08.8.2017 10:44:50

Rusko ďalej upravuje svoju námornú vojenskú doktrínu

Ruský vojenský expert Michail Onufrinenko na portáli warfiles  venoval svoju pozornosť výrazným zmenám, ktoré momentálne formujú novú etapu v rozvoji vojenstva a vojenskej techniky.

Podľa Onufrinenkových slov sa momentálne nachádza svet na križovatke vojensko-technologického pokroku, pričom sa výrazne mení celý charakter súčasného vojenstva a existujúcich vojenských doktrín. Evidentne sa končí doba mohutného vojenského loďstva s obrovskými eskadrami lietadlových lodí, do šrotu ich posielajú rakety a malé, nesmierne rýchle člny.

Pokiaľ jedna guľka dokáže zlikvidovať leva, mrak rozzúrených sršňov zaženie na útek celú skupinu levov, slonov a k tomu aj byvolov. Rusko túto jednoduchú axiómu pochopilo a vzalo si z nej príklad. Rusko obmedzilo svoje hladinové loďstvo len na tri menšie skupiny väčších hladinových lodí s atómovým pohonom, ktoré sú však vyzbrojené najmodernejšími raketami, tieto lode podporuje množstvo malých lodí a rýchlych člnov i moderných ponoriek.

Tri atómové krížniky, tri lietadlové lode so svojimi skupinami sú dostačujúcim vojenským potenciálom. Jedna skupina je v akcii, môže ju v prípade dlhšie trvajúceho konfliktu nahradiť druhá skupina, tretia skupina je v blízkosti vlastných vôd, prípadne v servise. Veľké hladinové lode slúžia na útoky voči cieľom na pobreží, na boj s nepriateľskými flotilami sú určené ponorky, či obrovské množstvo malých a rýchlych lodí a bojových člnov.

O problémoch mohutných flotíl, ktoré operujú v oblastiach vzdialených od materských brehov môže veľa vypovedať argentínsko-britský konflikt o Falklandy. Tento konflikt sa odohral v roku 1982. Mohutná britská námorná flotila vtedy zaútočila na Falklandy, na ktoré si činili nárok Argentínčania. V pomerne krátkej vojne Briti zničili argentínske sily a dosiahli  v boji s Argentínou rozhodujúce taktické víťazstvo.

Pritom argentínskym vojakom sa nedá uprieť odvaha a hrdinstvo, tie však nestačili na technickú prevahu Britov. Navyše mnohé argentínske zbrane, ktoré pochádzali z USA záhadne zlyhávali a vybuchovali v kritických momentoch – samozrejme preto, že USA podporovali svojho spojenca Veľkú Britániu. Kvôli Američanom sa krátko pred vojnou pozastavili aj dodávky moderných zbraní Argentíne.

Američania Britov zásobovali aj najčerstvejšími informáciami so svojich špionážnych družíc. Argentínčanom sa nepodarilo v konflikte získať vzdušnú prevahu a tak napriek obrovskej taktickej výhode (blízkosť materského argentínskeho územia, dlhé logistické cesty Britov),  Argentínčania nakoniec prehrali.

V dnešnej dobe, ak by mala Argentína k dispozícii protilietadlový komplex S-400, krytý “Pancirami” vzdušnú prevahu by Briti nedokázali získať. Protilietadlová obrana by vytvorila dáždnik, ktorý by britské letectvo nedokázalo prelomiť. Ak by mali Argentínčania navyše k dispozícii Bastiony a Kalibre, premenili by britské loďstvo v blízkosti Falklánd na hromadu potopeného šrotu.

Dnes dokáže ľubovoľná banánová republika, ak vrazí peniaze do kúpy modernejších rakiet zlikvidovať bez väčších problémov obrovské hladinové loďstvo. Cena za rakety je samozrejme niekoľkonásobne nižšia, ako cena za mohutné hladinové loďstvo s obrovskými lietadlovými loďami, ťažkými krížnikmi či transportnými a zásobovacími loďami. Rakety netreba živiť, platiť im žold, pohrebné výdaje či liečbu zranení.

Obrovské hladinové loďstvo sa pomaly presúva do histórie, rovnako ako mohutné armády prvej svetovej vojny, ukryté v prepracovaných zákopoch a spoliehajúce sa na bodákové útoky či útoky bojovými plynmi. Koncepcia hladinových lodí je rovnako zastaralá, ako zákopová vojna. Navyše obrovské hladinové loďstvo, otrasené útokmi rakiet prináša so sebou ešte ďalší veľmi negatívny aspekt a tým je v prípade neúspechu totálna strata prestíže.

S dostatkom moderných rakiet a prepracovaným raketovým systémom protivzdušnej obrany by aj Honduras dokázal ubrániť svoje pobrežie pred mohutnou námornou flotilou. Ak by k tomu ešte mal spomenutý Honduras veľké množstvo malých bojových člnov, vyzbrojených prípadne 4 raketami či modernými torpédami (kvôli pohyblivosti), situácia by už totálne pripomínala útok rozzúreného mraku sršňov.

Kto videl útok rozzúrených ôs, včiel či nebodaj sršňov najlepšie vie, aké majú terče útoku reálne šance zachrániť sa, či nebodaj v strete s mrakom agresívnej hmyzej hávede zvíťaziť.

hlavnespravy.sk, 8. 8. 2017