04.8.2012 10:55:06

Ruský človek nemôže žiť bez ideí

Povedal pre noviny Pravda kulturológ Sergej Tarabarov. „A ako inak“, zareagovali chórom všetci čo to počuli. Tarabarov na to ešte ostrejšie, že žiť bez idey je dokonca smrteľne nebezpečné.
- Tu máte príklad. V roku 1972 uverejnili noviny Pravda list pracujúceho, ktorý písal o svojom druhovi. Ten sa vrátil z vojny a rozhodol sa urobiť šťastnou svoju rodinu. Pracoval od svitu do mrku. Získal byt, kúpil si chladničku, auto, postavil chatu. No potom sa začal opíjať. Lebo už dosiahol všetko a viac nemal čo. Idea sa mu vyčerpala.
Nech sa páči analógia: V 70-tych rokoch sa v Rusku skončila idea „Len aby nebola vojna“ a spojená s ňou budúcnosť svetlého komunistického raja. Keďže nebolo nič ako náhrada, začala sa stagnácia. Neexistovala idea, ktorá by zjednotila národ na niečo pozitívne, na ozmyslenie práce...

Takže od sedemdesiatych rokov žijeme bez idey?
- Gorbačovské heslo: „Každej rodine samostatný byt“ bolo rovnako dôležité pre všetkých. No na ideu, kvôli ktorej sa ozaj oplatí žiť, nemohlo pretendovať. Heslo bolo len priznaním si faktu, že zatiaľ máme málo bytov a že ich treba stavať viac. Rovnaký osud mala ďalšia „idea“: „AvtoVAZ sa stane dirigentom módy svetového automobilizmu“. Pamätám si na tváre robotníkov keď to počuli.

A čo plán výstavby komunizmu. Ten masy nezjednocoval?
- Keď XXII. zjazd KSSZ prijal „Program výstavby komunistickej spoločnosti“, nikto naozaj nepochopil pravý zmysel hlavného sloganu (svojská parafráza Starého zákona): „Od každého podľa schopností – každému podľa potrieb“.
Čo je to také „Každému podľa potrieb“? Je to presne toľko, koľko je potreba. Keď Mojžiš viedol svoj ľud po púšti, Pán, ktorý im každé ráno poskytoval chlieb to urobil tak, že všetok, ktorý si ľud uchoval ako zásobu, sa do druhého dňa skazil. Čiže človek si nemohol zhromaždiť žiadne zásoby, chleba mal vždy presne toľko, koľko ho potreboval. Program – túžba výstavby komunizmu bezbolestne odišla do stratena keď začalo byť jasné, že jej hospodárska časť – desiatky parametrov napríklad bezplatného bývania, vzdelávania, dovoleniek, kultúry, lekárskej starostlivosti a stravovania vo fabrikách i v škole – nebudú môcť byť splnené. Svoju úlohu však program splnil, hlavnú ideu doplnil o ďalší zmysel: len nech nebude vojna a my si postavíme raj. Stačí len troška vydržať.

Poďme sa pozrieť na posledné dve storočia z pohľadu získavania a strácania národnej idey.
- Hlavnou udalosťou posledných dvoch storočí je zrušenie nevoľníctva (v Rusku až 1861). Túto slobodu sme si nevydobyli, bola nám darovaná zhora. Hoci ruská filozofia to vysvetlila ako slobodu každého PRE všetkých (osobná sloboda, no zároveň priorita spoločných záujmov), - v spoločenskom chápaní sa to prevrátilo na slobodu OD všetkých. Odtiaľto pramení anarchizmus a extrémizmus.

