04.8.2012 10:55:06

Zrodila sa prvá geologická mapa Venuše

Vytvoril ju vedecký spolupracovník Inštitútu Geochémie Bernardského Rus Michail Ivanov. Táto historicky prvá kompletná geologická mapa pomôže odpovedať nielen na otázky evolúcie a histórie planét Slnečnej sústavy, ale aj budúcnosti našej Zeme.
Venuša akoby dvojča Zeme je pritom taká odlišná. Jej priemer 12,1 tisíc km je len o 700 km menší a priemerná hustota je tiež podobná (5,2 gramu na cm3 Venuše oproti 5,5 gramu na cm3 Zeme) nasvedčuje podobnosť chemického zloženia planét.
Keďže povrch Venuše je stále zahalený hrubou vrstvou oblakov väčšina vedcov sa dlho domnievala, že na nej panuje horúca a vlažná klíma. Niečo podobné ako v našich trópoch.
- Veľmi dlho panoval názor, že je tam aj život, podobný pozemskému obdobiu Jura, uviedol Ivanov. - Fantasti predpokladali, že sú tam rozvinuté civilizácie ... Začiatky dobývania vesmíru však tieto názory zlikvidovali. Vedecky sa totiž zistilo, že na Venuši vládne surový skleníkový efekt dvíhajúci tam teplotu až do 500 stupňov Celzia.
Ivanov pripomenul, že prvé údaje o povrchu Venuše získal americký aparát „Pioneer Venus Orbiter“. Snímka však bola ešte nekvalitná (mala len 20 km na pixel), čiže nedovolila pracovať s detailom. Neskoršie, v rokoch 1983-84 využíval zábery urobené sovietskymi aparátmi „Venera-15“ a „Venera-16“ a v rokoch 1990 – 94 zase zábery americkej sondy Magellan. Kým „Venery“ nasnímali severnú plochu planéty s rozlíšením 1 – 2 km, tak sonda Magellan nasnímala až 97 percent jej plochy s rozlíšiteľnosťou 100 – 200 m na pixel, uviedol vedec.
Základnou zvláštnosťou Venuše z pohľadu geológie je neexistencia tam života a vody. Relatívne veľká hmota planéty je dôkazom, že vo vnútri má veľkú zásobu tepla, čo následne spôsobuje tektonickú a vulkanickú aktivitu. Bez vody a života tam však neexistujú výrazné erozívne procesy, charakteristické práve pre geologickú históriu Zeme.
Sonda „Magellan“ ustanovila, že povrch Venuše je relatívne mladý, omnoho mladší ako povrch planét skupiny – Merkur, Mesiac a Mars. Okrem toho na Venuši nezistila tektonický pohyb platní (niečo podobné ako pohyb zemských kontinentov), čo je aj hlavným dôvodom tepelných strát.
Logicky z toho vyplýva, že Venuša musí mať v sebe nejaký iný mechanizmus. A práve to je jedna zo základných otázok štúdie planét: Ako stráca vnútorné teplo?
Už „Venery“ začali odhaľovať a „Magellan“ to potvrdil s konečnou platnosťou, že erózia je na Venuši mimoriadne slabá a že hlavným procesom formovania kôry je vulkanická činnosť. Toto do značnej miery zjednodušuje tvorbu geologického letopočtu a umožňuje porovnávanie aj so vzdialenými kozmickými oblasťami, dodal vedec.
Na základe snímok z Magellana začala geologická služba USA (USGS) program geologického mapovania Venuše. Plochu rozdelili na 62 rovnakých častí a každú z nich spracúva samostatná skupina geológov.
- Som súčasťou tohto programu a zodpovedám za vytvorenie ôsmich geologických máp. 6 je už publikovaných, povedal Ivanov a dodal, že prax individuálneho spracúvania vzájomne od seba „izolovaných“ území sa nepochybne prejaví v odlišnostiach nazerania na ich rozhrania. Veď rôzni vedci tiež pozerajú na problém rôzne. A preto aby sa toho vyvaroval, paralelne so spracúvaním samostatných oblastí začal aj s vlastným mapovaním povrchu Venuše v mierke 1 : 10 000 000.
-vmi- podľa RIA Novosti, 12. apríl 2010