20.7.2018 23:13:23

„Savičevovci zomreli. Zomreli všetci.“

Pamätník osloboditeľom
Pamätník osloboditeľom

Júl je veľmi významný aj z hľadiska začiatku hitlerovskej okupácie Leningradu, dnešného Sankt Peterburgu.

Členovia Slovensko-ruskej spoločnosti, ktorí práve teraz navštívili nepokorené mesto, si pripomenuli, že v júli 1941 sa hitlerovci dostali na okraj Leningradskej oblasti a 8. 9. 1941 už stáli pri stenách mesta. Uzavreli tým blokádu s 2 489 000 obyvateľmi, ktorá bola úplne prelomená až 27. 1. 1944.

Cena, ktorú Leningrad zaplatil za svoje oslobodenie bola obrovská. Vyjadruje ju Piskarevský cintorín, kde leží 490 000 Leningradčanov.

Ich vojnové podmienky boli naozaj kruté. Dňa 21. 11. 1941 bola bytom Leningradčanov odpojená elektrina, 6. 12. 1941 sa porúchala dodávka vody a zastavila sa aj dodávka tepla do bytov. Vrcholom nepriazne, ak za ňu nepovažujeme 125 gramovú dennú dávku chleba, bolo zastavenie prevádzky MHD v decembri 1941.

Pre nás bola táto cesta veľmi náučná. „Zoznámili“ sme sa totiž aj s Tatianou Nikolajevnou Savičevovou, ktorá po sebe taktiež zanechala denník, ako Holanďanka Anna Franková. Tatiana si však do toho svojho zaznamenávala aj dátumy úmrtia a pri niekom aj hodinu skonu svojich blízkych. Sestry, babičky, strýkov, brata a mamy. Záznam je od Ženi (17. 3. 1942 zomrela priamo pri sústruhu počas dvojzmennej výrobe mín.) až po vlastnú mamu (13. 5. 1942). No a po tomto zázname do denníka napísala slová: „Savičevovci zomreli. Zomreli všetci.“

Vzápätí by bola zomrela i sama, no zamdletú ju našli sanitári, ktorí kontrolovali leningradské domy. V lete 1942 bola Táňa evakuovaná, no nič to nepomohlo. Následkom tuberkulózy, podvýživy a zlého psychického stavu 1. 7. 1944 zomrela.

Neskôr sa ukázalo, že jedna osoba zo Savičevovcov hrôzy vojny predsa len prežila. Bola to sestra Nina. A bola to práve ona, kto našiel Tatianin 9-stranový denník. (Vo wikipedii sa uvádza, že to prežil aj akýsi Michail, no o jeho príbuzenskom vzťahu k Tatiane sa nikde nehovorí. Ani múzeum na Piskarevskom cintoríne takúto osobu nespomína.)  

Napriek tomu, že Tatianin denník je naozaj strohý, dostal sa až na Norimberský proces, kde figuroval ako jeden z dôkazov proti nacistickým vojnovým zločincom.

V. Mikunda