Od zrušenia nevoľníctva do revolúcie v roku 1917 uplynulo 56 rokov! Nie je to pridlho aby sa revolúcia dala považovať za následok straty národnej idey?
- Nie straty, no divného zlomu a skazy národného vedomia! Idea to bola mohutná! Veď sa započúvajte ako znie! Sloboda osobnosti a likvidácia otroctva! Začal sa proces formovania občianskej spoločnosti.
Sformulovaná bola ruská filozofia, ktorá sa prevalila za hranice a stala sa súčasťou celosvetovej filozofickej myšlienky. Strieborné storočie ruskej literatúry... Niečo také sa na pustom mieste nezrodí. Život – to sú neustále zmeny, niekedy aj katastrofické. Navyše, revolúcii v 1917-tom predchádzali dve vojny a revolúcia v roku 1905. Len čo sa niečo prestane meniť, nastúpi prázdno a smrť. Preto, ak nemáme ideu a nemôžeme sa bez prestania meniť, sme odsúdení na úpadok.

No 20. storočie nám, chvalabohu, nedalo oddychovať.
- Uskutočnila sa revolúcia, ktorá sa stala akousi palicou v kolese svetovej histórie. Svet, vrátane Ruska, sa opäť ocitol na hrane svetovej vojny. V Rusku sa to premenilo na ideu prípravy na vojnu. Príprava si vyžiadala industrializáciu, ktorá za sebou potiahla kolektivizáciu. Vznikla požiadavka zmeny niektorých „zastaraných“ ideí. A tým sa zaoberali celé predvojnové roky.
Počas vojny bola hlavnou ideou ospravedlňujúcou akékoľvek trápenia – vydržať za akúkoľvek cenu. Do 90 percent HDP sme konsolidovali na vojnové ciele. Nemecko aj s Hitlerom nedokázalo konsolidovať viac ako 40 percent. Aj toto sa stalo jedným zo zdrojov víťazstva. Vojna komunizmu s fašizmom – bola predovšetkým vojnou vo svete ideí. Spočiatku bolo našou najväčšou vnútornou ideou heslo „Víťazstvo za každú cenu!“ Po víťazstve, keď sa všetko ocitlo v ruinách, - idea pozdvihnutia sa z ruín bola nahradená inou ideou: „Len aby už nebola vojna“.

Existovala aj idea „Dobehnúť a predbehnúť Ameriku“...
- Existovala práve na to aby sa už nezopakovala vojna. Práve preto bolo nutné dobehnúť a predbehnúť Ameriku. V prvom rade v atómovej oblasti: konkrétne vytvoriť atómový projekt. Jeho zrealizovanie sa stalo možným vďaka vytvoreniu obrovskému priemyslu, ktorý bol s tým spojený. Išlo o kolosálne vypätie síl, o koncentráciu úsilia a o vytvorenie určitých podmienok na zrod ideí. V tomto zmysle má americká Silikónová dolina a naše štorcovanie sa veľa spoločného. Po Stalinovi i po Berijovi zostalo toto štorcovanie v podobe zatvorených miest.

Kedy sa začala epocha bezideovosti?
- Predpokladám, že v 70-tych rokoch minulého storočia. V spoločenskom vedomí sa toto obdobie pamätá ako stagnácia, pričom vo všetkých oblastiach: v kultúrnej, v hospodárskej i spoločenskej.

Kam sa dá podľa vašej klasifikácie zaradiť perestrojka?
- Idea vytvorenia komunistickej spoločnosti v ZSSR krachla a jasné to začalo byť okolo 70-tych rokov. Ďalšia idea – konsolidácia úsilia na odvrátenie svetovej vojny – stratila svoju aktuálnosť keď z tribúny zjazdu KSSZ bolo povedané, že svetová vojna nie je nevyhnutná. Stratili sa dôvody o niečo sa snažiť. Vznikla stagnácia a jediným spôsobom jej prekonania bola perestrojka, resp. aspoň predstava o nej.


