22.6.2019 22:52:19

Priama linka s prezidentom RF V.Putinom 20. jún 2019 -záznam

Prezident Ruskej federácie Vladimír V.Putin
Prezident Ruskej federácie Vladimír V.Putin
(foto: 1 tv ru)

Na "priamu linku" s prezidentom Ruska Vladimírom Putinom, ktorá sa konala  vo štvrtok 20. júna, poslali ľudia viac než 1,5 milióna otázok. Podľa prieskumov sociológov chce priame vysielanie sledovať 75 % opýtaných obyvateľov Ruska. Hlavné tézy 17. priamej linky sú uverejnené na portáli novín Izvestija.

priama linka na videozáznam v ruskom jazyku::

https://vk.com/video-115987924_456239450

Priama linka s Vladimírom Putinom. To najhlavnejšie.

VEĽVYSLANECTVO RUSKA NA SLOVENSKU/ ПОСОЛЬСТВО РОССИИ В СЛОВАКИИ·ŠTVRTOK 20. JÚNA 2019

Hlavné tézy 17. priamej linky sú uverejnené na portáli novín Izvestija.

O národných projektoch

"Národné projekty, to je ťažisko našej práce. Presnejšie povedané, ťažiskom je človek, ale aby sme dosiahli maximálny výsledok, činnosť organizujeme v rámci národných projektov. Konečným cieľom je dosiahnuť, aby hospodárstvo nabralo nové tempo, aby bolo technologickejšie, chceme zvýšiť produktivitu práce, a na tomto základe zlepšiť životnú úroveň našich občanov."

Vidíme, že inflácia skutočne začala klesať a príjmy začali postupne rásť. Teda to, v čo sme dúfali, sa naozaj deje.

"Dalo by sa postupovať aj tak, že by sme nesústreďovali úsilie, tak finančné, ako aj administratívne, na konkrétne smery, ale nechali by sme sa unášať prúdom a reagovali len na problémy, ktoré práve vyvstanú. Ale práca sa dá organizovať aj inak. Musíme zmeniť štruktúru našej ekonomiky, bezpodmienečne dosiahnuť, aby bola technologickejšia, digitálna, zaviesť do nej prvky umelej inteligencie, využívať drony, aby sme zvýšili produktivitu práce a zvýšili blahobyt obyvateľstva."

Výsledky musíme pocítiť hneď. Musí sa to odraziť na príjmoch občanov.

O poklese príjmov

"Je to naozaj tak, preto som túto tému vybral ako jednu z hlavných. Pripomeniem, že pred niekoľkými rokmi sme zažili niekoľko šokov, nešlo len o sankcie, ale aj o situáciu na trhu spojenú s poklesom cien ropy... Z tohto dôvodu aj došlo k takému neveľmi príjemnému javu v ekonomike a sociálnej sfére. Skutočne, reálne príjmy občanov klesali, najväčší pokles sme zaznamenali v roku 2016. Teraz začali pomaličky stúpať."

"Reálne disponibilné príjmy pozostávajú z mnohých ukazovateľov, výdavkov aj príjmov. Medzi ukazovatele výdavkov patrí napríklad splácanie úverov."

Banky poskytujú úvery so zábezpekou vo výške 40 % mzdy, tomu by Centrálna banka mala venovať pozornosť. Občania si berú úvery, potom ich splácajú a dostávajú sa do mínusu, čo má vplyv na reálne príjmy obyvateľstva.

"Čo sa týka miezd, pozrieme sa na ne bližšie. V nominálnom vyjadrení hrubá mzda v roku 2017 predstavovala 33,2 tisíc rubľov, zatiaľ čo v tomto roku už takmer 44 tisíc. Podľa údajov v ostatnom mesiaci až 45 tisíc. Hneď chcem poznamenať (aby sa ľudia na mňa nehnevali, že oni takú mzdu nemajú), že hovorím o priemerných číslach. Musím o nich hovoriť, lebo máme veľké rozdiely medzi jednotlivými odvetviami a regiónmi."

O penziách

"Zabezpečenie normálneho príjmu pre dôchodcov je jednou z priorít štátu. V tomto roku valorizácia starobných dôchodkov dosiahla 7,05 %. Od apríla tohto roku sme zvýšili štátne a sociálne dôchodky, od septembra zvýšime výsluhové dôchodky vojakom o 4,3 %. V zásade tento problém vidíme, niečo v tomto smere podnikáme a tento problém budeme riešiť."

