Od pádu komunizmu uplynie 37 rokov. Dnešné elity robia z výročia nepodarený komiks. (Marker.sk)
Kladiem si otázku, kde vôbec začať.
Trápnosti tentoraz odštartovali sporom medzi progresívnymi novinármi a aktivistami. Organizátori jedného podujatia si neželali vystúpenie Fera Mikloška, dôvod: je to politik.
Je to trápne. Smiešne a trápne, niečo ako poslovenčená verzia chucpe. Alebo by to tie nadačné decká z organizačného výboru povedali svojho času aj Václavovi Havlovi? Nepochybne ho rovnako zbožňujú ako nečítajú, tak nech si takú scénku vyskúšajú pred zrkadlom. Mikloško sa nesťažoval, ktovie, či ho pritom potešilo, že ho zastal Hlinov brat, ten motorkár. Mikloško má tribúny rád, všeličo tomu podriaďuje, možno sa mu práve vrátila iná trápnosť, keď pri novembrovom výročí kritizoval Slovenskú televíziu, že na spravodajskom kanáli odvysielala Ficov prejav, keďže mali vtedy smeráci nejaký snem.
Monika Tódová, ktorá organizátorov napomenula, mala mať pôvodne ako hosťa v debate Mariána Leška. Ten by zjavne organizátorom nevadil, keďže nie je politik, v roku 1989 to však bol straník a komunistický novinár. Gýč stále nekončí, Tódová a N sa rozhodli zastávať Mikloška, akoby boli opäť v nejakej kampani, nasadením a odhodlaním mi to pripomenulo, ako sa k Mikloškovi správali, keď kandidoval za prezidenta. Nikto nerobil proti nemu efektívnejšiu antikampaň ako nezávislé noviny pani Tódovej. Vtedy boli totiž v inej kampani, išlo o pani Čaputovú. Mikloško vtedy od nich čelil nechutnému a nevyberanému tlaku.
Poznámku, ktorá stojí za zmienku, pridal aj Fedor Blaščák. Považuje to za „vážnu tému“ a „je dobré, že sa o tom diskutuje“. Mikloška dáva šikovne bokom, problém vidí v tom, že politické mimovládky majú nízku dôveryhodnosť preto, že sú v jednom šíku so stranami. V roku 1998 to dávalo zmysel, ale inak platí, že občianska spoločnosť sa príliš priblížila k politickým stranám, a to je zle.
Nevadí, že takzvaný mimovládny svet je prerastený s vládou (keď vládnu naši ľudia, viď kauza Šimečkovci), že neziskovky vedia zabezpečiť solídny zisk, alebo že George Soros možno nebol žiadny filantrop, ako vieme z amerických zdrojov, ani to, že ľudia z politických nadácií majú úzke stranícke myslenie, že volia plus mínus všetci jednu-dve strany, problém je inde.