04.8.2012 10:55:06

ROZPAD USA – 2010: Stratégia ČÍNY

Najvyššie čínske vedenie vypracováva v súčasnosti rôzne modely pôsobenia Číny, spojené s úsilím globálnej finančnej krízy. Variant toho, že v novembri 2009 existuje reálna možnosť občianskej vojny v USA a krachu dolára, a potom v lete 2010 – dezintegrácia USA na 6 častí – je skúmaný. Zatiaľ sa jeho pravdepodobnosť hodnotí na maximálne 25%. Jednako však, poprední čínski analytici začali konceptuálne vypracovávať model stratégie Číny v prípade krachu dolára a rozpadu USA.

Tieto potenciálne vonkajšie výzvy vyžadujú od Číny určitú korekciu ich stratégie pôsobenia na medzinárodnej aréne a krokov k využitiu možností pre zachovanie vnútropolitickej a sociálno-ekonomickej stability, a tiež zosilnenia svojho vplyvu vo svete. Čína si musí pamätať aj historické lekcie uštedrené v 19. storočí.

Hlavné smery stratégie Číny (autorský postoj)

1. Rusko-čínsky zväzok (Veľká Euroázijská dvojka).

Autor je presvedčený o tom, že stabilita a rozkvet Číny v 21. storočí môžu byť zabezpečené len v podmienkach strategického zväzku s Ruskom. Práve Rusko je pre Čínu vhodný strategický spojenec a partner. Práve ZSSR pomohol Číne v 20.storočí predísť zopakovaniu genocídy čínskeho ľudu z 19. storočia.

Smutnou skúsenosťou je genocída čínskeho ľudu v 19.storočí, ktorá bola asi prvou v histórii ľudstva. Veď mohutné čínske impérium (jeho počet obyvateľov bol vtedy asi 500 mil.) utrpelo skrušujúcu porážku v Ópiových vojnách. Iba 150 rokov, za podpory ZSSR Čína obnovila počet obyvateľov spred obdobia Ópiových vojen. Narkotiká boli špeciálnou britskou zbraňou hromadného ničenia obyvateľstva Číny. Táto smutná historická skúsenosť sa nesmie opakovať. Pripomenieme, že Veľká Británia bola hlavným predajcom narkotík 19.storočia. Pokusy čínskej vlády odporovať predaju narkotík Britmi sa skončili zahraničnou intervenciou. Predaj narkotík bol najdôležitejšou časťou formovania rozpočtu Britského impéria. Na morálku a mravnosť v Londýne ani nepomýšľali. Oslabenie čínskeho impéria nastalo po prvej ópiovej vojne, ktorú rozpútala Veľká Británia, Francúzsko a USA proti Číne. Potom sa začala občianska vojna (1851 – 1864), ktorú podporovali interventi. Veď pre nich bolo dôležité zabezpečiť predaj narkotík a ich výmenu za reálne tovary.

Pripomenieme iba, že interventi využívali občiansku vojnu pre svoje ciele (ako aj v Rusku 20.storočia). 24. – 25. októbra 1860 bola podpísaná Pekinská dohoda, podľa ktorej čínska vláda súhlasila s vyplatením Anglicku a Francúzsku 8 mil. Lianov kontribúcie, ďalej s otvorením Ťaňcinu pre zahraničný obchod, s využívaním Číňanov ako pracovnej sily (kuli) v kolóniách Anglicka a Francúzska.

V roku 1860 okupanti barbarsky zničili Letný imperátorský palác. Drahocennú zbierku porcelánu a všetko ostatné čo sa nachádzalo v paláci bolo na príkaz lorda Eldžina vyrabované. Charles Georg Gordon, ktorý sa zúčastnil ničenia, napísal : „Iba ťažko je možné predstaviť si krásu a veľkoleposť paláca, ktorý sme spálili... Zničili sme, ako takí vandali, zariadenie také cenné, že by sa nepodarilo obnoviť ho ani za štyri milóny“. Významný francúzsky spisovateľ Viktor Hugo prirovnával Britániu a Francúzsko k „dvom zbojníkom, ktorí vtrhli do múzea, spustošili, vyrabovali a vypálili ho, a potom sa so smiechom vytratili s mešcami nabitými drahocennosťami.“

V poslednom čase sa výrazne upevnili kontakty medzi vodcami Ruska a Číny (5 stretnutí na najvyššej úrovni v r. 2007 a 5 stretnutí – v r.2008). Treba poznamenať, že číslo 5 je veľmi symbolické – práve 5 je mostov v Imperátorskom paláci v Pekingu, práve číslo 5 je kľúčovým v koncepcii globálneho ponímania sveta U-SIN. Zahájenie činnosti horúcej linky 29. decembra 2008 medzi hlavnými predstaviteľmi ministerstiev obrany Ruska a Číny je začiatkom procesu užšej vojensko-politickej spolupráce Ruska a Číny v oblasti zabezpečenia stability v Euroázii a vo svete.

