04.8.2012 10:55:06

Stavba je v plnom prúde, čakajte doplnenie

V lete minulého roku prisľúbil hlavný veliteľ ruských námorných síl (VMF – Vojenno-morskoj flot) Vladimir Vysockij značné posilnenie Čiernomorskej flotily (ČMF). Podľa admirála by ČMF v priebehu nasledujúcich 10 rokov mala dostať 15 nových bojových plavidiel.
Trochu neskoršie, počas prehliadky v posledný júlový deň, v ktorom si naša krajina tradične ctí svojich vojenských námorníkov, hlavný veliteľ konkretizoval svoje predchádzajúce vyjadrenie oznámením, že na Čierne more budú odvelené dve fregaty Projektu 1154 zo zostavy Baltickej flotily – „Jaroslav Mudryj“ a „Neustrašimyj“. Okrem toho v priebehu rokov 2010-2012 bolo prisľúbené založenie kýlov šiestich fregát Projektu 11356 a troch konvenčných (dieselelektrických) ponoriek.

Prísľuby a realita
Treba povedať, že po rozpade Sovietskeho zväzu si ruská spoločnosť zvykla prijímať oficiálne deklarácie o vnímaní potrieb obrancov vlasti so značnou nedôverou: príliš často vyrieknuté slová nemali nič spoločné s realitou. Ale správa o skorom doplnení ČMF bola sprevádzaná uverejnením informácie o obrovských prostriedkoch, vydelených v rokoch 2011-2020 na realizáciu aktuálneho štátneho programu vyzbrojovania. Vzhľadom na to, že o týchto číslach hovorili aj vedúci činitelia krajiny, mnohí začali dúfať, že tentoraz budú plány zrealizované.
Dnes sa dá povedať, že plány hlavného veliteľa sa úplne splniť nepodarilo: ako sa ukázalo, založiť kýly nových plavidiel v lodenici je jednoduchšie, než predislokovať už existujúce bojové lode kvôli byrokratickým zádrheľom. V každom prípade z plavidiel, na ktoré čiernomorci čakajú, sa už reálne stavajú dve fregaty a jedna ponorka, ale zatiaľ nie je nič známe o redislokácii fregát „Neustrašimyj“ a „Jaroslav Mudryj“ z Baltijska do Sevastopoľa.
Okrem ponoriek a fregát bude ČMF posilnený aj plavidlami iných kategórií, predovšetkým korvetami novej generácie. Napríklad „Provornyj“ – prvá korveta Projektu 20385 (vylepšená verzia Projektu 20380 so zosilnenou výzbrojou a vylepšenými ergonomickými parametrami), ktorej kýl bol založený v lodenici Severnaja verf v máji tohto roku, je podľa publikovaných dokumentov takisto určená pre ČMF. Okrem toho existujú aj plány, že do konca tohto roku začne stavba ešte jednej korvety Projektu 20385, konvenčnej ponorky Projektu 636.3 a fregaty Projektu 11356 a v budúcom roku by sa mali začať stavať tri fregaty a jedna ponorka. Ak budú tieto plány realizované a práce budú napredovať v normálnom tempe, tak už ku koncu roku 2015 bude ČMF posilnený 11 bojovými plavidlami (šesť fregát, dve korvety a tri ponorky).
Takéto posilnenie umožní vyradiť alebo odoslať do generálnej opravy a na modernizáciu „starčekov“ zo zostavy 30. divízie hladinových plavidiel: veľkú protiponorkovú loď „Smetlivyj“ (postavená v roku 1969), strážne lode „Ladnyj“ (1980) a „Pytlivyj“ (1981). Je možné, že nové fregaty budú spôsobilé zameniť aj BPK „Kerč“ (v službe od roku 1974): sú síce rozmerovo menšie, no vďaka modernejšiemu vybaveniu a výzbroji disponujú porovnateľným potenciálom.
