Na konci apríla sa uskutočnila 6. Národná slávnosť na Devíne. Slávnosť sa začala 19. apríla 2017 v Gymnáziu Matky Alexie umeleckým uvedením Proglasu. Aké boli reakcie študentov na uvedené vystúpenie?
Nakrútili sme o tom matičné video, na ktorom vidieť, že študenti sú milo prekvapení a potleskom ocenili krátky návrat do dávnej minulosti. Zrejme tade ide cesta na povzbudenie vlastenectva u mladých.
Súčasťou slávnosti bola aj pocta jazykovedcom – Antonovi Bernolákovi, ktorý v čase prípravy svojho jazykového diela býval na devínskej fare, Ľudovítovi Štúrovi a jeho spolupracovníkom, ktorí vystúpili na Devín prvý raz v roku 1836, ale predovšetkým pôsobeniu sv. Cyrila a Metoda medzi našimi predkami. Ako prebiehala táto spomienka?
Veľmi dôstojne za účasti veľkého počtu záujemcov napriek tomu, že počasie bolo katastrofálne. Konala sa ekumenická pobožnosť za účasti kňazov gréckokatolíckych, ktorí ju pripravili, rímskokatolíckych a evanjelických augsburského vyznania.
Súčasťou Národnej slávnosti na Devíne bolo aj predstavenie slovenských tradícií. Na Druhom folklórnom festivale Matice slovenskej vystúpilo deväť súborov. Z ktorých častí Slovenska boli účinkujúci? Môžu sa návštevníci tešiť aj na ďalší ročník festivalu?
Súbory pricestovali zo siedmich slovenských krajov, teda všetkých okrem Prešovského, vďaka podpore samosprávnych krajov. Samozrejme, že v tejto tradícii chceme pokračovať, lebo jednou z hlavných úloh Matice je podpora tradícií a ich pestovanie v podmienkach 21. storočia.
Pri organizácií národnej slávnosti pomohli aj Slovenskí Branci. Boli prizvaní alebo ochotu pomôcť vyjadrili sami?
Hlavným organizátorom bol Dom Matice slovenskej v Bratislave, takže detaily účasti týchto dobrovoľníkov na matičnej slávnosti nepoznám. Bola však s ich pomocou spokojnosť.
Účasť Slovenských brancov kritizovali aj médiá. Aký je váš názor na činnosť Slovenských brancov?
Nuž, povedzte mi, čo tie tzv. hlavné médiá nekritizujú, ak sa vec vydarí? Najradšej by videli neúspech a podriemkavanie na vlne liberálneho ničnerobenia. Ja nemám dostatok informácií o tomto spolku, aby som mohol hodnotiť a posudzovať. Skúsenosť s ich pomocou na Devíne je však pozitívna.
Na webe Matice bola zverejnené správa o jej činnosti. Uvádzate, že nikto z médií záujem o prezentovanie pozitívnej činnosti Matice neprejavil, zato sa vo veľkom rozsahu venovali jej kritike kvôli videu Bez 14. marca? Prečo myslíte sa média o činnosť Matice nezaujímajú?
Zaujímajú sa len vtedy, ak nás môžu škandalizovať, o tom všetkom pozitívnom, čo Matica robí ani neceknú. Prečo? Zrejme stoja za nimi sily, ktorým nelahodí pretrvávanie a sebavedomie tohto národa. Mám taký pocit, akoby sme sa vrátili do obdobia vedúcej úlohy jednej strany a je jedno, ako sa tie sily pomenúvajú. A tie sú proti tradíciám. Veď v Sme uverejnili 21. januára t. r. text akéhosi Ivana Buraja (podľa údajov na konci „filozofa a vysokoškolského učiteľa“) pod názvom „Kedy (ešte) nie sme a kedy (už) sme fašisti?“, v ktorom sa doslovne uvádza: „Prvým znakom fašizmu by mohlo byť jeho lipnutie na tradícii” a ďalej: „V našich podmienkach ich (rozumej tradicionalistických mysliteľov) predstavovali a dodnes predstavujú povedzme štúrovci a takisto konzervatívni historici so svojimi predstavami o existencii akéhosi jedinečného, ba niekedy až vyvoleného národa „starých Slovákov”. V pestovaní tradícií vidia náznaky fašizmu!
Hlavnespravy.sk, 12. 5. 2017 (krátené)
Bojovník u Slovenských brancov
V čísle 6/2017, v rubrike „Čo píšu iní?“, sme priniesli výňatok z rozhovoru s predsedom Slovenských brancov Petrom Švrčkom, ktorý zaujal svojou úctou k SNP a jeho bojovníkom. Preto som sa šiel o tom presvedčiť aj na vlastné oči a uši. V Trnave so mnou diskutoval aj podpredseda Slovenských brancov Michal Feling.
