16.1.2021 12:48:59

Ruský Krym: Ako polostrov „plával“ z jedného štátu do druhého (1. časť)

Krymský polostrov
Krymský polostrov
(foto: google.com/maps)


V ostatných rokoch v EÚ a USA zosilnila snaha o prekrúcanie faktov a prepisovanie histórie. V súčasnosti sa aktívne „prerába“ história druhej svetovej vojny. Od roku 2014 hlavným bodom sporov, falšovania a prepisovania histórie sa stal Krym. Zaoceánski a európski politici, historici, médiá hromžia obvineniami o „anexii“ polostrova Ruskom.

Žiadna anexia, prirodzene, nebola. Po demokratickom referende bola iba obnovená historická spravodlivosť a Krym sa vrátil do zostavy Ruska. V nasledovnom krátkom seriáli sa pokúsime vypátrať, prečo, ako a kedy sa polostrov ocitol v zostave Ruska, ako „odplával“ do Ukrajiny a prečo sa zasa vrátil do Ruska. Iba nastolíme spravodlivosť… (slovenskaiskra.sk)



Začneme malý seriál a dnes sa budeme venovať starodávnej a trochu aj novšej histórii Krymu. Pokúsime sa na jeho území objaviť „ukrajinské stopy“ v starých časoch a zistiť, ako sa dostal do zostavy Ruska. Nebudeme blúdiť v chladnej hmle minulosti spred niekoľkých tisícov rokov, posvietime si na obdobia, o ktorých existujú rôzne dokumentárne potvrdenia, kroniky, listiny a iné zdroje. Pripomenieme, že Krym v priebehu stáročí patril do zostavy rôznych štátov – naposledy Sovietskeho zväzu – Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky. V roku 1954 bol odovzdaný do „rúk“ Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky.

Mnohí politici, odborníci a médiá na celom svete situáciu s Krymom vysvetľujú po svojom. Súčasný pohľad za oceánom, v EÚ a na Slovensku u ľudí, ktorí udalosti v roku 2014 na Kryme považujú za jeho „anexiu“ Ruskom, je všeobecne známy. Prezentuje sa iba tento jediný postoj, ktorý vyhovuje jednej strane – klasická slniečkarska „objektivita, pravda a spravodlivosť“ a argumenty druhej strany sa ututlávajú, skrývajú. Dnes si preto posvietime na argumenty práve tejto druhej strany a začneme históriou…

Z antických zdrojov je známe, že v XII. storočí pred n. l. žili na území Krymu Kimerijci, čo potvrdzujú aj antickí a stredovekí historici. V polovici VII. storočia pred n. l. ich čiastočne vytlačili Skýti, ktorí na stepnej časti polostrova vybudovali svoje osady. V VI . – V. storočí pred n. l. sa na pobrežie Krymu nasťahovali Gréci, ktorí postavili také mestá ako napríklad Panticapaeum, Bospor (mimochodom, súčasné mesto Kerč), Feodosia, Chersonézos (súčasný Sevastopoľ) a iné. V polovici I. storočia n. l. sa na Kryme usadili Rimania a Bosporské kráľovstvo sa podrobilo Rímu.

Skýtsky štát na časti územia Krymu existoval až do druhej polovice III. storočia n. l. Na kratšom „hosťovaní“ tu boli aj Góti. V r. 370 Krym napadli Húni a väčšinou v horských oblastiach tam zotrvali až do VII. storočia. Na konci IV. storočia na polostrove zostalo už iba jedno antické mesto – Chersonézos. V V. storočí Krym napadli Turkotatári a o sto rokov neskôr niekoľko vpádov uskutočnili aj kočovní Bulhari. Začiatkom VII. storočia si Krym medzi sebou rozdelili Byzantsko a Chazarsko.

V IX. storočí menšie územia na Kryme dobyli Pečenehovia a Maďari. Na začiatku X. storočia sa na tomto území odohralo niekoľko bitiek medzi ruskými a chazarskými vojskami. V r. 1223 Krym napadli tatársko-mongolské jednotky vojvodu Jebeho, ale onedlho ustúpili. V polovici 13. storočia sa však Krym podrobil Zlatej horde. Po rozpade Zlatej hordy v r. 1441 na Kryme vzniklo Krymské chánstvo a vytvoril sa krymsko-tatársky národ.