V blízkej budúcnosti by mala bez zmien zostať vlajková loď ČMF – raketonosný krížnik Moskva , zaradený do výzbroje v roku 1982 a len nedávno absolvujúci plánovanú opravu. Svojho času to bolo jedno z prvých bojových plavidiel tretej povojnovej generácie, pričom bojovými možnosťami aj dnes zodpovedajúce súčasným požiadavkám. V prípade úspešného doplnenia ČMF novými fregatami a korvetami je možné, že „Moskva“ môže byť prevelená do Severomorska alebo do Vladivostoku k jednej z našich oceánskych flotíl, kde by bol tento mohutný raketový krížnik lepšie využitý. O podobných plánoch sa hovorilo už aj v tlači.
V ďalšej budúcnosti má byť ČMF dopĺňaná aj bojovými plavidlami iných tried, vrátane malých raketových a delostreleckých lodí, určených k operáciám v pobrežnej a blízkej príbrežnej zóne. Fregaty sú určené hlavne na plnenie úloh ďaleko od svojej základne – v Stredozemnom mori, v Atlantiku a v Indickom oceáne, operujúc spoločne s plavidlami Severnej, Baltickej a Tichooceánskej flotily.

Problémy nových projektov
Nehľadiac na to, že nové fregaty sa už konštruujú, stále nie je presne známe, čím budú vyzbrojené. Týka sa to hlavne základnej ofenzívnej výzbroje a PVO (protivzdušnej obrany). Hlavnú bojovú silu fregát Projektu 11356M má predstavovať UKSK , ktorý môže byť vyzbrojený protilodnými riadenými raketami „Oniks“ alebo protilodnými (protipozemnými, protiponorkovými) riadenými raketami komplexu „Kalibr“, známejšieho pod exportným označením „Club“ .
Spočiatku sa predpokladalo, že každá fregata bude mať jeden osemnásobný modul UKSK, ale podľa posledných informácií sa hovorí o možnosti nasadenia dvanásťnásobného modulu UKSK. Vzhľadom na to, že väčší modul zatiaľ nie je otestovaný, útočný potenciál perspektívnych plavidiel je nejasný.
Takisto sa zatiaľ nevie, ktorým protilietadlovým raketovým systémom stredného dosahu („Štiľ-1“ , „Poliment-Redut“ alebo zastaralý „Uragan“ ) bude vyzbrojený a tiež konkrétne systémy zabezpečia PVO blízkej zóny. Problémy vznikajú z dôvodu nedokončeného vývoja celého radu elementov systémov riadenia paľby pre nové komplexy PVO. Ak tieto problémy nebudú operatívne riešené, hrozí oneskorenie zaradenia plavidiel do služby.
Pomimo to existujú aj správy o výhradách velenia VMF voči univerzálnym delostreleckým systémom, umiestňovaným na nových korvetách a fregatách pre ruské námorníctvo i na export. V množstve zdrojov sa hovorí, že 100 mm kanónové systémy A-190 „Universal“ výrobcu CNII „Burevestnik“ majú pravidelne problémy s mechanickými časťami, ktoré im prakticky znemožňujú paľbu dlhými dávkami. Nie je vylúčené, že je to zviazané s principiálnymi defektami konštrukcie A-190. Výhrady k palubnému delostrelectvu zazneli úplne zhora teraz na jar, keď hlavný veliteľ VMF Ruskej federácie spomenul možnosť nákupu talianskych alebo francúzskych námorných delostreleckých systémov pre nové fregaty.
Treba si však uvedomiť, že „hardverové“ problémy vždy sprevádzali, sprevádzajú a zrejme aj budú sprevádzať zavádzanie akéhokoľvek nového projektu do výzbroje a ani Rusko nie je žiadnou výnimkou. Často prejdú celé roky, kým „skrotíme“ nové zbraňové systémy a donútime ich pracovať v reálnych podmienkach služby presne podľa požadovaných charakteristík.

