„Matúškovo autorstvo potvrdzovali viaceré osobné memoáre – napríklad Jozefa Podhradského, ktorý spomínal, ako hral na gitare nápev Kopala studienku, zatiaľ čo Janko Matúška tvoril text –, ale predovšetkým rukopisná pozostalosť po Viliamovi Paulinym-Tóthovi, ktorý text zaznamenal v roku 1844 pod názvom Prešporskí Slováci, budúci Levočania, v origináli Prešporský Slowáci, budaucj Lewočané, a to aj s uvedením mena autora – Janka Matúšku,“ objasnil Gladiš.
Dodal, že Matúškov rukopis sa nezachoval, a tak je záznam Paulinyho-Tótha s najväčšou pravdepodobnosťou najstarším zápisom textu slovenskej štátnej hymny. Uložený je v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice v Martine.
Gladiš pripomenul, že Matúška začal študovať v roku 1839 na Evanjelickom lýceu v Bratislave, na ktorom od roku 1840 prednášal aj Ľudovít Štúr.
„Na mladých slovenských študentov mal Štúr enormný vplyv. Keď mu v čase silnejúcej maďarizácie na prelome rokov 1843 a 1844 zakázali prednášať, oddaní študenti opustili na protest bratislavské lýceum. Medzi nimi aj Janko Matúška, ktorý pod vplyvom týchto udalostí napísal spomínaný vlastenecký text na melódiu ľudovej piesne Kopala studienku,“ uviedol.
SITA/HSP
