04.8.2012 10:55:06

Západ sa nechal opiť rožkom

Aká je ozajstná situácia v Kosove? Na túto otázku si vlastnú odpoveď chcel nájsť ruský klub Slovensko-ruskej spoločnosti a preto sa 1. júla vybral na poznávací zájazd do tejto krajiny. Tretia cesta smerovala do Kosovskej Mitrovice, kde nás prijal jej primátor Krstimir Pantič, predseda vlády Kosova a Metochije a tretím bol poslanec Tadičovej srbskej demokratickej strany Momir Kasalovič. Pochopiteľne, že cestou sem sme nemohli obísť pamätník pripomínajúci vzburu slovenských vojakov 71. trenčianskeho pluku počas 1. svetovej vojny v Kragujevaci. Pojednáva o nej aj film Štyridsaťštyri.

„Kosovo je duša srbského národa. Ak ju zahubíme, tak...!?!“, zanechal nedopovedanou myšlienku Krstimir Pantič. Čo, resp. kto je teda pre vás najväčším problémom, pýtame sa zase my. A hneď dostávame jednoznačnú odpoveď, že je to americká kancelária v Prištine, konkrétne pán Christopher Dell. Ďalej menujú EULEX Kosovo, ktorý vraj vôbec nie je neutrálny, jeho predstavitelia údajne otvorene nadržiavajú Albáncom.
„Čo by sa stalo ak by teraz na vás zaútočili“ opýtal sa primátora Ján Čarnogurský a pokračoval. „Ubránili by ste sa?“
„Jednoznačne!“, bez najmenšieho zaváhania okamžite odpovedal Krstimir Pantič.
Keď som sa na prežitie opýtal Momira Kasaloviča jeho odpoveďou bolo, že „bez podpory Srbska, Ruska a ďalších spriatelených krajín nám niet záchrany“.
Napriek tomu, že Kosovská Mitrovica a jej okolie slúžia podľa hostiteľov ako výkladná skriňa „multietnického mesta“, perspektívu na 20 – 30 rokov vnímajú biedne. Skôr tak, že Srbi tu v tomto čase už nebudú.
Takúto perspektívu si predstavoval Západ? Sami seba sa často pýtajú miestni Srbi a namiesto odpovede iba konštatujú, „že Západ sa nechal opiť rožkom“. V období roku 1999 totiž pripustil aby sa o Srboch hovorilo ako o „divokom národe“. Nič si neoveroval, no napriek tomu konal. Akoby to boli oni kto sa vrhol na mierumilovné albánske obyvateľstvo. „Nemáme nič proti Albáncom, no svoje si nedáme!“, povedal zástupca vlády Kosova a Metochije.
Predstavitelia Kosovsko mitrovickej samosprávy naznačili ešte jedno nebezpečenstvo. Je ním vraj útok svetskej moci proti Srbskej pravoslávnej cirkvi. Ak by bol úspešný, na jeho konci by už existovali iba rozdrobené samostatná chorvátska, samostatná kosovská, samostatná čiernohorská... pravoslávna cirkev.
Prekvapujúcou novinkou pre našincov bolo zistenie, že v Kosovskej Mitrovici pôsobí od roku 2010 Družstvo Srbsko-slovenskej svornosti, ktoré nesie meno ruského konzula v Srbsku Grigorija Stepanoviča Ščerbina. V roku 1903 ho zavraždili za to, že sa verejne zastal Srbov. Jeho posledné slová zneli: „Nech som prvou i poslednou obeťou Srbska“.
X x x
Byť v Kosove a nepozhovárať sa o miestnych pomeroch aj s nemenovanými diplomatmi by bolo priam hriechom.
V Kosove ide len o problém Srbov?
- Všetkých menšín. Dokonca aj Turkov. Albánsky živel sa tu demograficky presadzuje veľmi razantne.