Lietadlá a vrtuľníky
Moderné vojenské námorníctvo je nemysliteľné bez moderného letectva a vo svetle daného postulátu súčasnú situáciu v ČMF môžme smelo nazvať kritickou: jeho letectvo dávno zostarlo. Týka sa to aj úplne zastaraných hydroplánov Be-12 zo 60-tych rokov, i bombardérov Su-24 , ktoré už tiež nie sú najmladšie, boli postavené v 70-80-tych rokoch. Kedy a čím zamenia „penzistov“ Be-12 nie je zatiaľ jasné, zato úderný komponent bude obnovený vďaka nákupu viacúčelových bojových lietadiel Su-30SM . Práce na kontrakte sa už začali. Podľa slov generálneho riaditeľa Irkutského leteckého závodu Aleksandra Vepreva, 28 strojov dostane ruské vojenské letectvo a 12 strojov letectvo VMF. Prezident firmy „Irkut“ Aleksej Fedorov už dávnejšie oznámil, že kontrakt s ministerstvom obrany Ruskej federácie na dodávku uvedených strojov bude podpísaný v roku 2012.
Su-30SM je modifikáciou stroja Su-30MKI vyvinutého pre indické vojenské letectvo. Ruská verzia dostane množstvo systémov západnej výroby, no rozšíria sa aj možnosti použitia najmodernejšej ruskej leteckej výzbroje . Cena lietadla takejto triedy je okolo jeden a pol miliardy rubľov, ale vzhľadom k nutnosti nákupu vybavenia a výzbroje sa nakoniec môže dostať až na úroveň troch miliárd. 12 strojov určených pre námorné letectvo dostane ČMF, kde nahradia staré taktické (frontové) bombardéry Su-24M.
Treba poznamenať, že námorné letecké základne zostali len ČMF (7057. zmiešaná letecká základňa a 7058. bitevná letecká základňa) a že všetky ostatné námorné stíhacie, bombardovacie a bitevné letecké jednotky boli odovzdané do podriadenosti vzdušných síl Ruskej federácie. Tento stav je spôsobený tým, že podľa platných rusko-ukrajinských dohôd o štatúte ČMF sú v jej podriadenosti všetky letecké jednotky Ruskej federácie dislokované na Kryme.
Vrcholiaca príprava nasadenia Su-30SM na polostrove má podľa názoru expertov rovnaký cieľ, ako stavba fregát, korviet a ponoriek: systémové obnovenie všetkých najdôležitejších elementov bojového potenciálu ČMF. Veď letka moderných viacúčelových bojových lietadiel , vyzbrojených okrem iného aj nadzvukovými protilodnými riadenými raketami, dokáže významne navýšiť bojový potenciál flotily, doplniac možnosti jej lodí a pobrežných protilodných raketových komplexov.
Obmenu potrebujú aj čiernomorské vrtuľníky – palubné Ka-27 a Ka-29 , pozemné Mi-14 . V tomto smere však môžeme byť pomerne spokojní: berúc do úvahy tempá rastu, prezentované domácimi podnikmi, vrtuľníkový park ČMF je možné úplne obnoviť v priebehu niekoľkých rokov bez nepriaznivých následkov pre iné programy. Otázka stojí len v zadaní zodpovedajúcej objednávky.

Výsadkové sily
Pomerne dobre je na tom aj námorná pechota ČMF: jej pluk bol v priebehu reformy rozvinutý do brigády so stavom okolo 3 000 príslušníkov. Tento zväzok je schopný plniť najrôznejšie úlohy: od podpory bojovej činnosti pozemných síl na prímorskom krídle až po účasť v mierových operáciách a obranu flotily na jej hlavnej základni pred teroristickými alebo inými možnými útokmi v prípade zostrenia situácie na Kryme.
Najväčšie obavy tu vzbudzuje stav veľkých výsadkových plavidiel , ktorých má ČMF sedem: tri zastaralé BDK Projektu 1171 zaradené do služby medzi rokmi 1966 až 1975 a štyri BDK poľskej výroby Projektu 775 zaradené do služby v rokoch 1986 až 1991.
