13.3.2017 20:59:37

Slovensko-ruská spoločnosť vyhlasuje dňom 10.3. 2017 verejnú zbierku podľa zákona č. 162/2014 Z.z.

pomník Losskej
pomník Losskej

Účelom zbierky je obnova náhrobníka Ľudmily V. Losskej (zomrela v roku 1943) v sektore XII / hrob č.58/, v areáli nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky - Cintorín Kozia brána na Šulekovej ulici v Bratislave.

Uvedený náhrobník vznikol  v roku 1943. Pozostáva z kamenného podstavca, do ktorého je vsadený hranolový kríž a nápisová doska. Je dokladom histórie predmetného cintorína a tvorí súčasť areálu parku cintorína.
Obnova predpokladá: očistenie od machov, uhlíkových depozitov a mikroflóry, odstránenie nevhodných tmelov a lepenia, lepenie a tmelenie, spevnenie a konsolidácia hmoty kameňa, zlatenie písma, lazúrne zjednotenie a hydrofobizácia.
Uvedený zámer obnovy posúdil Krajský pamiatkový úrad v Bratislave a schválil ho.

Náklady opravy bude znášať Slovensko-ruská spoločnosť vo výške cca 1.000 Eur.      
Opravu náhrobného kameňa uskutoční popredný slovenský reštaurátor Mgr. art. L .Chamuti.
O projekte rekonštrukcie náhrobníka L. V. Losskej je informované veľvyslanectvo Ruskej federácie.
Rekonštrukciou náhrobníka vyjadruje SRS úctu voči manželke známeho ruského filozofa a teológa profesora Nikolaja Onufrijeviča Losského (1870-1965) a zároveň úctu vyhnancom z Ruska na "Parníku filozofov" v roku 1922.
Zbierku na obnovu náhrobníka schválilo MV SR podľa zákona č. 162/2014 Z.z. rozhodnutím
číslo : SVS-S2-2017/007414.

Príspevky zasielajte na číslo účtu: SK40 1100 0000 0029 4303 1194 vedený v Tatra banke.

 


 

Príbeh sa začal v Petrohrade, prerušil v Bratislave

Občianska vojna v Rusku sa v roku 1922 chýlila ku koncu. K úplnému víťazstvu boľševikov. Nová moc nepotrebovala v krajine vedcov, ktorí sa jej nechceli podvoliť. Lenin osobne zostavil zoznam asi 150 vedcov, ktorí mali krajinu opustiť. Splnením úlohy poveril Stalina.  

V roku 1922 vyplávala z Petrohradu loď plná známych ruských vedcov. Najznámejší cestujúci bol Nikolaj Berd'ajev. Dostala názov parník filozofov. Odplávala na západ do Nemecka, do Francúzska, do Anglicka. Pasažieri mohli vystúpiť v zahraničí, ale už sa nemohli vrátiť do sovietskeho Ruska.

Medzi cestujúcimi bol aj pravoslávny teológ a filozof Nikolaj Onufrijevič Losskij (1870 - 1965). Bol zakladateľom filozofického smeru intuitivizmu, teologickým vykladačom fenoménu dobra a zla, znalcom Dostojevského a vedeckou autoritou v Rusku aj vo svete. Na loď nastúpil s manželkou a tromi deťmi.

Zakotvil v Prahe. Prednášal tam na Ruskej univerzite (bola tam aj taká) až do roku 1939. Vtedy nacisti zavreli české vysoké školy a profesor Losskij prišiel o prácu.

V Prahe ho osobne spoznali aj slovenskí akademici. Vyvinuli úsilie, aby profesor Losskij prešiel na Slovensko a mohol pokračovať vo svojej práci a zároveň, aby slovenskí študenti mohli počúvať prednášky svetovej kapacity. Prechod na Slovensko dohovorili s Losským, vypracovali pozvánku, zabezpečili miesto na dnešnej Komenského univerzite. Vo veci sa osobitne angažoval profesor Rajec.

Ukázalo sa, že prechod ruského vedca z Protektorátu na Slovensko nebol až taký jednoduchý a podaril sa, až keď pozvanie podpísal prezident Tiso. Profesor Losskij sa rýchlo naučil po slovensky, prednášal v slovenčine a Matica slovenská mu vydala na Slovensku jeho nové dielo „Absolútne kritérium pravdy", Turčiansky Svätý Martin 1946. V slovenčine uzreli prvé svetlo sveta ešte asi dve ďalšie jeho diela. Vo svojich spomienkach, ktoré vyšli v Mníchove v roku 1968, si pobyt na Slovensku pochvaľuje.

V Bratislave ho postihol rodinný úder. Vo februári 1943 mu zomrela manželka Ľudmila Vladimírovna Losská. Vyhodili sa jej na koži červené fľaky, napriek liečeniu sa zväčšovali, Ľudmila Vladimírovna slabla a nakoniec vydýchla. Pochovali ju na starom evanjelickom cintoríne v Bratislave.

Keď som sa toto dočítal, začal som hľadať hrob pani Losskej. Netrvalo to ani dlho a hrob sa našiel. Kamenný pomník je už naklonený, ale nápis je stále čitateľný. Cintorín je na Šulekovej ulici odbočujúcej z Palisád, poniže informačného strediska Európskej únie. Hrob je v sektore 12 pod číslom 58.

Profesorovi Losskému sa po vojne podarilo dostať sa do Paríža. Opäť to bolo medzinárodné úsilie ministra Ripku, francúzskeho vyslanca v Prahe a akademickej komunity. Prednášal potom v Paríži, v USA a zomrel pri Paríži v roku 1965. Pochovaný je v Paríži. Jeho syn Vladimír Nikolajevič išiel v šľapajach otca a tiež sa stal známym pravoslávnym teológom.

Na Všetkých svätých horeli pri hrobe pani Ľudmily Losskej sviečky. Pri hrobe cestujúcej z leningradského parníka filozofov, odpočívajúcej v Bratislave. 

Ján Čarnogurský, december 2015.

redakcia srs