13.1.2019 17:52:55

Tomáš Masaryk: Svetová revolúcia. Spomienky

Pamäte prvého prezidenta Československej republiky Tomáša Garrique Masaryka (1850-1937) sú v prvom rade zaujímavé kontextom tej „veľkej hry“, počas ktorej v roku 1918 vznikol nový nezávislý štát. Nadtitulom tejto knihy by po správnosti mali byť slová: Test svetovej vojny: slabé Rusko, silné Československo, zrada.

Spomienky zachytávajú obdobie od 1. sv. vojny, keď v štátoch Dohody vznikla československá národná rada a uskutočnilo sa diplomatické priznanie nového štátu. Masarykove spomienky popisujú okrem vlastnej snahy o národnú nezávislosť aj vzťahy vo vnútri Dohody.

Píše, že „vo všetkých západných štátoch sa vzťah voči Rusku začal kaziť. Francúzsko malo zodpovedný zväzok s Ruskom a dávnejšie oficiálne priateľstvo, lenže značná časť jeho spoločnosti bola voči Rusku chladná, ba dokonca až nepriateľská.

Anglicko počas niekoľkých posledných rokov zmenilo svoj vzťah voči Rusku, lenže v anglických kruhoch neprestával panovať negatívny názor.

V Taliansku bol voči Rusku a Slovanom na začiatku vojny neurčitý, či skôr nepriateľský názor.“

Tento stav sa prehĺbil v roku 1915, keď „porážka ruskej armády posilnila protiruskú náladu. Z mnohých slov francúzskych a anglických politikov som sa presvedčil, že Rusko ubezpečilo Anglicko i Francúzsko v tom, že ruská armáda je v najlepšom stave... Mnohí Francúzi a Angličania považovali ruské porážky za nedodržanie slova a za podvod na nich.“

Nepriamo jeho Masarykove slová potvrdzuje aj kariérny diplomat, veľvyslanec V. Británie vo Francúzsku Francis Bertie.

Mimochodom, vzťah samotného Masaryka voči cárskemu Rusku bol tiež pomerne zdržanlivý, čo, ako sa ukazuje, nemalo žiadne príčiny a ani dôvody. Už počas prvých dvoch mesiacov vojny sa objavila výzva hlavného veliteľa ruskej armády veľkokniežaťa Nikolaja Nikolajeviča k rakúsko-uhorským národom, cár dvakrát prijal československú delegáciu a vyjadril nádej, že želanie Čechoslovákov obnoviť kráľovstvo bude naplnené. Vojenská rada tiež odobrila vytvorenie národnej družiny v zostave armády.

Prvý dokument o československej otázke bol vo Francúzsku prijatý v októbri (výnos ministerstva vnútra, že spoľahliví Česi a Slováci musia byť zrovnoprávnení v právach s inými občanmi Dohody) a vo Veľkej Británii o rok neskôr. Čechoslováci, ako spojenci, tým boli oslobodení od zabavovania majetku a internácií.     

Samozrejme, že politika nepozná také pojmy ako vďačnosť. Lenže činnosť Masaryka a jeho snahu o nezávislosť Československa sa inak, ako zradnou, nedá nazvať. Tu totiž nejde o jeho vzťah k Rakúsko-Uhorsku, ale voči bielemu hnutiu, ktoré bolo právnym nástupcom  predrevolučného Ruska a ktoré si pred Čechoslovákmi splnilo svoju aj slovanskú povinnosť. 

Poznámka redakcie: Aj toto je vysvetlením prečo sa Rusi negatívne pozerajú na československé légie a prečo za žiadnych okolností od nás neprijímajú vyznamenania s menom M. R. Štefánika...

Podľa regnum.ru, 13. 1. 2019