Ak sa aj v Čiernom mori objavia „Mistrály“, bude to výlučne z výcvikových alebo propagandistických dôvodov – nemá žiadny zmysel, aby plavidlá s plavebným dosahom 20 tisíc míľ a mnohomesačnou autonómnosťou nasadenia mali svoju stálu základňu v čiernomorskej „mláke“. Čiernomorské BDK musia zameniť plavidlá rovnakej triedy, ale tu vznikajú výstražné otázky týkajúce sa sériovej stavby BDK nového Projektu 11711. Stavba prvej lode tejto triedy s menom „Ivan Gren“ začala už v roku 2004, no zatiaľ nebola spustená na vodu. V tlači sa potulovala informácia o plánoch VMF na stavbu piatich alebo šiestich lodí takejto triedy, ale je zjavné, že toto množstvo bude nedostatočné.
V súčasnosti VMF Ruskej federácie disponuje 15 BDK Projektu 775/775M a 4 BDK Projektu 1171 a všetky tak alebo inak potrebujú náhradu v najbližších 10-15 rokoch. Aj keď štyri „Mistrály“, ktoré Rusko kúpilo, kapacitne zodpovedajú minimálne ôsmym existujúcim BDK, ešte stále zostane 11-12 plavidiel, ktoré je nutné nahradiť. Ak berieme do úvahy pomerne nízku cenu a zložitosť stavby BDK v porovnaní s bojovými plavidlami, takáto séria môže a musí byť postavená už v najbližších 10-12 rokoch.
Okrem toho ČMF potrebuje aj výsadkové vznášadlá, ktorých parametre sa ideálne hodia pre tento uzavretý priestor. Kombinácia BDK a výsadkových vznášadiel dodá činnosti námornej pechoty ČMF potrebnú pružnosť a umožní operatívne reagovať na rôzne situácie.

Základ základov
Pobrežná infraštruktúra ČMF je dávno ruským bolehavom. Chýbajúce dohody týkajúce sa bazírovania ČMF v Sevastopole dlho prekážali rozvoju a modernizácii základne, následky boli rovnaké ako počas chronického nedostatku financií v 90-tych rokoch. Situáciu ešte viac zhoršuje praktická nenahraditeľnosť Sevastopoľa: Rusko jednoducho nemá v Čiernom mori taký výhodne umiestnený a veľký prístav. V tejto súvislosti sú možnosti Novorossijska krajne obmedzené klimatickými osobitosťami: preslávený studený severovýchodný vietor, známy tiež ako „bora“, veľmi často spôsobuje veľmi veľké škody plavidlám stojacim v prístave alebo na rejde.
Práve riešením otázky infraštruktúry sa musia začínať všetky plány posilnenia ČMF, inak sa všetky dodávky nových plavidiel ukážu ako zbytočné: pri chýbajúcich normálnych podmienkach bazírovania flotila nedokáže udržiavať potrebné množstvo plavidiel v pohotovosti na rýchle nasadenie a ich časové rezervy tak budú rýchlo vyčerpané. Situáciu dnes uľahčuje existencia rusko-ukrajinskej dohody predlžujúcej prítomnosť ČMF v Sevastopole až do roku 2042. Zostáva len dúfať, že táto dohoda sa nakoniec stane spoľahlivým základom ruskej prítomnosti na Kryme a rozvoja ČMF.
Ilja Kramnik
Publikované v časopise Vojenno-promyšlennyj kurjer č. 32 (398) dňa 17. augusta 2011.
