05.4.2020 11:00:14

V týchto dňoch je to práve 75 rokov od chvíle, keď Červená armáda oslobodila Bratislavu

Ilustračná snímka
Ilustračná snímka
(foto: TASR-Martin Baumann)


Trištvrte storočia uplynulo odo dňa, keď naše hlavné mesto opustili nemecké vojská a začal sa mier. Dnes si tú chvíľu pamätajú iba tí najstarší zo seniorov. Je však dôležité si to pripomínať, pretože zďaleka nie všetko, čo dnes berieme ako samozrejmosť, takou samozrejmosťou aj je. (HSP)



Bratislava bola oslobodená v stredu 4. apríla 1945 ako jedno z posledných slovenských miest (písali sme o tom TU. Front v tom čase už z väčšej časti prešiel cez Slovensko a Bratislava, vzhľadom na jej excentrickú polohu, stále s obavami čakala, akú daň si vojna od nej vypýta. Vtedy ešte nikto netušil, že bude voči Bratislave, v porovnaní s niektorými inými mestami, relatívne milosrdná, hoci aj tu si vybrala svoju krutú daň: v bojoch o Bratislavu zahynulo 742 sovietskych, 470 nemeckých a maďarských vojakov a 121 civilistov.

Obyvatelia mali správy o tom, ako to vyzeralo v Budapešti, dobytej vo februári po 50-dňovom obliehaní, ktoré si vyžiadalo tisíce civilných obetí, a preto mnohí radšej počúvli výzvu mesto opustiť. Ostatní sa pripravovali na ťažké chvíle – podobne ako mnohí z nás teraz v obavách pred koronavírusom, robili si zásoby potravín a zdravotníckeho materiálu, ale nielen to: chystali si aj hasiace potreby a miesta na nocľah v rôznych krytoch a pivniciach.

V posledný marcový deň, bola to Veľkonočná sobota, bol z Bratislavy vypravený posledný transport s politickými väzňami – tí boli potom hromadne popravení v koncentračnom tábore Mauthausen. Vláda spolu s prezidentom Tisom a úradmi sa presunula do Holíča, odkiaľ neskôr utiekla do Rakúska. Bratislavská mestská samospráva však v meste zostala takmer celá.

Začiatkom apríla bolo už z diaľky počuť dunenie diel. Druhého apríla sa prestalo pracovať na úradoch a v továrňach, prestali premávať trolejbusy a električky, zastavili sa dodávky elektriny, vody aj plynu.

Nemci sa nemienili mesta lacno vzdať, ale zároveň bolo asi každému jasné, že ani v Bratislave sa nezadržateľný postup Červenej armády smerom na Berlín nemôže zastaviť. Nemci preto vyrabovali niektoré podniky a pripravovali deštrukciu dôležitých budov – tovární, rozhlasu, pošty a pod. Most Milana Rastislava Štefánika, ktorý sa nachádzal na mieste, kde neskôr Červená armáda postavila dnešný Starý most, vyhodili 3. apríla do vzduchu a ťažko poškodili aj jeden z jeho pilierov. Zneprejazdnili aj železničný viadukt Červený most.

Mesto bránili rôzne oddiely nemeckej  armády, spolu okolo desaťtisíc mužov, posilnené aj maďarskou armádou, ale centrum bránili popri nich a malej skupine gardistov a príslušníkov Hlinkových pohotovostných oddielov aj narýchlo sformované tzv. festungsbatalióny, kam boli zaradené aj staršie ročníky bratislavských Nemcov.

Boje o Bratislavu sa začali 2. apríla, keď oddiely 2. ukrajinského frontu oslobodili Vajnory. Hlavná ofenzíva sa začala 3. apríla leteckou prípravou a raketovou a delostreleckou paľbou, po ktorej nasledoval útok pozemných síl. Červená armáda obsadila východnú časť mesta a získala dobré pozície na útok na centrum.

Na ďalší deň zaútočili na mesto sily sovietskej pechoty podporované 27. tankovou brigádou a 2. rumunským tankovým plukom, ale tiež bojovými plavidlami Dunajskej flotily sovietskej armády. Aj tentoraz samotnému útoku predchádzala mohutná delostrelecká a raketová paľba z kaťuší smerom na centrum mesta.

Nemecké oddiely nemohli presile dlho odolávať a čoskoro sa dali na útek. Pouličné boje sovietskej armády s niekoľkými gardistickými a nemeckými skupinami v Starom Meste pokračovali ešte okolo obeda, ale už popoludní dosiahla Červená armáda západný okraj mesta, keď potom ešte prenasledovala nepriateľa smerom na Patrónku a Karlovu Ves.

Hlavnou baštou nemeckej obrany bol dlho Bratislavský hrad, ale aj ten okolo štvrtej hodiny popoludní padol. Na druhej strane rieky boli Nemci v rovnakom čase vytlačení z Petržalky, ktorá sa po šiestich rokoch opäť stala súčasťou Slovenska. Devínska Nová Ves a ďalšie obce na západ od centra boli oslobodené 6. apríla.

Počas bojov o Bratislavu bolo zničených viac ako tisíc domov, najviac v okolí Krížnej a Záhradníckej ulice. Treba však povedať, že v porovnaní s mnohými inými mestami, Bratislava ešte obišla relatívne veľmi dobre.

Okamžite po prechode frontu sa začal život vracať do normálneho stavu: hneď 5. apríla sa začal stavať provizórny pontónový most cez Dunaj, o niečo nižšie ako je dnešný Most SNP. Existoval vtedy ešte jeden prechod cez rieku, postavený na drevených stĺpoch, ktorý sa nachádzal približne v mieste nástupišťa na propeler. Už v piatok 6. apríla, keď ešte Nemci boli v Devínskej Novej Vsi, sa v Bratislave predával čerstvý chlieb z mestských pekární a o ďalší týždeň už vychádzali noviny Pravda aj Čas, hral sa futbal na Tehelnom poli, v kine Tatra sa premietal historický film o vojvodcovi Michailovi Kutuzovovi, fungovali trhoviská, divadlá, kaderníctva…

Ivan Lehotský (HSP)