Komu táto perestrojka predĺžila život keď krajina sa aj tak rozpadla?
- Ľuďom, u ktorých vznikla nádej, že sa meníme. Glasnosť bola nepochybne správnou ideou. Lenže v tom tvare, v akom sa začala uvádzať do života, sa stala opačnou propagandou. Začala sa epocha očierňovania.
Spomeňte si aká idea sa vtedy stala hlavnou? Obohacuj sa! Bež von a obchoduj!
Na každej stanici vtedy stáli stovky babičiek a čosi predávali. Povedané inými slovami, realizovala sa idea rýchleho vytvorenia triedy vlastníkov.
Keďže však z toho nič seriózne nevyšlo, tak sme sa všetci vrhli na mŕtve telo ZSSR. Bolo sa s tým treba ponáhľať lebo inak by Jeľcinov režim nevydržal a zhorel. Aby si mohli oligarchovia a byrokrati vziať čo chceli, bolo treba dovoliť BRAŤ všetkým a všetko na čo dočiahli.

Znamená to, že filozofické idei už spoločnosť nežiada? Potrebuje len takú, ktorej sa možno dotknúť?
- Veľká časť spoločnosti nikdy ani ťuk nepočula o nejakých „filozofických“ ideách. Lenže ich neexistencia v spoločenskom vedomí privádza „celú rodinu k šopovaniu“ ako k životnému štýlu. Ľudí je možné pochopiť, oni sa snažia meniť, no pri neexistencii zmien menia seba. Keď sa nedá „existovať“, snažia sa aspoň o „zdanie existencie“. To je ono opilectvo pracujúceho, ktorý už nemá pre čo žiť, len je bez vodky.

Bolestivé hľadanie národnej ruskej idey, ktoré sa uskutočňuje posledných 20 rokov, zapadá do vášho systému?
- Ani osobitej bolesti, ani hľadania nevidieť – všetci len kričia v televízii. Ak si preštudujeme programy strán, ktoré pôjdu do volieb: namiesto idey majú mzdy, či metre štvorcové... Idey sa nevyjadrujú číslami. Podľa jedného formálneho príznaku jeden návrh by sa dal považovať za ideu – je to Putinova idea vytvorenia Euroázijského zväzu.

Ako dlho môže štát existovať bez idey?
- Prax ukázala, že na bezideovosť je vyčlenených asi 20 rokov. Potom sa objavia dekubity a neuróza. Územie sa začne prirodzene zmenšovať. Takmer všetci naši susedia už pomenovali požiadavky na ruské územia. Japonsko, Fínsko, Pobaltské krajiny, Ukrajina, Čína, Turecko.

Neuveriteľný skok, ktorý uskutočnila Čína za posledných 20 rokov sa udial tiež v mene idey?
- Najsilnejšej. Zjednotenia východnej národnej kultúrnej identity so západným technokratickým vzdelaním najvyššej úrovne. Oni to uskutočnili, a hoci zavalili celý svet neadekvátnymi výrobkami v materiálnej sfére, tak ich skoky v oblasti umenia sú zatiaľ nedocenené, aj keď ich všetci uznávajú. Na druhej strane, spomínaná kultúrna identita im umožňuje nečervenať sa od hanby keď zavaľujú svet falzifikátmi a napodobeninami.

Akú ideu by ste sám navrhli?
- Najskôr by som navrhol vrátiť sa ku všetkému pravému. Vo fyzickej oblasti ide o vodu, o vzduch, o potraviny, o výrobky. Je to drahé, no výhodou je, že z toho nevzniknú žiadne mydlové bubliny v hospodárstve i vo financiách. V duchovnej oblasti ide o slobodu pre všetkých, o to, čo sa v ruskom jazyku snažia vysvetliť pojmami zhromažďovanie a inokedy kolektivizmus alebo „morálny kódex budovateľa komunizmu“...
Tu je dosť práce aj pre lingvistov, aj pre filozofov a aj pre kulturológov. A ďalej, kto vie, možno sa už v severnom Jakutsku narodilo dieťa, ktoré prinesie svetu rovnako veľké myšlienky ak Ježiš z Nazaretu.
Podľa Pravdy.ru z 22. novembra 2011