04.8.2012 10:55:06

Všetci Srbi pochádzajú z Kosova

Aká je ozajstná situácia v Kosove? Na túto otázku si chcel nájsť vlastnú odpoveď ruský klub Slovensko-ruskej spoločnosti a preto sa 1. júla vybral na poznávací zájazd do tejto krajiny. Druhou našou zastávkou sa stali priestory srbskej vlády v Belehrade, kde nás prijal pomocník ministra pre Kosovo a Metochiju Branislav Ristič, sám rodák z Kosova.

„Ctení priatelia srbského ľudu...“ zazneli na úvod jeho uvítacie slová, po ktorých predstavil súbor faktov charakterizujúcich momentálnu kosovskú situáciu. „Ani 11 rokov po ukončení konfliktu sa mnohí Srbi, obyvatelia Kosova, nemôžu vrátiť domov a k svojmu majetku. 316 obcí a miest v Kosove je už od Srbov úplne a dokonale „očistených“,“ uviedol Branislav Ristič a pokračoval, že Srbsko si nesmierne cení postoj slovenského národa, ktorý Kosovo medzinárodne neuznal.

V ďalšom pán Ristič poznamenal, že od roku 1999 muselo Kosovo opustiť 220 tisíc jeho ľudí. Srbov, Chorvátov, Rómov, Turkov... a vôbec nealbánskych obyvateľov. Spálených im bolo vyše 20 tisíc domov. Iba v Prištine žilo pred pár rokmi 40 tisíc Srbov, dnes ich tam býva 11!!! V Kosove nemá pôvodného majiteľa vyše 750 tisíc parciel a 30 tisíc stavieb. Všetky sú teda niekým neoprávnene uzurpované.

Okrem toho zničených a spálených bolo 154 kostolov a kláštorov, 9 z nich sa nachádzalo v zoznamoch kultúrneho dedičstva UNESCO. Mnohé pamiatky, historicky nazývané ako „srbské“ majú už nový prívlastok „kosovské“.

Osobitný cynizmus sa vraj prejavil vo vzťahu k srbským a vôbec nealbánskym hrobom a hrobovým miestam. Nestačilo, že kosovskí Albánci navždy zničili 5700 náhrobkov, bolo treba sa nad nimi ešte aj vyvŕšiť. Preto nad mnohými nealbánskymi hrobmi vyrástli parkoviská pre autá. Branislav Ristič to charakterizoval, že v Kosove prebieha čistka nielen živých, ale aj duchov mŕtvych.

Pochopiteľne, že náš hostiteľ sa nevyhol ani pripomenutiu, aký tlak na uznanie Kosova je vyvíjaný na Srbsko. Vláda a ľud, ktorý ju v tom jednoznačne podporuje, sú však rozhodnutí „nikdy nepriznať Kosovo!“. Srbsko by sa tým vraj odstrihlo od svojich koreňov, pretože „všetci Srbi pochádzajú z Kosova“. Ak sa prinútime nepovažovať tieto Rističove slová len za patetické, potom naozaj veľa prezrádzajú nielen o srbskom národe, o Srbsku ako o krajine, ale aj o Bitke na Kosovom poli a jej odkaze. Krédom súčasných Srbov totiž je nenechať nasledujúcim generáciám menej ako im zanechali ich otcovia.

Pod srbskou správou Kosova a Metochije sa dnes nachádza asi 10 percent kosovského územia, čo je okolo 50 tisíc obyvateľov. Srbov, Chorvátov, Albáncov, Rómov... Všetci sú iba nepatrnými zvyškami z pôvodne v Kosove žijúcich 28 národností. Napríklad Chorvátov tu kedysi žilo okolo 8 tisíc, dnes ich tam napočítate možno 600. Srbská Kosovská Mitrovica s okolím pod správou miestnych Srbov je dnes v podstate jediným multietnickým územím z celého bývalého Kosova. Podľa Branislava Rističa ostatných 90 percent územia je už etnicky skoro komplet vyčistených. V tejto súvislosti boli obzvlášť zaujímavé výsledky posledného sčítania obyvateľstva na Albáncami ovládanom území. Podľa Branislava Rističa miestna albánska elita i mnohé medzinárodné organizácie očakávali výsledok na úrovni 2 – 2,5 milióna ľudí. Výsledok bol vraj prekvapivo nižší – cca 1,8 milióna.

Napriek tomu, že situácia sa v niečom zlepšuje, podľa medzinárodného Červeného kríža je na Srbmi ovládanom území Kosova dodnes asi 7500 rodín odkázaných na sociálnu výpomoc. Tú poskytuje vláda Srbska. Nielen Srbom, ale všetkým tam žijúcim národnostiam nech by sa nachádzali, v ktorejkoľvek časti Kosova. Vrátane miestnym Albáncom ak majú v poriadku oficiálne srbské dokumenty. Srbská vláda nechce aby sa jej pomoc vnímala len ako sociálna dávka, ale ako výpomoc pri ekonomickom osamostatnení sa.

Okrem finančnej pomoci iba v tomto roku získajú kosovské rodiny 170 nových bytov.