V lete r. 1475 Turci – Osmani, ktorí ešte predtým dobyli Konštantínopol a celé územie bývalej Byzantskej ríše, napadli Krym, dobyli všetky janovské pevnosti a grécke mestá. Presne tri storočia bol Krym súčasťou Osmanskej ríše. Až rusko-turecká vojna r. 1768 – 1774 zrušila tureckú nadvládu. Rusko v tejto vojne zvíťazilo a na základe Küçük Kaynarckej mierovej zmluvy Turecko „odstúpilo“ Krym Rusku – aj spolu s Kerčským prielivom.

Počas ďalších rusko-tureckých vojen Rusko postupne dobylo viaceré územia na okolí. Tak sa Krym stal súčasťou ruského impéria. Ruská cárovná Katarína II. podpísala 19. apríla 1783 oficiálny dekrét o pripojení Krymu k Rusku. Odvtedy Krym patril a patrí Rusku. V priebehu mnohých storočí sa hranice štátov v Európe a Ázii menili, ale postupne nastávalo, takpovediac, „ustálenie“ a po druhej svetovej vojne sa veľmoci dohodli na nemennosti hraníc.

Sovietsky zväz bol gigantický štát, ale zároveň to bola aj federácia štátov, čo sa v priebehu vyše 70 rokov považovalo za formalitu. Pozíciu vtedajších 15 štátov by sa dalo porovnať s nedávnymi alebo súčasnými krajmi na Slovensku: dali sa meniť ich hranice pre rôzne dôvody, ale vždy zostávali súčasťou jednotného štátu. Presne tak to bolo aj v ZSSR, po roku 1954 v rámci ZSSR príliš neprekážalo, či Krym patril do RSFSR alebo USSR. Ale keď sa začal štát rozpadávať, potom už áno…

Keďže sa Sovietsky zväz v roku 1991 začal trieštiť, mal byť zachovaný povojnový princíp nemennosti hraníc: Rusko a Ukrajina sa stávali suverénnymi štátmi a Krym už nemohol zostať v zostave Ukrajiny, mal byť vrátený Rusku. V tomto prípade zákon z r. 1954 bol neplatný, porušoval medzinárodné dohody o nemennosti hraníc a vlastne ústavu Sovietskeho zväzu, Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky, ale aj samotnej Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky.

To, že Krym zostal v zostave Ukrajiny, novému ukrajinskému vedeniu, prirodzene, neprekážalo… Lenže v tom chaose na to vedenie Ruska „zabudlo“ a Západu určite vyhovovalo oslabenie Moskvy, keď Rusko stratilo Krym a tým aj kontrolu nad Čiernym morom. Preto aj v súčasnosti šíri klamstvá o „anexii“, uvaľuje sankcie na Rusko a absolútne si nevšíma, že napríklad Izrael vyše 54 rokov okupuje územie až troch štátov. Kde sú sankcie, hromženie politikov, kritika médií, tvrdenia odborníkov o agresii a anexii? Ako vždy, platí západný dvojitý meter a navyše celú vec ovplyvňuje aj chorobná rusofóbia.

Ale vráťme sa do histórie. Ako vidíme, žiadne stopy po „ukrajinskom“ Kryme alebo starodávnych Ukrajincoch na Kryme sme neobjavili. Až do r. 1954 Krym patril Rusku, teda v polovici 50. rokov minulého storočia Sovietskemu zväzu, nástupníckou krajinou ktorého je Rusko. V r. 1954 Nikita Chruščov nariadil, aby bol podpísaný dekrét o „darovaní“ Krymu Ukrajinskej SSR, čo vlastne v rámci jednej krajiny nebol až taký veľký rozdiel. Lenže keď sa ZSSR rozpadol, nastal problém.

Ale o tom sa porozprávame zajtra. Ako a prečo sa Krym stal „ukrajinský“ (aj keď do roku 1992 fakticky neexistovala žiadna Ukrajina) a potom sa zasa vrátil do Ruska, sa dozvieme v druhej časti tohto krátkeho seriálu.


Eugen Paľcev (slovenskaiskra.sk)