Aké je momentálne Kosovo?
- Začína sa to podobať na jedno obrovské smetisko. Napr. znečistenie vzduchu prekračuje hygienickú normu niekde aj 73 krát.
Typickým obrazom v pozitívnom zmysle slova je kosovská cesta. Autá tu jazdia 50-tkou v meste i mimo neho. Vodiči sú trpezliví, nikto na nikoho netrúbi... Tvrdo tu platí pravidlo, že ak niekto do niekoho nabúra predkom, nezáleží či bol na hlavnej, či na vedľajšej ceste, jednoznačne je vinný.

Nedávno tu boli voľby, čo sa dá k nim povedať?
- Zaujímavo sa pri nich „hralo“ s počtami. Však sa aj dvakrát opakovali.
Druhou zaujímavosťou je, že na 1,8 milióna obyvateľov bolo 1,6 milióna voličov. Na niektorých miestach bola dosiahnutá 100 percentná voličská účasť, niekde aj vyše 100 percentná. Viac k tomu netreba hovoriť.

Čo hovorí sčítanie obyvateľstva?
- Pre niekoho to bolo veľké sklamanie. Výsledok cca 1,8 milióna obyvateľov. Očakávalo sa 2 - 2,5 milióna. Do počtov však neboli zarátané veľké diaspory v Nemecku, vo Švajčiarsku... pretože v Kosove nemajú trvalé bydlisko.

A čo vyšetrovanie kupčenia s ľudskými orgánmi?
- Za normálnych okolností by to išlo dostratena. Teraz sa však vytvorila atmosféra, v ktorej už treba nevinu podozrivým dokázať. Ak by sa však potvrdilo, že je to naozaj pravda, v nepríjemnej situácii by sa ocitli všetci, ktorí podporovali súčasných kosovských predstaviteľov.

Čo sa dá povedať k návratu utečencov?
- Proces návratu je minimálny. Lebo nie sú naň vytvorené podmienky. Všetko čo je „vytvorené“, tak vytvorené je to zväčša iba na papieri, čo je klasickým rozporom od proklamovanej skutočnosti.

Aký dojem tu zanechala slovenská jednotka, ktorá chránila aj pamätník na Kosovom poli?
- Slovenskí vojaci odišli v októbri minulého roku a naozaj všade zanechali dobrý dojem. Populárni boli preto lebo pomáhali obyčajným ľuďom na jednej i na druhej strane.

Ako vyzerá ekonomická situácia tunajšieho obyvateľstva?
- Panuje tu obrovská nezamestnanosť, výroba nefunguje, azda s výnimkou produkcie miestneho vína, ktoré sa pokúšajú teraz exportovať aj na Slovensko. Priemerný príjem je asi 250 euro. Ak niekto má okolo 500, ide už o profesora na vysokej škole.
Hlavným exportným artiklom je železný šrot, ktorý získavajú z aut, pozvážaných sem z celej Európy.
Krajina má obrovský nepomer obchodnej bilancie, všetko sa sem dováža a skoro nič nevyváža.
Do budúcnosti sa Kosovo chce na prekvapenie zamerať na tzv. ekonomiku služieb. Ťažko si to predstaviť aby sa štát živil predovšetkým službami keď tie sa všade inde rozbiehajú popri výrobe väčšinou ako ďalšia sféra.
Kosovo má aj pomerne veľké nerastné bohatstvo, no zatiaľ sa nevyužíva.
Vladimír Mikunda, snímky autor


Popis pod foto
Pri pomníku v Kragujevaci sme vyjadrili štyridsiatimštyrom popraveným rodákom úctu minútou ticha.

Pamätník na Kosovom poli.

Kosovská samospráva zvítanie: To, že si kosovskí Srbi ozaj vážia naše neuznanie Kosova sme spoznali už pri zvítaní sa s predstaviteľmi samosprávy Kosovskej Mitrovice. V hojnom počte nás očakávali už na ulici.

Momentka z diskusie

Hranica medzi srbskou a albánskou časťou. Rieka Iber rozdeľuje Kosovskú Mitrovicu na srbskú a albánsku časť. Na pokoj tu dozerajú aj talianski carabinieri.

Kosovskí Srbi si museli postaviť aj nový pravoslávny chrám. Ten pôvodný sa nachádzal v albánskej časti mesta, kompletne bol vypálený a zničený.


foto.pdf foto.pdffoto.pdf