Z vysťahovaných asi 220 tisíc ľudí sa ich doteraz vrátilo 19 500. Z toho 8 500 Srbov, 8 000 Rómov (z celkovo z vyše 30 tisíc vysťahovaných). Zvyšok tvoria zástupcovia iných národností. Lenže iba 3 tisíc navrátených prišlo do udržateľných existenčných podmienok.

Pochopiteľne, že všetci navrátilci sa chcú vrátiť do svojho. Napriek tomu, že sa nachádza na území ovládanom Albáncami. Napriek riziku, že znova sa stanú obeťami útokov. A aj sa nimi stávajú. Napríklad iba mesto Žač bolo v minulom roku prepadnuté 26 krát. Preto tu jedného navráteného sa Srba dnes strážia štyria ľudia.

Keď sme pred pánom Rističom vyjadrili počudovanie prečo je medzinárodná sociálna pomoc nedostatočná, hoci sa na ňu vyčleňujú toľké prostriedky, odpoveďou bolo, že „tento medzinárodný projekt má minimálnu efektivitu, je nesmierne drahý, plný byrokracie a poskytovanie prostriedkov je aj veľmi zle časovo realizované“.

x x x

V ďalšom pán Ristič odpovedal na naše otázky. Napríklad aj na tieto:

Ako sa pozeráte na fakt, že Chorvátsko uznalo Kosovo?
- Je veľmi ťažké a nepríjemné ak vaši susedia priznajú časť vášho územia ako nový neexistujúci štát. Sme si vedomí, že nezávislé Kosovo je projekt veľkých mocností a tomu sa dokážu vzoprieť len tí najodvážnejší.
Moje rýdzo osobné stanovisko je, že sa to stalo aj kvôli stále existujúcemu sporu medzi srbským a chorvátskym národom počas 2. svetovej vojny. Napríklad v Jadovne bolo v priebehu 7 dní Chorvátmi zavraždených 38 tisíc Srbov, 3 000 Židov a Rómov. Ďalšie, ešte väčšie tisíce srbských, židovských a rómskych obetí Chorvátov pamätá mestečko Jasenovac.

Existuje mýtus Srbi versus Albánci. My sa však snažíme zdôrazňovať, že tento spor vyzerá inak. Že Albánci z Kosova vyháňajú aj mnohé ďalšie menšiny. Pri takýchto objektívnych faktoch sa nádejame zmeniť názor hlavne u tých, ktorí vzťah o Kosove vnímajú len bipolárne.
- Svet nechce spoznať reálnu situáciu o Kosove. Napriek tomu, že tu pôsobia medzinárodné organizácie, ktoré do svojich centrál zasielajú popisy reálneho obrazu. Nie je ich veľa, preto tento nepomer reálneho a nereálneho hodnotenia situácie veľmi sťažuje vysvetľovaciu prácu srbskej vlády.

Srbsko momentálne bojuje aby preskúmanie kupčenia s ľudskými orgánmi gestorovala OSN. Eulex na objektívne vyšetrenie jednoducho nemá. Ani financie. Navyše v jeho prípade ide o ľudí na dôchodku, resp. blízko dôchodku, ktorí sa snažia tunajší pobyt prežiť v pokoji a prípadne si ním ešte aj privyrobiť.
Albánci sú majstri v alternatívnom uvažovaní a v presadzovaní svojich záujmov. Pri tom sa neboja otvorene vyhrážať, veď aj v médiách sa vyhrážajú, že tento „sud prachu“ môže znova vybuchnúť.

Ako vyzerá hospodárska situácia Srbska?
- Je veľmi ťažká pretože za 10 rokov vojnových konfliktov bola zničená infraštruktúra krajiny. Počas bombardovania v roku 1999 bolo zničených 600 km ciest, mnohé fabriky, mosty...
Podľa prieskumov nezávislých amerických analytických inštitúcií, ak by Srbsko malo rovnaké podmienky ako okolité štáty, dnes by bolo v regióne hospodársky najsilnejšie.
Počas súčasnej krízy sa 400 tisíc ľudí stalo nezamestnanými a teda ekonomické problémy pocítilo až 1,2 milióna obyvateľov.
Priemerná mzda je 320 eur, čo je na život veľmi málo. Základné sociálne dávky sú 50 eur. Napriek všetkým ťažkostiam Srbsku sa podarilo udržať akú takú makroekonomickú rovnováhu.
Podľa údajov z minulého mesiaca srbské hospodárstvo vychádza z recesie, dúfame, že to bude stabilná tendencia. Optimizmus Srbom vždy pomáhal prežívať ťažké podmienky a situácie.

