cestou nášho veľvyslanca Sergeja S. Alexandrovského opýtala prezidenta Beneša, že aké rozhodnutie prijme ak sa proti Československu začne agresia?“ V podtóne tejto, znela aj druhá otázka – obrátite sa na nás so žiadosťou o vojenskú pomoc?“

A čo na to odpovedal Beneš? Vôbec nič! Alexandrovskij to pochopil a odišiel od čs. prezidenta.“

x x x

„Čitatelia v Prahe sa ma opýtali. A odkiaľ toto všetko viete? Ja na to, že všetko je v dokumentoch, v memoároch, vo svedectvách... Všetko tu máme, hlavné je, vedieť v tejto bani poznatkov dolovať. A potom sa nad to vydolované povzniesť a zasadiť tieto poznatky do širších súvislostí,“ povedal Svjatoslav Rybas.

V ďalšom mu prišlo odpovedať a reagovať na otázky a konštatovania prítomných.

x x x

O medzinárodnej autorite ruského spisovateľa Svjatoslava J. Rybasa svedčí aj to, že práve pracuje na knihe o predsedovi KS Číny Si Ťin-pchingovi, čo sa nezveruje len tak hocikomu.

Vladimír Mikunda