Zmeny v USA a v NATO – ľudia mieru, či vojny?

(Iľja Kramnik, vojenský pozorovateľ RIA Novosti)    Vo vedení Pentagonu pokračujú zmeny: novým námestníkom ministerstva obrany USA pre otázky medzinárodnej bezpečnosti je vymenovaný Alexander Vershbow – stály diplomat, po dlhé roky pracujúci v ZSSR a v Rusku,  v rokoch 2001 až 2005 dokonca na poste veľvyslanca.

Vymenovania podobného charakteru schvaľuje senát. Wershbow zodpovedať za celú vojenskú politiku USA v zahraničí, teda aj za spoluprácu Pentagonu so spojencami z NATO a s inými krajinami.

Samo vymenovanie by nepriťahovalo zvláštnu pozornosť bez „ruskej zápletky“ kariéry Vershbowa, jedného z najvzdelanejších a najautoritatívnejších špecialistov na Rusko v americkej administrácii, plynne ovládajúceho ruský jazyk.

Berúc  do úvahy informácie, ktoré sa objavili za posledné týždne o nastupujúcom zaktivizovaní americko-ruských vzťahov vo vojenskej sfére, predovšetkým vo forme rokovaní o problematike strategických útočných zbraní, PRO (protiraketová obrana)  a celý rad iných, ale tiež obnova vzťahov medzi Ruskom a NATO, je možné s istotou predpokladať, že vymenovanie Wersbowa svedčí o význame, aký pripisuje „ruskej orientácii“ nová administrácia USA.

Vo vzájomných vzťahoch Ruska a USA  sa nakopilo nemálo problémov, vyžadujúcich si operatívne riešenie. V oblasti strategických útočných zbraní sú to otázky zníženia jadrových arzenálov, ktoré si vyžadujú reguláciu, pretože sa končí platnosť zmluvy o SÚZ (strategických útočných zbraniach). V sfére protiraketovej obrany ide o  otázku zrieknutia sa, alebo naopak, realizácie zo  plánov USA na výstavbu tretieho pozičného pásma systému PRO v Európe, a rastu možností globálneho systému PRO (protiraketová obrana) vôbec, čo ohrozuje stabilitu jadrovej rovnováhy. Vo sfére vzájomných vzťahov s NATO sú to otázky bezpečnosti a spolupráce v Európe, ale aj „gruzínsky problém“, ktorý sa stal v minulom roku  podnetom faktického prerušenia vzťahov medzi Ruskom a NATO.

Pre USA a jeho spojencov bude nevyhnutné spolupôsobiť s Ruskom aj v celom rade iných otázok. Obzvlášť navonok vystupuje problém Blízkeho Východu a Strednej Ázie, ktoré sa počas pôsobenia predchádzajúcej administrácie USA premenili na nehasnúce ohnisko vojny. Mnohé bude pri riešení problémov tohto regiónu závisieť od pripravenosti USA a NATO vypočuť si argumenty Ruska ohľadne irackého, iránskeho a afgánskeho problému. Kým z Iraku, rozorvaného okupáciou a občianskou vojnou, USA postupne odchádzajú, v Afganistane sú pripravení aktivizovať svoju činnosť, čo predstavuje hrozbu destabilizácie  celej situácie v bezprostrednej blízkosti hraníc spojeneckých krajín Ruska v otázke ODKB (vysvetlenie prekladateľa: ODKB - Organizácia Zmluva o kolektívnej bezpečnosti, ktorej členmi sú Arménsko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko, Rusko, Tadžikistan, Uzbekistan), a priamo zasahuje do záujmov samotného Ruska.

Celkovo je možné vyhlásiť, že vzájomné vzťahy s Ruskom sú dôležitým aspektom, od ktorého bude závisieť budúcnosť bezpečnostného systému na celom svete, a vymenovanie odborníka na Rusko za námestníka ministra obrany vedúcej krajiny NATO jasne tomu nasvedčujú.

Spolu s tým však nový post bývalého veľvyslanca USA v Rusku môže naznačovať želanie USA prejsť z opozície vo vzťahu k Rusku ku spolupráci s ním (k čomu je úradník, ktorý dlhodobo pracoval v Rusku a skúmal ho, bezpodmienečne nevyhnutný), a tiež naznačovať úmysel vytvoriť efektívne mechanizmy odporu a vytlačenia Ruska z jeho sféry strategických záujmov (čo si tiež vyžaduje odborníkov príslušného profilu).

V rámci hodnotenia možnej budúcnosti vzťahov medzi Ruskom, USA a NATO je treba obrátiť pozornosť aj na iné kľúčové poslania v štruktúrach aliancie. Paralelne s vymenovaním Vershbowa na post námestníka ministra obrany, za veľvyslanca USA v NATO bol vymenovaný Ivo Daalder – dávny prívrženec myšlienky vytvorenia ligy demokracií, organizácie, ktorá akoby bola schopná uskutočňovať vojenské operácie po celom svete a nekonzultovať s Radou bezpečnosti OSN.

Daalder je zástancom nevyhnutnosti použitia vojenskej sily pri riešení radu konfliktov a usudzuje, že táto liga je rozšírená v porovnaní s NATO za účet vstupu do nej takých krajín ako je India, Brazília, Južná Afrika, Švédsko, a môže efektívnejšie odvracať konflikty po celom svete.   

Táto pozícia je pochopiteľná a zrozumiteľná pre amerického vojensko-politického pracovníka, tým viac, že je sotva prijateľná pre Rusko,  ktoré dôsledne vystupuje ako zástanca neprípustnosti nekontrolovaného silového zasahovania do vecí suverénnych štátov. V konečnom dôsledku, pojmy ako „odvrátenie konfliktov“ a iné mierotvorné heslá príliš často vystupujú ako zástierka pre agresiu.

Akú vlastne líniu budovania svetového systému bezpečnosti vyznáva nová administrácia USA – ukáže najbližšia doba.