Ruskí vojenskí lekári nielenže vytvorili systém pohotovostnej lekárskej starostlivosti v Rusku, ale tiež sa natrvalo zapísali do dejín svetovej medicíny, veď v mnohých smeroch ďaleko predstihli liečiteľskú vedu.
foto: Nikolaj Ivanovič Pirogov (zdroj: wikimedia)
Meno N. I. Pirogova je všeobecne známe. On, zakladateľ atlasu topografickej anatómie, cievnej a vojenskej poľnej chirurgie, počas krymskej vojny (1853-1856), ako prvý použil éter ako anestetikum v bojových podmienkach, zaviedol lekárske triedenie zranených, ktoré sa používa dodnes, s určením poradia poskytnutia lekárskeho ošetrenia a zorganizoval tiež prácu zdravotných sestier. Na krymskej kampani sa pod jeho vedením pôsobil aj lekár S. P. Botkin, ktorý neskôr vytvoril prvé experimentálne lekárske laboratórium a ústav poskytovania bezplatnej lekárskej opatrovateľskej služby doma, prototyp modernej „pohotovosti“.
foto: Sergej Petrovič Botkin (zdroj: wikimedia)
Viac ako 10 tisíc zranených zachránili počas rusko-tureckej vojny (1877 – 1878) v lazarete doktora N. V. Sklifosovského, ktorý sa zapísal do histórie medicíny ako zakladateľ vojenskej chirurgie brušnej dutiny. Autor viacerých operácií inovatívne aplikoval lokálnu anestéziu roztokom kokaínu a do chirurgickej praxe zaviedol použitie antiseptík a asepsy.
foto: Nikolaj Vasilievič Sklifosovskij (zdroj: wikimedia)
Dobre známy je aj účastník dvoch svetových vojen, vynikajúci zakladateľ ruskej neurochirurgie doktor N. N. Burdenko. Vďaka jeho úspechom sa začala vo veľkom vykonávať operácia hlavy a chrbtice, podávať kvapková transfúzia krvi a krvné náhrady. Počas druhej svetovej vojny sa A.V.Višnevskij prispieval k spoločnému víťazstvu. Priamo na fronte, pod bombami a granátmi, pri slabom osvetlení pracoval tvorca nových metód anestézie, liečby zápalov a traumatických šokov. Na bojisku jeho techniky zachránili život každému tretiemu zranenému a v čase mieru doktor A. V. Višnevskij, ako jeden z prvých, vykonal operáciu na otvorenom srdci.
Keď spomíname na druhú svetovú vojnu, je dôležité povedať, že v tých hrozných rokoch zomrelo alebo zostalo nezvestných vyše stotisíc sovietskych zdravotníckych pracovníkov. Svojou obetavou prácou vrátili do armády viac ako 72% zranených a viac ako 90% chorých vojakov – asi osemnásť miliónov ľudí!
foto: Lekári počas Druhej svetovej vojny (zdroj: wikimedia)
Boj o život sa neviedol iba na prednej línii. Vďaka úsiliu lekárov počas vojnových rokov ani front ani tyl nepoznali epidémie infekčných chorôb. Dyzentéria, tularémia, týfus – všetko lekári identifikovali a eliminovali viac ako 70 tisíc ložísk ich šírenia. Prebiehala masívna očkovacia kampaň. Nezastavil sa ani vedecký výskum: v roku 1942 bol vyvinutý prvý sovietsky penicilín, začala sa priemyselná výroba antibiotík a čoskoro bola vynájdená jednodávková polyvakcína podávaná proti siedmim rozšíreným ochoreniam naraz. A v roku 1945 vyvinuli vedci z Výskumného ústavu epidemiológie a hygieny Červenej armády streptomycín, ktorý zachránil celý svet pred morom.
foto: Pomoc zranenému priamo počas bojov (zdroj: wikimedia)
Časy najnásilnejšieho a najkrvavejšieho konfliktu 20. storočia sú našťastie dávno preč. Ale aj dnes, zdanlivo v čase mieru, zostávajú vojenskí lekári na prednej línii a aktívne zúčastňujú na humanitárnych operáciách v Rusku aj v zahraničí. K takýmto operáciám patrí − eliminácia následkov ničivých zemetrasení v Arménsku, Číne, Turecku, Afganistane, Indonézii a Iráne, tsunami na Srí Lanke, pomoc postihnutému civilnému obyvateľstvu v ozbrojených konfliktoch v Kórei, Vietname, bývalej Juhoslávii, Afganistane.
foto: Pirogov pri liečbe (zdroj: wikimedia)
Ruskí vojenskí lekári nebojácne bojovali proti týfusu v Srbsku, proti vírusu Eboly v západnej Afrike a v marci 2020 medzi prvými pricestovali do talianskeho mesta Bergamo, aby čelili novej výzve − vypuknutiu pandémie koronavírusu, čo podľa Talianov je: „Ukážková skúsenosť s medzinárodnou spoluprácou v oblasti medicíny, ktorá by mala pokračovať aj v budúcnosti.“ Pozoruhodným príkladom takéhoto partnerstva je už existujúci program interakcie medzi vojenskými lekármi Ruska a krajinami Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), v rámci ktorého sa v júni 2020 vytvorila osobitná štruktúra na boj proti infekčným chorobám.
Aby sa zabránilo šíreniu epidémie COVID-19, boli naši najlepší špecialisti vyslaní aj do Srbska, Kirgizska, Kazachstanu, Abcházska, Južného Osetska, Náhorného Karabachu a najnovšie aj do Sýrie.
Boli to práve vojenskí lekári, ktorí od základu zorganizovali v krátkom čase systém lekárskej starostlivosti a naďalej pomáhajú svojim civilným kolegom zachraňovať chorých v regiónoch našej krajiny najviac postihnutých infekciou. Profesionálne, obetavo a nebojácne bojujú s nepriateľom, ktorého obeťami sa už stali viac ako 2 milióny ľudí na celom svete! A vieme, že vyhrajú.
Veľvyslanec Ruska na Slovensku I. B. Bratčikov
