21.12.2017 11:02:23

S chladnou hlavou a horúcim srdcom

 

Presne túto zásadu presadzoval zakladateľ obávanej ruskej „Čeky“ Felix Edmundovič Dzeržinskij.

V predvečer Dňa pracovníkov bezpečnostnej služby sa šéfredaktor novín „Rossijskaja gazeta“ Vladislav Alexandrovič Fronin stretol s riaditeľom Federálnej bezpečnostnej služby RF armádnym generálom Alexandrom Vasilievičom Bortnikovom.

 

Nakoľko mali bezpečnostné orgány informácie o pripravovanej vojne proti ZSSR?

- V predvojnových rokoch sa prvoradá pozornosť venovala likvidácii  vyzvedačskej a záškodníckej činnosti zahraničných tajných služieb, predovšetkým „štátov Osi“- Nemecka a Japonska, ktoré pripravovali útok na ZSSR.  Aktívne sa spracúvala činnosť tajných služieb Poľska, Fínska a pobaltských štátov, ktoré zhromažďovali informácie o sovietskom vojenskom a hospodárskom potenciáli, veď vedenie týchto štátov bolo v úzkom kontakte s Berlínom.  Pod prísnym drobnohľadom boli všetky zahraničné diplomatické misie, z  pozícií ktorých sa viedla výzvedná záškodnícka činnosť. 

Ako neskôr spomínali zahraniční diplomati a rozviedčíci, nemohli urobiť ani krok bez sprievodu sovietskej kontrarozviedky. Bol zavedený prísny kontra priezvedný režim na priemyselných a dopravných objektoch, vďaka ktorému sa podarilo zamedziť úniku informácií o nových priemyselných podnikoch na Urale a Sibíri, o početnosti vojenských jednotiek  Robotnícko-roľníckej Červenej armády na Ďalekom východe, ako aj o najnovšej vojenskej technike, konkrétne o tanku T-34. 

Prebiehal výber a príprava diverzantských a partizánskych kádrov na prípad vojny s hitlerovským Nemeckom. Do ochrany štátnych hraníc bolo čoraz viac zapájané miestne obyvateľstvo: len za rok 1940 členovia „pomocných brigád“ zadržali 5176 narušiteľov hraníc.

 

 Napriek tomu sa vojna začala. Nakoľko boli členovia „Čeky“ na ňu pripravení?

- 22. júna 1941 prvý úder zasiahol útvary pohraničných jednotiek, dislokovaných na západných úsekoch štátnych hraníc. Niektoré obkľúčené oddiely hrdinsky odporovali od niekoľkých dní až po celý mesiac. Napríklad posádka Brestskej pevnosti sa udržala rovnako dlho ako armády veľkých vojenských mocností tých čias – Francúzsko a Poľsko.

Od samého začiatku vojny boli mobilizovaní všetci pracovníci bezpečnostných orgánov. Aktívne sa zúčastňovali na bojových operáciách v 53 divíziách a 20 brigádach NKVD, v jednotlivých vojenských útvaroch a pohraničných vojskách. Len v bitke o Moskvu bojovali 4 divízie, 2 brigády a stíhací letecký pluk NKVD.

Naši letci uskutočnili dvetisíc letov, aby kryli sovietske vojská a odrazili nepriateľské vzdušné útoky. Pluk dopravného letectva NKVD uskutočňoval lety do obsadeného Leningradu a zabezpečoval špeciálne spojenie hlavného stanu so štábmi frontov a armád. V roku 1943 bola do radov Robotnícko-roľníckej Červenej armády zapojená 70-tisícová armáda vojsk NKVD, ktorá vytvorila 70. armádu a tá prešla hrdinskú cestu od Kurského oblúku až po Berlín.

V podmienkach rýchleho napredovania nemeckých vojsk pracovníci štátnej bezpečnosti sprevádzali evakuáciu priemyselných podnikov a zabezpečovali ich rozmiestnenie na nových miestach. Sprísňoval sa režim kontrarozviedky na zbrojárskych a iných strategicky dôležitých podnikoch, ktoré mali bez prerušenia pracovať a zabezpečovať potreby frontu. Začiatkom novembra roku 1942 bola nemecká spravodajská činnosť v hlbokom sovietskom tyle načisto paralyzovaná.

Dohromady za obdobie Veľkej vlasteneckej vojny ZSSR bezpečnostné orgány zadržali za špionáž v prospech Nemecka 15 976 osôb, v prospech Japonska – 433 a v prospech iných rozviedok 2 204 osôb.

Prieskumnú a diverznú činnosť, vytvorenie výzvedných sietí na obsadených územiach, dezinformovanie protivníka, organizáciu partizánskeho hnutia – malo na starosti 4. oddelenie NKVD. 

Medzi agentov NKVD patril legendárny rozviedčik N. Kuznecov (prototyp Stierlitza - pozn. SZPB).

Čekisti uskutočňovali zložité operácie na línii rozviedky a kontrarozviedky, pod názvom „rádiohry“, vďaka ktorým získavali operatívne údaje o plánoch nemeckého velenia a tajných služieb, zneškodňovali špiónov, odňali veľké množstvo zbraní a munície. V NKVD bola tiež vytvorená Osobitná motorizovaná jednotka špeciálneho určenia – predobraz  súčasných útvarov špeciálneho určenia.

V rámci zabezpečenia činnosti kontrarozviedky partizánskeho hnutia začali od januára 1942 vznikať operatívne čekistické skupiny, ktoré sa často nachádzali bezprostredne na veľkých partizánskych základniach za frontovou líniou. Medzi ich úlohy patrila koordinácia priezvednej a diverznej činnosti, operatívna kontrola vojenských útvarov, poskytovanie pomoci v otázkach konšpirácie a rozviedky, ochrana pred nepriateľskými agentmi a kontaktmi s falošnými partizánskymi skupinami, vytvorenými nacistami. Partizánske hnutie vďaka koordinovanej práci kontrarozviedčíkov a partizánov, ktorých aktívne podporovalo miestne obyvateľstvo, v mnohom priblížilo víťazstvo nad nepriateľom.

Po vstupe Červenej armády na územie štátov strednej Európy „zafrontová činnosť“ bezpečnostných orgánov postupne  klesala. Do popredia sa dostávali operatívne akcie na pátranie po nacistických zločincoch, prisluhovačoch okupantov a zostávajúcich vo výzvedných službách nepriateľa.

V západných oblastiach ZSSR pôsobili početné a dobre vyzbrojené nacionalistické bandy, ktoré predtým spolupracovali s hitlerovcami, a ktoré potom pod svoju ochranu vzali americké a britské tajné služby. Banditi terorizovali obyvateľstvo, dopúšťali sa ozbrojených prepadov, diverznej činnosti a vrážd. Od roku 1944 boli proti veľkým bandám podniknuté čekisticko-vojenské operácie, niečo na spôsob súčasných protiteroristických operácií.

K operatívnej likvidácii vodcov nacionalistov a radových bojovníkov prispieval aparát výzvednej služby, ktorý vznikol v krátkom čase a pozostával z miestnych obyvateľov. V polovici 50. rokov boli ilegálne zoskupenia v podstate zlikvidované, avšak pátranie po vojenských zločincoch a odovzdávanie ich súdom pokračovalo až do konca 80. rokov.

Výňatok z rozhovoru s riaditeľom FSB RF