O hlavných problémoch v zdravotníctve

"Keď hovoríme o zdravotníctve, musíme mať na pamäti, že napriek problémom (a problémov je tu hojne, ako aj v každej sfére, ktorá sa týka ľudí) sa toto odvetvie v podstate rozvíja."

Aké hlavné problémy musíme riešiť: 1) dostupnosť primárnej zdravotnej starostlivosti; 2) odborné kádre a deficit odborných kádrov v konkrétnych odboroch; 3) zabezpečenie liekov.

"V niektorých regiónoch, je ich asi 16 až 18, pozorujeme značné okliešťovanie ambulantnej siete. Sú medzi nimi aj prosperujúce regióny, na čele ktorých stoja skúsení ľudia. V Krasnodarskom kraji došlo napríklad k poklesu zariadení primárnej starostlivosti o 25 %, značný pokles sme zaznamenali aj v Čečensku."

"Zariadenia poskytujúce asistenčné zdravotnícke a pôrodnícke služby sú veľmi dôležité a bezpochyby ich treba podporovať. V najbližšom čase plánujeme vybudovať 390 takýchto stredísk a zrekonštruovať 1,2 tisíc už existujúcich. V malých obciach sa okrem toho rozvíja mobilná zdravotná starostlivosť. Samozrejme, treba rozvíjať aj sieť lekárov a stredných zdravotníckych pracovníkov na vidieku."

"V tejto (zdravotníckej – pozn. Izvestija) oblasti doteraz existuje deficit pracovníkov. Tu vidím ako jednu z kľúčových úloh zvyšovanie miezd. Pritom u nás v krajine celkove mzdy lekárov rastú. Lenže to je celkove, vďaka Moskve či Petrohradu. Existujú regióny, kde sú mzdy lekárov veľmi malé. Tieto rozdiely treba vyrovnávať."

O otázke skladovania a recyklácie odpadu a zvyšovania „odpadkových“ poplatkov

„Tomuto problému sme sa začali venovať len pred niekoľkými rokmi. Mimochodom, podnetom bola jedna z „priamych liniek“. Od tej chvíle v regiónoch a vo vláde sa začalo o probléme hovoriť, stal sa predmetom diskusie na všetkých úrovniach, ale ukázalo sa, že odpad z domácností sme hromadili celé desaťročia a nikto a nikdy sa tomu sústavne nevenoval. Každoročne vyprodukujeme 70 miliónov ton odpadu, ktoré doteraz nikto priemyselne nespracovával. Toto je umocnené skutočnosťou, že naša spoločnosť sa stala prevažne konzumnou spoločnosťou. Takže pre nás je to veľký problém a zameriame sa naň.“
Rast poplatkov - sčasti je nevyhnutný. Pretože musíte mať primárne peniaze na nastavenie pracovného systému. Ľudia však musia vidieť výsledky. A ľudia by ich mali pocítiť už teraz.
„Nemôžem nesúhlasiť s Romanom (autorom otázky o raste taríf -„ Izvestija “), že to vzbudzuje nielen otázky a rozpaky, ale aj vnútorný protest. Nemalo by to tak byť. Hoci sú aj veci, ktorým by sme mali venovať pozornosť. Predtým nikto nepočítal, koľko stojí odvoz odpadkov. Nikto nechce skládku odpadkov blízko domu, takže odpad sa musí odviezť ďalej, a to sú tiež peniaze. Najdôležitejšie je nájsť nakoniec „hospodára“ – buď správcovskú firmu alebo regionálneho prevádzkovateľa. “

O preferenčnej hypotéke pre rodiny

„Existuje taká úloha - pre rodiny, ktoré majú druhé a tretie dieťa, by sa mala zriadiť preferenčná hypotéka s 6% úrokom. Je možný aj nižší? Áno, možný - na Ďalekom východe je už 5%. “
„Pre ľudí je ťažké riešiť problém s bankami, ktoré nie sú pripravené prejsť na 6% úroky pre hypotéky, vydané kedysi. Je to reálna chyba ruskej vlády, zodpovedných štruktúr ... Ministerstvo financií nepridelilo dostatok finančných prostriedkov bankám na kompenzáciu. V zásade sa tento problém už vyriešil, Ministerstvo financií vyčlenilo potrebné zdroje. “


