25.12.2020 20:00:59

V Rusku Vianoce oslavujú dvakrát

Ilustračná snímka
Ilustračná snímka
(foto: SITA/AP Photo/Alexander Zemlianichenko)


V mnohých krajinách sveta v týchto hodinách oslavujú Vianoce, jeden z najväčších a najkrajších sviatkov v roku. Sú však krajiny, kde tieto sviatky oslavujú v iných termínoch a v niektorých štátoch ich dokonca oslavujú dvakrát. Ako napríklad v Rusku a Bielorusku a čiastočne aj na Ukrajine. (slovenskaiskra.sk - článok je na pôvodnom zdroji obohatený o video s charitatívnou účasťou Putina - pozn. red. SRS)



Vo väčšine štátov sveta totiž Vianoce oslavujú podľa Gregoriánskeho kalendára, ale ruská pravoslávna cirkev a jej veriaci oslavujú Vianoce podľa Juliánskeho kalendára – o dva týždne neskôr, čiže zo 6. na 7. januára. Rovnako z tohto dôvodu v Rusku oslavujú dva razy aj príchod Nového roku: z 31. decembra na 1. januára ako v drvivej väčšine štátov sveta, ale potom aj o dva týždne neskôr – takzvaný „Starý Nový rok“ – z 13. na 14. januára.

Vianoce sú jedným z najobľúbenejších sviatkov v Rusku, kde sa oslavujú nielen ako náboženská, ale aj ako svetská, sekulárna slávnosť. V Rusku je to sviatočný a voľný deň, ako aj vo mnohých štátoch sveta. Školáci a študenti vždy počas týchto sviatočných dní majú prázdniny – väčšinou do 10. – 12. januára.

V Rusku sa Vianoce stali oficiálnym sviatkom od roku 988, keď sa uskutočnilo takzvané „krstenie Ruska“ a označenie kresťanstva za oficiálne náboženstvo v Rusku. Za „krstiteľa“ Ruska je označované kyjevské knieža Vladimír, aj keď historické zdroje svedčia o tom, že kresťanské kmene na území Ruska existovali aj oveľa skôr.

Od konca XVII. storočia sa v ruských mestách a obciach udomácnili betlehemy a ľudia rozohrávali scénky o narodení Ježiša Krista a príchode troch kráľov. Od XIX. storočia obydlia obyvateľov Ruska, námestia a mnohé úrady začali zdobiť vianočné stromčeky a deťom, ale aj dospelým začal roznášať a rozdávať darčeky Dedo Mráz. Oslavy Nového roku v Rusku v roku 1699 zaviedol cár Peter Prvý Veľký.

V 20. rokoch minulého storočia po Veľkej októbrovej revolúcii v Rusku, teda už v ZSSR, síce začali budovať ateistický štát, ale vianočné sviatky nezrušili a do roku 1929 zostávali sviatkami a voľnými dňami. Až v roku 1929 v Sovietskom zväze zakázali oslavovať kresťanské Vianoce. Tento zákaz však netrval dlho a už v roku 1935 úrady povolili oslavy Vianoc, ktoré boli zaradené do svetských sekulárnych novoročných osláv. Odvtedy v Sovietskom zväze označenie „vianočný stromček“ nahradil iný – „novoročný stromček“. V  súčasnosti sa v rovnakej miere používajú oba.

V roku 1937 počas osláv príchodu Nového roka v moskovskom Dome zväzov sa po prvý raz po boku Deda Mráza objavila aj jeho „vnučka“ – Snehuročka, postava z ruských ľudových rozprávok. V predvojnových a povojnových rokoch oslavy Vianoc v Sovietskom zväze boli takpovediac na polooficiálnej úrovni: oficiálne sa nepovažovali za štátne sviatky, neboli to ani voľné dni, ale neboli zakázané. A v tých rokoch obľúbeným príslovím v ZSSR bolo: „Čo nie je zakázané, to je povolené“ a veriaci, ale aj mnohí ateisti Vianoce oslavovali.

Tradíciu oficiálnych osláv vianočných sviatkov obnovili ešte pred rozpadom ZSSR – v decembri roku 1990 na základe nariadenia Najvyššieho sovietu ZSSR. A preto už 7. január 1991 bol voľným dňom. V súčasnosti sú Vianoce súčasťou celoštátnych sviatkov a novoročných prázdnin.

V niektorých regiónoch Ruska sa dodnes zachovali zmiešané pohanské, staroslovanské a kresťanské tradície koledovania, ktoré veľmi dobre poznáme aj na Slovensku. V mnohom sú tieto tradície podobné aj v iných slovanských štátoch. Vianoce v Rusku pokračujú až do sviatku Troch kráľov (Krstenia – názov v Rusku), ktorý sa v tejto krajine oslavuje 19. januára.

Na Štedrý večer sa podávajú bezmäsité pokrmy a ryby, obľúbené sú vareniky – taštičky z kysnutého cesta plnené zemiakmi, ryžou, kapustou alebo hubami. Tradičným jedlom je kuťja – pšeničný nákyp s mandľami, hrozienkami, slivkami, makom, orechmi a cukrom.A, samozrejme, vzvar – kompót zo sušeného ovocia. Kuťja je pokrm, ktorý sa jedáva na kare a vzvar zase pri narodení dieťaťa. Konzumáciou týchto jedál si veriaci pripomínajú narodenie a smrť Krista.

Na vianočnom stole nechýba pečené bravčové mäso s chrenom, rôzne druhy rýb, niektoré aj v rôsole, teľacia alebo bravčová huspenina, hus s jablkami, zajac na smotane, baranina a mnohé tradičné ľudové ruské jedlá z mäsa a rýb. Veľké množstvo vyprážaného a pečeného mäsa je spojené s historickými tradíciami a vlastnosťami ruskej pece, ktorá umožňovala pripravovať jedlá veľkých rozmerov.

Tradičným jedlom na Vianoce boli tiež pirohy, koláče s tvarohom, pampúšiky a palacinky viacerých druhov. Zo sladkostí sú populárne rôzne torty, tulský perník, koláče a iné dobroty. Na vianočnom stole bolo vždy veľa bobuľových plodov, ovocia, pečiva, sušienok, medu. Prirodzene, vždy sa pilo veľa čaju rôznych druhov a za starých čias, ale v niektorých rodinách aj dnes, sa pije aj originálny a chutný čaj pri samovare.

Ruské médiá venujú Vianociam každý rok čoraz väčšiu pozornosť. V noci zo 6. na 7. januára viaceré televízne stanice v Rusku vysielajú v priamom prenose slávnostné vianočné omše. Mnohí veriaci strávia v chráme aj celú noc. Prirodzene, čo sa týka Vianoc, v Rusku vo veľkom štýle oslavujú pravoslávne sviatky začiatkom januára, ale niektoré rodiny ochotne oslavujú sviatky aj koncom decembra, ako u nás. Napokon, prečo neosláviť sviatky aj dvakrát? V Rusku sa hovorí, že by bolo dobre, keby bol dostatok jedla a nápojov, a dôvod na oslavy sa vždy nájde…


Eugen Paľcev (slovenskaiskra.sk)