Začiatok prázdnin sme znovu využili na púť na tretie pohorie nášho štátneho znaku – na Matru. V tomto roku to vyšlo práve na sviatok svätých Konštantína (Cyrila) a Metoda, na sobotu 5. júla.
V roku 863 prišli na pozvanie nitrianskeho kniežaťa Rastislava obaja bratia z Konštantínopolu, hlavného mesta Byzantskej ríše, na Veľkú Moravu. Rastislav predtým napísal byzantskému cisárovi Michalovi III., aby poslal do Nitry „učiteľa, ktorý by nám v našom jazyku vysvetlil pravú kresťanskú vieru“ a cisár vyslal oboch bratov. Možno predpokladať, že sprievod bratov prechádzal do Nitry cez údolia južných pohorí, medzi ktoré patrí aj Matra. Misiu svätcov, tretí vrch na našom štátnom znaku (podľa tradície tri vrchy symbolizujú Tatru, Matru, Fatru) a vlastne naše dejiny si už 16 rokov každoročne pripomíname púťou – výletom na najvyšší vrch Matry, na Modravú horu, po maďarsky Kékestető (1014 m n. m.). Znovu s nami prišiel (autobusom) matičiarsky spevácky súbor z Bratislavy-Dúbravky. Na vrchole Matry, ktorý je zároveň najvyšším vrchom Maďarska, zaviala slovenská zástava a zazneli slovenské piesne Kto za pravdu horí, Bože, čos’ ráčil slovenskému ľudu, Nitra, milá Nitra a ďalšie, na záver slovenská hymna. Zaspievali sme aj Goraľu, cy či ne žaľ, veď v porovnaní s Maďarmi sme všetci gorali.
Pri spievaní piesní sa nám neraz stalo, že okoloidúci maďarskí turisti spoznali melódiu, pristavili sa a pridali sa k spievaniu, ibaže s maďarskými slovami. Viaceré známe piesne pochádzajú ešte z 19. storočia a majú slovenské aj maďarské slová.
Žijeme obklopení súčasnosťou vo všetkých podobách. Ale súčasnosť sa zrodila z minulosti a minulosť je základom súčasnosti. Poznávajme a prijímajme minulosť, aká bola, nesnažme sa ju zmeniť či zabudnúť a budeme z nej silnejší.
Snímky z podujatia
