04.8.2012 10:55:06

Slovensko s históriou nebojuje

Prešlo už 65 rokov od 4. apríla 1945, ktorý je dňom oslobodenia Bratislavy Červenou armádou. Na jeho počesť sa uskutočňujú rôzne podujatia a keďže budú trvať niekoľko dní, stanú sa aj akýmsi prelúdiom k návšteve Slovenska Dmitrija Medvedeva.
Ruský prezident bude v Bratislave pobývať 6. – 7. apríla a okrem iného navštívi aj pamätník na Slavíne a hroby sovietskych vojakov, ktorí zahynuli na slovenskej pôde.
Náš vzťah so Slovenskom sa výrazne líši od tých, ktoré spájajú Rusko s inými bývalými socialistickými krajinami Európy. V posledných rokoch sme sa stali prakticky spojencami. Veď stačí len spomenúť si ako prezident SR I. Gašparovič a premiér R. Fico nepodporili na summite NATO v apríli 2008 vstup do aliancie Ukrajiny a Gruzínska a kategoricky odmietajú priznávať nezávislosť Kosova.
V auguste 2008 sa Fico stal dokonca prvým politikom v Európe, ktorý otvorene vyhlásil, že agresorom v juhoosetinskej vojne bolo Gruzínsko. A už začiatkom roku 2009 dal jasne najavo, že vinníkom v rusko-ukrajinskom plynovom konflikte, od ktorého značne utrpelo aj Slovensko, bola Ukrajina. Tieto vyhlásenia boli v ostrom rozpore s vyhláseniami väčšiny európskych politikov, ktorí vinu za konflikt kládli na Rusko.
Spoľahlivosť základov rusko-slovenských vzťahov sa odvíja od vzťahu Slovákov k minulosti, osobitne k 2. svetovej vojne. - História sa nesmie prekrúcať, pamiatka na tie dni musí byť večná, vyslovil minulý rok prezident I. Gašparovič. Ale predstaviť si, že niečo také povie aj jeho poľský kolega Lech Kaczinsky, je nemysliteľné.
Na Slovensku si ctia zásluhy sovietskych vojakov padlých pri jeho oslobodzovaní od fašistov. Potvrdením toho je aj nad Bratislavou týčiaci sa Slavín. Tunajším predstaviteľom ani len na um nepríde aby sa k nemu zachovali tak, ako Estónci k svojmu „Bronzovému vojakovi“.
Dovoľte ešte jednu paralelu s „Pribaltikou“. V rokoch 1939 – 45 existovala Slovenská republika, ktorá bola spojencom hitlerovského Nemecka. A nielen to, išlo o historicky vôbec prvý nezávislý slovenský štát. Na napriek tomu sa súčasná SR pokladá za nasledovníka Československa. Toho, ktoré bolo súčasťou antihitlerovskej koalície.
Predstaviť si slávnostný pochod kolaborantov po Bratislave ako sa každoročne producírujú po Rige je nepredstaviteľné.- Cez vojnu nám chceli vnútiť režim, ktorý je pre Slovákov neprijateľný, vyjadril sa o týchto veciach minulý rok I. Gašparovič. Aj oficiálne sa teda postavil proti tým, ktorí by chceli pretaviť bývalých predstaviteľov vojnovej SR na národných hrdinov.
Ďalším zo svedectiev úcty k svojej histórii sú minuloročné oslavy 65. výročia antifašistického Slovenského národného povstania. Bojujúcim v ňom partizánom podľa možností pomáhal aj ZSSR, hoci útočiaci hitlerovci povstanie nakoniec potlačili. Napriek tomu Slovensko dnes oslavuje 29. august ako začiatok práve tohto povstania a nie 14. marec, ktorý je dňom vyhlásenia hitlerovcom spojeneckej Slovenskej republiky.
Existujú aj udalosti, ktoré zatieňujú rusko-slovenské vzťahy. Spomeňme antiboľševický boj československých legionárov v ruskej občianskej vojne 1918 – 1920 alebo inváziu sovietskych vojsk do Československa v roku 1968. Podobné historické epizódy však na súčasnú politiku nevplývajú.
Je teda logické, že Dmitrij Medvedev navštívi Bratislavu práve počas pamätných dní jej oslobodzovania. Najvyššia ruská štátna návšteva je presvedčivým dôkazom vysokej úrovne vzťahov medzi našimi krajinami. Odvetný krok chce uskutočniť Ivan Gašparovič 9. mája keď bez zaváhania prijal pozvanie na oslavy 65. výročia Dňa víťazstva.



V téme pokračujú experti „Pravdy.ru“ Sergej Chelemendik a Viktor Nikitin.

S. Chelemendik, poslanec NR SR, publicista:
- Vysvetlení prečo je vzťah Ruska a Slovenska lepší ako vzťah Ruska s inými bývalými socialistickými štátmi Európy je niekoľko. Najdôležitejšie sú tradične dobré vzťahy našej krajiny k Rusku už z dôb 19. storočia. Slováci, ktorí masovo veria v duchovnú spätosť slovanstva, logicky považujú Rusov za najsilnejší a najväčší slovanský národ.
Nemenej dôležité je aj to, že v roku 2006 sa moci ujala vláda R. Fica, ktorá zmenila ponižujúcu a lokajskú proamerickú politiku Mikuláša Dzurindu. Nová vláda uznáva dôležitú rolu Ruska v Európe i vo svete.
Obraciam vašu pozornosť aj na to, ako sa Slovensko stará o hroby padlých sovietskych vojakov. Slováci sú hlboko a úprimne veriaci kresťanský národ, ktorý sa dôstojne správa ku všetkým hrobom. Nebojuje s históriou, prijíma ju takou, aká bola.
Hroby padlých sovietskych vojakov starostlivo opatruje, okupantom Červenú armádu na Slovensku v roku 1944 nenazve ani jeden „atlantický jastrab“. Estónske strápnenie sa s „Bronzovým vojakom“ je na Slovensku nemožné.

Viktor Nikitin, rusko-slovenský historik:
- Vzťah Slovenska k Rusku sa dá charakterizovať aj takto. Sú tam politici, ktorí sa považujú za „rusofilov“ a slovenskí národovci sa principiálne orientujú na rozvoj vzťahov s Ruskom.
Dve vlády nezávislého Slovenska – Vladimíra Mečiara (1993 – 1998) a Róberta Fica (od 2006) boli možno najproruskými v bývalých socialistických krajinách Európy.
Áno, bol medzi nimi aj kabinet Mikuláša Dzurindu, ktorý bol považovaný za proamerický. Počas tejto vlády Slovensko vošlo do EÚ i NATO. Lenže aj túto vládu nemôžeme považovať za antiruskú.
Nech sa páči, dôkaz. V roku 2001 proamerické noviny SME požiadali čitateľov pomenovať najlepšieho politika roka vo svete. Nehľadiac na antiruské smerovanie titulu (obdobie rozmachu čečenskej kampane, počas ktorej SME publikovalo články kritizujúce ruské počínanie si v Čečensku) v ankete zvíťazil Vladimír Putin. V roku 2005 sa situácia takmer zopakovala, keď ho predbehol len Václav Klaus.
Vzťah Slovákov k Rusku je charakteristický i starostlivosťou o pamätníky a hroby sovietskych vojakov. Dokonca aj pri proamerickom premiérovi Dzurindovi nevznikali otázky okolo ich premiestňovania. A hoci je na bratislavskom Slavíne pôda nesmierne drahá, jeho presťahovanie by Slováci považovali za rúhačstvo.
Podľa pravda.ru, 4. apríl 2010