Preložil: Ing. Peter Tomčo

1 - Projekt 11540 Jastreb, v kóde NATO Neustrašimyj, označenie Projekt 1154 nie je úplné, poznámka prekladateľa
2 - Projekt 11356M Admiral Grigorovič, v kóde NATO Krivak III Mod, poznámka prekladateľa
3 - Projekt 20380 Stereguščij, v kóde NATO Stereguščij, poznámka prekladateľa
4 - Projekt 636.3, v kóde NATO Improved Kilo, poznámka prekladateľa
5 - BPK – boľšoj protivolodočnyj korabľ, v západnej terminológii cca torpédoborec, poznámka prekladateľa
6 - BPK Smetlivyj Projektu 61M Komsomolec Ukrajiny, v kóde NATO trieda Kašin II, v rokoch 1990-95 modernizovaný podľa Projektu 01090, poznámka prekladateľa
7 - SKR – storoževoj korabľ (storoževik), v západnej terminológii cca fregata, poznámka prekladateľa
8 - SKR Ladnyj Projektu 1135 Burevestnik, v kóde NATO trieda Krivak I, poznámka prekladateľa
9 - SKR Pytlivyj Projektu 1135M Burevestnik, v kóde NATO trieda Krivak II, poznámka prekladateľa
10 - BPK Kerč Projektu 1134B Berkut-B, v kóde NATO trieda Kara, poznámka prekladateľa
11 - RK (raketnyj krejser) Moskva (do roku 1995 Slava) Projektu 1164 Atlant, v kóde NATO Slava/Krasina, poznámka prekladateľa
12 - UKSK – universaľnyj korabeľnyj streľbovyj kompleks, univerzálny lodný palebný komplex, v podstate vertikálne odpaľovacie zariadenie (VOZ), poznámka prekladateľa
13 - P-800/3K55 Oniks, exportná verzia Jachont, v kóde NATO SS-N-26 Strobile, na jej základe bola vyvinutá aj rusko-indická protilodná/protizemná riadená raketa PJ-10 BrahMos, poznámka prekladateľa
14 - 3M54 Kalibr, exportná verzia Klub, v kóde NATO SS-N-27 Sizzler, poznámka prekladateľa
15 - Štiľ-1 je exportné označenie systému 9K37 Jež, v kóde NATO SA-N-12 Grizzly, ktorý je modernizovanou verziou pôvodného systému M-22 Uragan (viď poznáka nižšie), poznámka prekladateľa
16 - Systém Poliment-Redut je modernizovaná verzia systému S-300F Fort/Rif s novými navádzacími rádiolokátormi a protilietadlovými riadenými raketami, poznámka prekladateľa
17 - M-22/3S90 Uragan, exportná verzia Štiľ, v kóde NATO SA-N-7 Gadfly, poznámka prekladateľa
18 - CNII – centraľnyj naučno-issledovateľskij institut, centrálny vedecko-výzkumný inštitút, poznámka prekladateľa
19 - V kóde NATO Mail, poznámka prekladateľa
20 - V kóde NATO Fencer, poznámka prekladateľa
21 - V kóde NATO Flanker-C, poznámka prekladateľa
22 - V tomto bode si dovolím polemizovať s autorom. Podľa množstva iných zdrojov nejde v tejto verzii o zachovanie systémov západného pôvodu, ale práve naopak o spätnú „rusifikáciu“ palubného vybavenia z dôvodu zabezpečenia operačných schopností aj pri nepriaznivom vývoji rusko-západných vzťahov, poznámka prekladateľa.
23 - V kóde NATO Helix, poznámka prekladateľa
24 - V kóde NATO Helix-B, poznámka prekladateľa
25 - V kóde NATO Haze, poznámka prekladateľa
26 - BDK – boľšoj desantnyj korabľ, poznámka prekladateľa
27 - BDK Nikolaj Fiľčenkov, Saratov (predtým BDK-65) a Orsk (predtým BDK-69) Projektu 1171 Tapir, v kóde NATO Alligator, poznámka prekladateľa
28 - BDK Cezar Kunikov, Novočerkassk (predtým BDK-46), Jamal (predtým BDK-67) a Azov (predtým BDK-54) Projektu 775/775M (Azov), v kóde NATO Ropucha I/II, poznámka prekladateľa