Ako prvé som sa dozvedel, že Slovenskí branci sú stále rastúcou organizáciou, dnes majú 17 oddielov a približne 180 ľudí. A že prvé štyri roky budovali hlavne veliteľskú štruktúru, organizačnú sieť...
Naozaj sa radíte medzi občanov, ktorí sú proti nacizmu a fašizmu?
PŠ: - Áno, Slovenskí branci verejne odmietajú choré ideály, ako sú nacizmus a fašizmus! Sme vlastenecká organizácia, hoci mnohí ľudia si to mýlia s pravicovým extrémizmom. Je to však naopak, naša láska k národu nás vedie k tomu, aby sme rešpektovali aj iné národy, pretože i oni môžu prejavovať lásku ku svojmu národu.
MF: - Vlastenectvo a choré ideály: nacizmus a fašizmus sú nielen rozdielne, ale aj úplne nezlučiteľné veci.
Máte nejakú partnerskú organizáciu, hnutie, združenie, politickú stranu...?
PŠ: - Nie! Slovenskí branci sú apolitická organizácia, nakoľko sme presvedčení, že ak má u nás fungovať domobrana, tak musí byť apolitická a nezávislá.
MF: - Ideou domobrany je, že ide o službu ľudu. Pričom je jedno o aké ohrozenie ľudu ide. My si strážime, aby sme „nekopali“ za nejaké cudzie ideály. Preto sme apolitickí.
Faktom však je, že niektorí blogeri vás považujú takmer za neonacistov.
PŠ: - Ja to komentujem tak, že v dnešnej dobe, všade, kde sa objaví slovenská vlajka, kde sa buduje zdravé vlastenectvo u mladých ľudí, ako som aj ja (Peter Švrček má 21 rokov – pozn. red.), tak je to hneď spájané s fašizmom.
No dobre, ale označiť niekoho za neonacistu..., len tak...? Čo im na vás vadí?
PŠ: - Pravdou je, že sme tiež prešli nejakým vývojom. Keď sme sa zakladali, tak sme mali 16 rokov a aj trochu horúce hlavy, dúfam, že už nie sme... (smiech), uvidíme!
Kedysi, v prvom roku svojej existencie (2012) sme spolupracovali so Slovenským hnutím obrody, no hneď sme zistili, čo sú to za ľudia a odpútali sme sa od nich. Napríklad sme odmietli opravovať rodný dom J. Tisu.
My velebíme iné osobnosti a iné udalosti. Napríklad SNP a jeho hrdinov. No a tí, ktorí sa s tým u nás nestotožňovali, museli nás opustiť.
Pozrite, Slovenskí branci sú alternatívnym zoskupením a odoberajú ľudí pravicovým extrémistickým subjektom. Takým, ktoré lákajú mladých ľudí na uniformy, na nejakú disciplínu a morálku a potom to zneužívajú, keď im podvedome masírujú svoje politické presvedčenia, dokonca aj ideály fašizmu.
Ako alternatíva poskytujeme vedomosti o slovenských dejinách, praktické, ako chrániť svoju rodinu, naši členovia absolvujú základný výcvik, streľby... Ale nič, čo by sa dalo považovať za chorý ideál, za politické masírovanie... Našou snahou je každého člena aktivizovať. Aby sa aj sám vzdelával a zdokonaľoval.
MF: - Naša organizácia je najväčšia, ktorá poskytuje kompletný „branecký“ výcvik. No neposkytujeme ho na zneužitie, na presadzovanie chorých ideálov, ale len na ochranu obyvateľstva.
Keď hovoríme o vzdelávaní, máte dostatočné intelektuálno-pedagogické zázemie?
PŠ: - Máme! Takýto ľudia majú u nás hodnosť „staršina“ a napr. jeden z našich má štyri vysoké školy.
Čo by ste povedali, ak by ste dostali ponuku SZPB stať sa naším partnerom?
PŠ: - Môžeme sa stať partnermi. Z našej strany v tom nevidím žiadny problém.
Toto je mimoriadne dôležité stanovisko Slovenských brancov. Iných odmietajú, v partnerstve so SZPB problém nevidia!
Zaznamenal V. Mikunda
Kotva
„Našou primárnou úlohou nie je zobrať zbrane a ísť do prvej línie, ale v prípade vojnového konfliktu, prírodnej katastrofy... minimalizovať dopady na civilnom obyvateľstve“, hovorí Peter Švrček
hlavnespravy.sk a Vladimír Mikunda