O zmierení so Západom

„My sme sa predsa s nikým nepohádali a nemáme ani túžbu s niekým sa vadiť. Čo sa týka prínosu (ak predpokladáme, že Rusko splnilo všetky požiadavky Západu - Izvestija).
Podľa expertných údajov, všetky obmedzenia a sankcie od roku 2014 stáli Rusko v podobe stratených príležitosti asi 50 miliárd USD, zatiaľ čo Európska únia prišla o 240 miliárd USD, USA – 17 miliárd, Japonsko - 27 miliárd. Toto ovplyvňuje aj pracovné príležitosti v týchto krajinách, strácajú trh v našich štátoch.
„Niečo sme aj získali. Boli sme nútení a urobili sme to – zapojili sme rozumové schopnosti, vieme, čo máme urobiť s high-tech odvetviami hospodárstva. Do programu substitúcie dovozu investujeme 667 miliárd rubľov. “


O nových prídavkoch na deti a vyplácaní 50 rubľov

„Nedávno sme zaviedli nové podporné opatrenie: začali sme vyplácať peniaze rodinám, kde sa narodilo prvé dieťa (pred tým sa za prvé dieťa takéto platby neposkytovali – Izvestija) a druhé dieťa. V niektorých prípadoch je suma príspevku dosť citeľná - zodpovedá životnému minimu pre dieťa, určenému v jednotlivom regióne. “
V priemere je to 10,5 - 11 tisíc rubľov. Toto dostávajú rodiny pre prvé dieťa, ak príjem každého pracujúceho člena rodiny je vo výške jeden a pol životného minima, ktorý sa v krajine rovná minimálnej mzde a priemerne je 11.280 rubľov.
„Teraz sme sa rozhodli rozšíriť počet rodín, ktoré dostanú túto podporu. Od januára budú začlenené aj rodiny, príjem ktorých nie je jeden a pol, ale dve životné minima na dospelú osobu - asi 45 tisíc rubľov. Podľa môjho názoru je to dobrá podpora. “
„Teraz, o vyplácaní 50 rubľov (čo opakovane pripomínali mladé matky – Izvestija) . Mnohí hovoria - to je neseriózne, osloboďme od toho rozpočet. Faktom však je, že to nie je rozpočet. V 90-tych rokoch minulého storočia bol podpísaný prezidentský dekrét, podľa ktorého boli zamestnávatelia nútení vyplácať tieto 50 rubľov. To obdobie bolo také – ťažké. Opatrenie aj vtedy znamenalo málo a teraz už vôbec nič neznamená. Ale našli sme riešenie - peniaze vyplatíme tým, ktorí ich potrebujú. Takisto vo výške životného minima dieťaťa. Nie je ešte vyriešená otázka – akým rodinám, s akým príjmom, s jeden a pol alebo dvoma životnými minimami na osobu. Môžeme to vyriešiť teraz, všetci spolu. Domnievam sa, že by sme to mali rozšíriť na všetky rodiny, v ktorých príjem pracujúcej dospelej osoby sa rovná dvom životným minimám“.

O kritike „Jednotného Ruska“

Myslím si, že označiť za „banditov“ (replika z otázky jedného účastníka - Izvestija) ľudí, ktorí sú pripravení prevziať zodpovednosť aj za nepopulárne rozhodnutia, je nesprávne.

O platoch úradníkov

 


„Predstavte si, že minister dostane odmenu za prácu ako obyčajný zamestnanec. To, čo vám hovorím (odpoveď na otázky účastníkov – Izvestija) hovorím s bôľom v srdci. Musíme však pracovať nie pre to, aby neboli bohatí, ale aby neboli chudobní. Chcem, aby sa zvyšovali príjmy obyčajných pracovníkov. V čom je skrytá „zrada“, ak teraz znížime úroveň ministerských príjmov? Jednoducho nenájdeme dostatok kvalifikovaných pracovníkov, rozutekajú sa do súkromných úradov. Ale s čím súhlasím - rozdiel príjmov by nemal byť kolosálny.

red prevz. z rusemb