Myslím si, že pomoc Ruska jedným práporom, ktorý sa vysadil pri Prištine bola nedostatočná. Ako dnes hodnotíte vzťah Ruska a Srbska a ako reálne by Rusko mohlo Srbsku pomôcť?
- Vzťahy s Ruskom boli vždy dôležité. Diplomatická podpora ohľadne bezpečnosti je v Srbsku vždy vítaná. V porovnaní s tým čo bolo v období roku 1999 zdá sa, že ruský národ sa prebudil keď sa musel pozerať na to, čo sa v Srbsku dialo.
Okrem diplomatickej pomoci Srbsko dnes víta tak hospodársku, ako aj finančnú pomoc. Srbsko nie je bohatý štát a preto privíta pomoc z ktorejkoľvek strany. V Metochiji sa návrat utečencov do dvoch obcí, do Luka i Blagača, kompletne financuje mestom Moskva.
V marci 2004 sme mali veľmi zlú situáciu. Rusko nám vtedy poslalo značnú humanitnú pomoc.
Pre Srbsko, osobitne pre vývoz srbských výrobkov, má veľký význam bezcolný režim medzi Ruskom a Srbskom. V najbližšej dobe očakávame podpis zmluvy, ktorej obsahom bude biznis v hodnote 1 mld. eur, významným prínosom sú už tradičné ruské zákazky srbským stavebným firmám. Objemovo nezanedbateľný je aj export srbského ovocia. No a ak sa podarí naštartovať v Kragujevaci výrobu Fiatov, rátame s ich odbytom aj na ruskom trhu.
Tradične široká spolupráca s Ruskom je v energetike, čoskoro ju doplní výstavba zásobníkov zemného plynu a po dokončení rokovaní k nám povedie aj jedna trasa Južného prúdu.

Aké je zloženie polície v Kosove?
- 6 až 7 percent tvoria Srbi, títo policajti pôsobia v enklávach kde ešte žijú, resp. vracajú sa do nich Srbi.

V Európskej únii je viacero štátov, ktoré Kosovo uznali napriek nesúhlasu vlastných obyvateľov. Jedným z nich je aj Česká republika, v ktorej bol proti i prezident. ČR síce neuznáva Mníchov 1938, no ten sa svojim spôsobom podobá na uznanie jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova ministrom Schwarzenbergom, inak prísušníkom nemeckej menšiny, a českou vládou. Je to paradox, no ponúka sa otázka či Srbsko môže povedať, že uznáva Mníchovskú konferenciu za platnú?
Vidíte nejaké šance, že by po nových voľbách ČR zneuznala uznanie Kosova?
- Sme si veľmi dobre vedomí, že vo svete existuje viac vlád, ktoré museli podpísať nezávislosť Kosova. Neformálnymi kanálmi Srbsko dostávalo od mnohých signály, že si neželali podpísať to, no boli k tomu donútení.
Každý, kto pozná medzinárodné právo vie, že nedovoľuje formovanie nových územných celkov a štátov na území suverénnych štátov. Srbsko sa tak stalo obeťou medzinárodného práva.

Nakoľko je reálna alternatíva oficiálneho oddelenia severného Kosova od albánskej časti a ako by sa na to asi pozerali veľmoci?
- Uvažuje sa o všetkých alternatívach, no prejde tá, ktorú presadia „tí druhí“. Túto alternatívu nepovažujú za šťastnú a zdravú ani obyvatelia Srbska a ani jeho vláda. Jeden náš predstaviteľ o tejto možnosti síce verejne hovoril, v ďalšom to však spresnil, že jeho slová treba vnímať len ako názor predstaviteľa jednej z politických strán a nie ako stanovisko podpredsedu vlády.
Uvádzaný variant s hranicou na rieke Iber je nevyhovujúci aj preto, lebo dve tretiny Srbov, ktorí ešte zostali v Kosove, by aj tak zostali za takto uvažovanou hranicou. Južne od rieky Iber sa nachádzajú aj všetky najdôležitejšie kosovské hospodárske zdroje.
Existoval ešte iný návrh. Aby sa 10 percent územia severného Kosova zamenil za 10 percent územia Srbska. Uvažovalo sa o ňom napriek tomu, že oných 10 percent kosovského územia Srbska do roku 1960 nikdy nepatrilo k historickému územiu Kosova.

Aký vplyv má prítomnosť amerických vojakov v Kosove?
- Nedávno som si prečítal názory človeka, ktorý pracoval v americkej administrácii v 90-tych rokoch minulého storočia. Vyplynulo z nich, že intervencia v Kosove nemá nič spoločné s ochranou ľudských práv, že je to len operácia, cez ktorú sa Američania mali dostať na Balkán. Camp Bondsteel je teda najväčšou americkou základňou postavenou mimo územia USA od Vietnamskej vojny.

Na záver asi trojhodinového stretnutia sa za príjemné asi trojhodinové stretnutie poďakoval srbskému hostiteľovi predseda Slovensko-ruskej spoločnosti Ján Čarnogurský.

Vladimír Mikunda, snímky autor


Popis pod foto

Prichádzame do priestorov srbskej vlády.

Hostitelia nás prichýlili v jednom z historických salónov. Belehradská vláda dodnes udržiava v tradičnom vybavení bývalé priestory každej zväzovej republiky bývalej federatívnej Juhoslávie.

Spoločná snímka

Vzájomné obdarúvanie sa. Tak ako Ján Čarnogurský i Branislav Ristič nás obdaroval naozaj nevšednými publikáciami.



Stretnutie.pdf Stretnutie.pdfStretnutie.pdf