24.2.2018 20:00:44

Ruskí diplomati odpovedali na článok Borisa Johnsona o Kryme

Pracovníci veľvyslanectva Ruska v Londýne zareagovali na článok britského ministra zahraničia Borisa Johnsona o „nezákonnom pripojení Krymu“.  

V článku „Anexia Krymu: štyri roky po“, uverejnenom na stránke britskej vlády, Johnson volá po zachovaní protiruských sankcií „do tých čias, pokiaľ krymské územia budú pod kontrolou Kremľa, a taktiež pokiaľ sa nebudú dodržiavať minské dohody“.

Na druhý deň bola uverejnená reakcia ruského diplomatického predstaviteľstva. „Je nám veľmi ľúto, že v článku sa nehovorí o štvrtom výročí štátneho prevratu v Kyjeve, ktorý celkovo podporil Západ a konkrétne Veľká Británia, a počas ktorého bola hrubo narušená Ústava Ukrajiny, ale aj dohody prezidenta Janukoviča s opozíciou pri sprostredkovateľstve Nemecka, Francúzska a Poľska,“ hovorí sa vo vyhlásení.

V ďalšom ruskí diplomati odpovedali na štyri tézy z Johnsonovho článku.

O referende

Prvým bolo tvrdenie ministra o „fiktívnom referende“ na Kryme. „Dovoľte pripomenúť vám, že právo národov na samourčenie je zakotvené v Charte OSN, v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach z roku 1966 a taktiež v Deklarácii o princípoch medzinárodného práva z roku 1970,“ vyhlásili vo veľvyslanectve, ktoré tiež zdôrazňuje, že prejav vôle národa je hlavným kritériom demokratického procesu. „Čo sa týka britských skúseností, ukážkovým príkladom je Brexit, Falklandské ostrovy, Gibraltar a Škótsko,“ uzavrelo ruské veľvyslanectvo.

O zmene hraníc

Druhým bodom sa stali slová britského ministra o „prvej násilnej zmene hraníc od roku 1945“. „Predpokladáme, že srbský národ má na tieto slová iný názor. V roku 1999 78 dní bombardovania územia Juhoslávie fakticky zničilo Juhosláviu ako štát, pri čom násilne (bez akéhokoľvek referenda) odčlenilo Kosovo od Srbska.“

O sľuboch

Treťou tézou Johnsona bolo vyhlásenie, že Rusko porušilo záväzky pri dodržiavaní ukrajinských hraníc, stanovených Budapešťským memorandom z roku 1994. „Po prvé, strata Ukrajinou svojej územnej celistvosti bola výsledkom vnútorných procesov a demokratického rozhodnutia obyvateľov Krymu. (…) Po druhé, v Budapešti Ukrajina sľúbila, že bude bojovať s agresívnym nacionalizmom a šovinizmom. Tento sľub bol očividne porušený a, mimochodom, nezbadali sme na to nijakú osobitú reakciu Veľkej Británie, ktorá zostáva jedným z garantov Budapešťského memoranda.“

O krymských Tatároch

Záverečným tvrdením hlavy britskej diplomacie boli slová o „prenasledovaní krymských Tatárov“. „Keďže britskému ministerstvu zahraničia štyri roky nestačili na to, aby sa oboznámilo s niektorými faktami ohľadne tejto otázky, nútení sme pomôcť mu zaplniť tieto medzery. Na Kryme je dnes jazyk krymských Tatárov oficiálnym a rovnoprávnym s ruským a ukrajinským jazykom,“ hovorí sa v stanovisku.

Ďalej sú tieto slová doplnené o štatistiku, ktorá odráža zapojenie krymských Tatárov do politického, ekonomického, kultúrneho a náboženského života polostrova.

O stranách Minských dohôd

V ruskom veľvyslanectve pripomenuli Johnsonovi, že stranami Minských dohôd sú Kyjev, Doneck a Lugansk a práve na týchto troch účastníkoch leží zodpovednosť za ich naplnenie.

 

Veríme, že britské úrady nakoniec zmenia svoj vzťah k tomu, čo sa deje na Ukrajine. V opačnom prípade neustále obvinenia na adresu Ruska budú naďalej podnecovať Kyjev uskutočňovať politiku, vopred evidentne odsúdenú na krach,“ podtrhli v ruskom diplomatickom predstaviteľstve. 

V. Mikunda podľa ria.ru z 24. 2. 2018