07.4.2018 16:04:46

Na Slavíne bola oslava „oslobodenia Bratislavy“,

0sl. Bratislavy 2018
0sl. Bratislavy 2018

no v meste primátor s moderátorom slávili „ukončenie bojov“

Pre niekoho je to možno maličkosť, no pre tých, ktorí si vážia padlých za slobodu nášho hlavného mesta, je to až drzá falzifikácia tej premeny, ktorou Bratislava žila do a po 4. apríli 1945.  

Prvej spomienky na Slavíne 4. 4. 2018 sa zúčastnili aj členovia Slovensko-ruskej spoločnosti na čele s predsedom Jánom Čarnogurským (vľavo s kvetmi). K trom-štyrom stovkám prítomných sa prihovoril veľvyslanec Ruska Alexej L. Fedotov, predseda NR SR Andrej Danko, predseda BSK Juraj Droba a predseda SZPB Pavol Sečkár. Na Slavíne bol prítomný aj predseda vlády Peter Pellegríny, ktorý však položil veniec v prítomnosti viacerých štátnych tajomníkov ešte pred oficiálnym kladením vencov. Ďalej tu bol senátor ruskej Dumy Viačeslav Stepanovič Timčenko a dvaja predstavitelia zväzu vojnových veteránov z Moskvy, jeho podpredseda genmjr. Vladimír Ivanovič Romanenko a náčelník medzinárodného oddelenia zväzu plk. Dmitrij Alexejevič Babijčuk.

Alexej L. Fedotov hneď v prvých slovách povedal, že „skláňame hlavu pred hrdinstvom padlých sovietskych vojakov, slovenských a českých vlastencov“. A dodal, že „sme vďační slovenskej vláde a občanom za dôstojné zachovávanie spomienky na padlých 63 517 červenoarmejcov a za starostlivé úsilie o vojenské hroby“.

Mimoriadne dôležité boli slová, „teší nás, že medzi Ruskom a Slovenskom niet rozdielu pri hodnotení udalostí tých rokov. Vyznávame zhodnú pravdu o 2. sv. vojne, o jej hrdinských i desivých stránkach. Našou najdôležitejšou úlohou je zachovať túto historickú pravdu pre budúce generácie“.

Andrej Danko na začiatku riekol, že „do Bratislavy prichádza jar vždy 4. apríla. Je tomu tak už 73. rokov“ a poohliadol sa, ako ňou historicky prichádzala sloboda. „Za to, že môžeme slobodne dýchať, vďačíme aj ľuďom, ktorí spia svoj spánok tu, na Slavíne. 6845 hrdinov Červenej armády tu odpočíva ďaleko od svojich domovov a blízkych. Napriek tomu nie sú tu cudzincami! Sú vo svojej vlasti. Pre slovenský národ ostanú vždy ľuďmi, ktorí obetovali to najcennejšie za našu slobodu...“.

V ďalšom sa A. Danko venoval aj súčasným politickým pomerom vo svete, čo vyjadril silnými slovami sebavedomého občana. „Sme suverénny štát, preto naše postoje budú vždy také, aby chránili v prvom rade záujmy občanov Slovenskej republiky.“

Juraj Droba jasne uviedol, že „dnešný pietny akt je pripomienkou oslobodenia nášho hlavného mesta spod šesťročnej nacistickej okupácie“ a dodal. „...vieme, že tu nestojíme preto, aby sme si pripomínali nenávisť, ktorou sa vojna začala a živili ju v sebe, ale preto, aby sme sa poučili a nedopustili hrôzy, ktoré 2. sv. vojna priniesla. História má mocnú pamäť, ale ak národ začne zabúdať a opäť stratí ľudskosť v sebe, násilie, smrť a nenávisť sa vrátia ešte silnejšie.“

Poslednou vetou si bratislavský župan určite získal aj prítomných ruských hostí: „Vážení pozostalí, dovoľte, aby som sa ešte raz poďakoval vaším otcom, ktorí tu ležia a oslobodili Bratislavu. Očeň spasibo!“ A získal za ňu úprimný potlesk.

Pavol Sečkár naznačil, že oslobodenie Bratislavy vnímali pre seba strategicky aj Nemci, ktorí ju vyhlásili za pevnosť na Dunaji a chceli ju udržať za každú cenu.

V ďalšom poukázal, že oslobodzovanie ČSR trvalo osem mesiacov, že u nás najťažšie boje prebiehali na Dukle, pri Dargove, L. Mikuláši a na Polome, pri Kameníne i v Bratislave a že zásluhu na týchto víťazstvách majú Červená armáda, Rumunská kráľovská armáda a 1. čs. armádny zbor v ZSSR. Poukázal tiež na to, že po ustupujúcich nemeckých vojskách zostalo 105 vydrancovaných, vypálených obcí, zničené mosty, železnice, vodárne, zamínované objekty a cesty. Ale aj hroby nevinných starých ľudí, žien a detí.

Popoludní 4. apríla pokračovala pietna spomienka na oslobodenie Bratislavy (ako ukončenie bojov) v centre nášho hlavného mesta, pri pomníku Víťazstva na Námestí Eugena Suchoňa. Nebyť členov SZPB, Bratislavčania toto „ukončenie bojov“ odignorovali.

Vladimír Mikunda