Je potrebné posilňovať mechanizmus konzultácií o otázkach strategickej stability, ktorý sa stal dôležitým kanálom koordinácie rusko-čínskeho vzájomného spolupôsobenia v tejto sfére. Tretie kolo konzultácií sa uskutočnilo v novembri 2008. A cielene uskutočniť v marci 2009 ďalšie riadne kolo, na ktorom budú prerokované otázky spoločných návrhov ohľadne regulácie medzinárodných finančno-devízových vzťahov na aprílovom stretnutí „20“ v Londýne. Bude sa hovoriť o potenciálnom nebezpečenstve náhlej a neočakávanej výmeny Dolára za Amero, a o opatreniach na ochranu finančných systémov Ruska a ČĽR pred negatívnymi dôsledkami tohto kroku zo strany USA. Okrem toho – orientačne preskúmať otázky postupného predaja štátnych papierov USA a vytvorenia nových svetových finančných inštitúcií, so sídelným štábom v Honkongu a v Moskve. Tieto nové rusko-čínske finančné inštitúcie sa musia stať základom stability nového systému medzinárodných ekonomických vzťahov.

Čínska fabrika + ruský intelekt sa musia vzájomne integrovať. V posledných rokoch sa podstatne aktivizovala obchodno-ekonomická a investičná rusko-čínska spolupráca (viac ako 40% rastu). Je potrebné vyvinúť úsilie pre zdvojnásobenie obratu tovaru v najbližšie dva roky. Aktivizovať informačno-kultúrne kontakty, pre ktoré bude doplnkovým impulzom uskutočnenie Roku ruského jazyka v Číne v roku 2009, a v roku 2010 – Roku čínskeho jazyka v Rusku.

Postoj Číny a Ruska k principiálnym otázkam súčasného usporiadania sveta a v otázkach hlavných medzinárodných problémov je zhodný alebo blízky. To vytvára unikátnu možnosť uskutočniť spoločné plánovanie zahraničnopolitických akcií, orientovaných na zabezpečenie stability vo svete.

2. Znovuzjednotenie Číny

Strategický zväzok s Ruskom umožní Číne postupne vyriešiť problém jednoty krajiny. Úloha znovuzjednotenia je hlavnou úlohou z hľadiska vonkajšej politiky ČĽR, o čom sa neraz hovorilo na zjazdoch vedúcej Komunistickej strany Číny.

Pozícia Ruska je podľa „tajvanskej dohody“ zakotvená v Zmluve o spolužití, priateľstve a spolupráci z roku 2001 a spočíva v tom,že existuje len jedna Čína, vláda ČĽR je jedinou zákonnou vládou zastupujúcou celú Čínu, a Tajvan – to je neoddeliteľná súčasť Číny.

Rozpad USA prudko urýchli integračné procesy medzi ČĽR a Tajvanom, ktoré začali v roku 2008. Nový štát OSN – Zjednotená Čína sa môže stať realitou už 1. januára 2011.




3. Tichooceánska čínska Družba – nová doktrína ČĽR.

V Číne sa nachádzajú prelomové inovačné regióny, ktoré sú lokomotívami čínskeho technologického trhu, ktoré musia získať nové odbytové trhy. V r. 2010, zachovajúc si svoju vnútropolitickú stabilitu, môže Čína pristúpiť k formovaniu Tichooceánskej čínskej družby. V roku 2009 sa začne s vypracovávaním novej ideologickej doktríny ČĽR – Doktríny spoločného ekonomického rozkvetu krajín Tichooceánskeho regiónu na základe národno-duchovných tradícií (ľudomilnosť, spravodlivosť, stabilita-poriadok, zdravý zmysel, úprimnosť-svedomitosť).

Austrália a Havaj, ktoré sú zahrnuté do horizontu vplyvu ČĽR po rozpade USA, a tiež Honkong, sa môžu a musia stať ku roku 2012 hlavnými centrami medzinárodnej aktivity, centrami prilákania investičných a inovačných tokov ATR a Latinskej Ameriky.
A/ Honkong – akumulácia finančných tokov krajín ASEAN.
B/ Austrália – organizácie finančného vzájomného spolupôsobenia s krajinami Britského Priateľstva a Perzského zálivu.
C/ Havaj – koordinácia investičných a inovačných tokov s Latinskou Amerikou a Kalifornskou republikou (v súčinnosti s Japonskom).

