06.8.2020 17:06:55

Udalosti v Hirošime a Nagasaki sú podľa rezortu diplomacie mementom pre súčasnosť. Podľa prezidentky by už ľudstvo nemalo nikdy zažiť hrôzy spôsobené nukleárnymi zbraňami

Hirošima mesiac po bombardovaní
Hirošima mesiac po bombardovaní
(foto: AP Photo/Stanley Troutman)


Zhodenie atómovej bomby na japonské mesto Hirošima nasledované bombardovaním mesta Nagasaki je živým mementom pre súčasnosť a umocňuje cieľ dosiahnuť svet bez jadrových zbraní. V centre tohto úsilia zostáva zachovanie a ďalšie posilňovanie existujúcej odzbrojovacej architektúry, ktorej jadro tvorí Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT). Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR to uviedlo pri príležitosti 75. výročia tragických udalostí. TASR o tom vo štvrtok informoval tlačový odbor ministerstva. (HSP)



„Aj keď tieto udalosti viedli k ukončeniu druhej svetovej vojny, ich následky spôsobili nesmierne utrpenie a demonštrovali hrozivú ničivosť tohto druhu zbrane,“ pripomína ministerstvo.

Po dlhé desaťročia NPT predstavuje podľa MZVEZ hrádzu proti šíreniu jadrových zbraní. Zároveň prispieva k znižovaniu medzinárodného napätia a budovaniu a upevňovaniu vzájomnej dôvery medzi štátmi.

„Slovenská republika potvrdzuje svoju podporu NPT a jej trom pilierom – jadrovému odzbrojeniu, jadrovému nešíreniu a mierovému využívaniu jadrovej energie. Vyjadruje taktiež podporu Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu vo Viedni, ktorá zohráva v procese implementácie NPT kľúčovú úlohu a dohliada na mierové využívanie jadrovej energie,“ vyhlásil rezort diplomacie.

Pred 75 rokmi zhodilo americké letectvo atómovú bombu na japonské mesto Hirošima. Pri udalosti zahynulo takmer 80.000 ľudí. Dátum zhodenia bomby 6. augusta sa odvtedy stal Svetovým dňom boja za zákaz jadrových zbraní – známy je aj pod názvom Deň Hirošimy. O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, zhodilo americké letectvo atómovú bombu aj na japonské mesto Nagasaki. Odvtedy je 9. august Dňom Nagasaki. Japonsko niekoľko dní po zhodení bômb kapitulovalo, čím sa skončila druhá svetová vojna v Ázii.

 

Prezidentka: Ľudstvo by už nemalo nikdy zažiť hrôzy spôsobené nukleárnymi zbraňami

Ľudstvo by už nemalo nikdy zažiť hrôzy spôsobené jadrovou energiou. Uviedla to prezidentka Zuzana Čaputová vo videu na sociálnej sieti Twitter pri príležitosti Svetového dňa za zákaz jadrových zbraní. Ten si svet pripomína pri príležitosti zhodenia atómovej bomby na japonské mesto Hirošima.

„Tento deň nám pripomína, že ľudstvo už nikdy viac nesmie zažiť hrôzy spôsobené jadrovou energiou. Moje myšlienky sú s nevinnými obeťami atómového bombardovania 6. augusta 1945,“ povedala. Podľa hlavy štátu sa svet znovu vybudoval na hodnotách spolupráce a mieru. „Je našou povinnosťou chrániť a posilniť tieto hodnoty pre budúce generácie. Práve dnes potrebujeme globalizáciu súcitu a solidarity,“ zdôraznila Čaputová.

Dnešný deň podľa prezidentky vysiela jasnú správu o dôležitosti trvalého mieru vo svete, ale tiež pripomína, že svet stále nie je slobodný od nukleárnych zbraní. „Súhlasili sme, že jadrová energia by mala byť využívaná iba na mierové účely‚“ pripomenula prezidentka s tým, že chváli Japonsko za jeho líderstvo v tomto smere. Špeciálne spomenula Jukija Amana, ktorý bol riaditeľom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Myslí si, že stelesnil japonský záväzok mierového využitia jadrovej energie pre dobro ľudstva.

 

Blaha: Jadrové zbrane sú zlo

Niekoľko poznámok pri príležitosti 75. výročia zhodenia atómovej bomby na japonské mesto Hirošima zdieľal na sociálnej sieti aj opozičný poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD), ktorý poznamenal, že jediný štát, ktorý vo vojne použil jadrovú zbraň na civilné obyvateľstvo, boli Spojené štáty americké.

„Američania zhodili na Japonsko dve atómové bomby. Počet obetí bol zhruba 350 tisíc ľudí, väčšinou civilistov, žien a detí. Pre porovnanie, zhruba ten istý počet amerických vojakov prišlo o život za celú druhú svetovú vojnu… Hirošima prišla o takmer polovicu obyvateľstva, Nagasaki o tretinu. Ale to je v poriadku, umreli vraj v mene slobody a demokracie. Na ospravedlnenie tohto nukleárneho masakru v USA používajú niekoľko akože-morálnych dôvodov. Vraj tento útok bol z vojenského hľadiska potrebný. Je to lož. Žiadna vojenská stratégia v modernej vojne neospravedlňuje zabíjanie nevinných civilistov v takýchto masových počtoch,“ píše poslanec.

Blaha dodáva, že Japonci počas vojny nikdy neboli v takej prevahe, že by ohrozovali samotnú existenciu Spojených štátov amerických, čo sú obvyklé morálne dôvody, kedy sa považuje za možné hovoriť o stave najvyššieho ohrozenia.

„V čase, kedy sa Američania rozhodli zabiť vyše štvrť milióna civilistov, bolo z vojenského hľadiska jasné, že Japonsko čoskoro kapituluje. Otázkou bolo, či pôjde o podmienečnú alebo bezpodmienečnú kapituláciu a nie, či Japonsko porazí alebo neporazí Američanov. Ak by Američania prijali podmienečnú kapituláciu Japoncov, nemusel zomrieť ani jeden človek. Vyše štvrť milióna ľudí zomrelo preto, lebo Američania chceli „lepšie“ víťazstvo. Výhovorka, že atómový útok bol potrebný pre celkové víťazstvo vo vojne, je teda ďalšou lžou,“ myslí si Blaha.

Podľa poslanca je lžou aj obvyklý argument, že atómové bomby de facto ukončili vojnu a zachránili teda množstvo životov, ktoré by neskôr padli v boji. Aj to je lož. „Japonci kapitulovali predovšetkým preto, lebo 8.augusta sa do vojny na strane spojencov zapojil podľa jaltských dohôd aj Sovietsky zväz a Japonci už nemohli dúfať vo výhodnejší podmienečný mier.“

Blaha v príspevku tiež uvádza, že ako kľúčový dôvod pre zhodenie atómových bômb sa javí snaha Američanov ukázať svojim rivalom zo ZSSR, že majú jadrové zbrane, zastrašiť tak svojich konkurentov a diplomaticky tak zvýšiť svoje vyjednávacie pozície v pripravovanej studenej vojne.

„Podľa všetkých dostupných morálnych argumentov bolo zhodenie atómových bômb vojnovým zločinom, ktorý spustil hrozbu nukleárnej vojny, ktorá je tu dodnes. Išlo o jeden z najstrašnejších masakier v dejinách ľudstva, píše Blaha v príspevku v ktorom sa odvoláva na štúdiu amerického filozofa Rodney Peffera a ďalších autorov.

TASR/SITA/HSP