4. Dominancia Číny na Tichooceánskom pobreží Ameriky.

V spojitosti s formovaním Tichooceánskej čínskej družby v roku 2010 musí Čína vyjadriť svoje blahoželania Európskemu spoločenstvu a Rusku, ako hlavným geopolitickým hráčom po rozpade USA, v zmysle účelnosti svojho dominantného postavenia na tichooceánskom pobreží Ameriky. Čína, v rámci strategického partnerstva s Ruskom, prehlási zákonitosť vrátenia Aljašky do systému Ruska. Čína nebude namietať proti vstupu Atlantickej Ameriky (zóna Washingtonu a New Yorku) do systému Európskej únie. Otázky prechodu Havajských ostrovov pod spoločný protektorát Číny a Japonska – sú predmetom osobitných dohôd s Japonskom.

5. Zosilnenie vplyvu na Africkom kontinente.

Rozpad USA povedie k tomu, že hlavný geopolitický hráč sveta prestane existovať. To môže viesť k určitému vákuu a sociálno-politickej nestabilite na Africkom kontinente. Čína by nemala pripustiť zosilnenie vplyvu iných geopolitických hráčov v sfére svojho afrického geopolitického vplyvu. Preto je potrebný predbežné odsúhlasenie zahraničnopolitických cieľov ČĽR predovšetkým s Francúzskom.

6. Zachovanie vplyvu Číny na Strednom Východe a V Južnej Ázii.

a) po vyvedení amerických vojakov z Iraku musí Čína obnoviť svoje ekonomické a geopolitické pozície v Iraku. Čína musí navrhnúť Iraku vstup do ŠOS a poslať do krajiny mierotvorný kontingent.
b) odchod amerických vojsk z Afganistanu vyžaduje určitú reakciu Číny pre zaručenie bezpečnosti a stability v Strednej Ázii. Na územie tejto krajiny môžu byť vyslané mierotvorné sily ŠOS na základe rusko-čínskych vojenských kontingentov. Čína má záujem na prerušení výroby narkotík na území Afganistanu, ktorá nabrala obrátky po vstupe amerických vojsk na územie Afganistanu.
c) cielene a urýchlene aktivizovať ekonomickú spoluprácu s krajinami Južnej Ázie.

7. Aktivizácia pôsobenia Číny v Latinskej Amerike

Čínska vláda 5. novembra 2008 v Pekingu šírila „Dokument o politike Číny vo vzťahu k Latinskej Amerike a Karibskému bazénu“, v ktorom sa uvádza, že Čína s pozitívnym prístupom skúma možnosť podpísania zmluvy o voľnom trhu na základe vzájomnej výhodnosti a obojstranného zisku+
-, s krajinami Latinskej Ameriky a Karibského bazénu alebo regionálnymi integračnými organizáciami. V tomto dokumente je obsiahnutý plán a orientácia čínskej vlády ohľadne aktivizácie spolupráce so štátmi Latinskej Ameriky a Karibského bazénu v obchodno-ekonomickej, finančnej, poľnohospodárskej sfére, infraštruktúrnej výstavbe, energetike, v colných otázkach, v kontrole kvality tovarov, turistike atď.

Aby sa dala do pohybu obchodno-ekonomická spolupráca, čínska vláda na jednej strane podnecuje a podporuje investičnú činnosť čínskych podnikov v regióne v takých sférach, ako spracovateľský priemysel, poľnohospodárstvo, energetika, využitie nerastného bohatstva, infraštruktúra, sféra služieb atď. Na druhej strane, Čína víta investície latinskoamerických podnikov do čínskej ekonomiky. Súčasne čínska vláda podporuje spoluprácu a kontakty monetárnych rezortov a bankovo-finančných úradov krajiny s príslušnými štruktúrami Latinskej Ameriky a Karibského bazénu.

Okrem toho, čínska vláda je pripravená preukázať krajinám Latinskej Ameriky a Karibského bazéna posilňujúcu ekonomickú a technickú pomoc bez akýchkoľvek politických podmienok. V rámci realizácie daného dokumentu sa Havaje môžu a musia stať jedným z hlavných centrov koordinácie investičných a inovačných tokov s Latinskou Amerikou a Kalifornskou republikou (v koordinácii s Japonskom).

Igor Panarin
profesorDipakadémie MZV RF