04.8.2012 10:55:06

Pred Putinom je rovnaká úloha, ako pred Stalinom

Alebo Rusko rýchlo prekoná zaostávanie od vyspelých krajín, alebo ho zlikvidujú. Už nielen Putin, dokonca už aj Medvedev si čoraz častejšie spomína na sovietske obdobie. No nie kvôli odsúdeniu totality, ale kvôli jeho „polochvále“.
Ak Putin spočiatku prinavrátil melódiu hymny a červenú zástavu takmer premenil na štandardu ozbrojených síl, Medvedev niekoľkokrát do roka pripomína podriadeným čo by sa s nimi dialo pri Stalinovi (s ohľadom na ležérne plnenie povinností).
No a naposledy sa obaja v jednom týždni takmer zhodli. Putin vyhlásil, že krajina potrebuje skok, podobný sovietskej industrializácii tridsiatych rokov minulého storočia, a Medvedev „vysvetlil“ Roskosmosu, že vo vzťahu zodpovednosti a tvrdej disciplíny v kozmickom odvetví musí byť všetko tak, ako v dobách keď sa s ním začínalo. Pripomeňme, že s prenikaním do kozmu sa začínalo nielen pri Stalinovi, ale aj pri Lavrentijovi Berijovi.
Aj najväčšiemu rusofóbovi pri tom musí byť jasné, že v tomto prípade nejde o prokomunistické javy, či sympatie.
Príčiny sú očividné a zákonité. Patrí sem aj očividný paradox, že ak sa k moci dostane aj najliberálnejší liberál a narazí na problém riešenia každodenných otázok, začína sa zavzdušňovať a kričať: Ja vám ukážem! Všetkým vám ukážem!
Dôkazom toho je aj Franklin Roosevelt, ktorý sa s politickými protivníkmi nepáral rovnako ako Stalin. A čo bratia Kennedyovci, ktorí boli takí unesení sovietskym politickým systémom, až si vyslúžili prezývku „načervenalí“. Robert dokonca otvorene vyhlasoval, že by nebolo zlé odskúšať si prax jednej vedúcej politickej strany.
Nech je ako je, Putin i Medvedev začínajú blahosklonne spomínať na Stalina len preto, že objektívne sa postavili pred úlohy, ktoré boli analogické jeho dobe. Veď jeho razantný ťah na industrializáciu si nevyžadovala romantická netrpezlivosť, ale medzinárodná situácia. No a z tej, ako z veštiacej gule, vychádzalo poučenie: „od najvyspelejších zaostávame na 50 – 100 rokov. Musíme túto vzdialenosť prekonať za 10 rokov. Alebo to urobíme, alebo nás rozpučia“.
Dnes Rusko opäť zaostáva. Možno nie na sto, skôr na päťdesiat rokov. Opäť je vo svete kríza, opäť je narušená rovnováha síl a opäť dozrieva pokušenie na prerozdelenie sveta. Skrátka situácia ako vyšitá tej pred druhou svetovou vojnou. Súčasné Rusko si situáciu hodnotí nasledovne: zaostávanie ako 10 rokov pred vojnou, krajina je zničená, ako po vojne a politický systém štátu je v stave, ako v predvečer 1. svetovej vojny.
Komu za to vďačiť? Na koho spomenúť dobrým slovom? Na Lenina, na Gorbačova, Gajdara? Škoda hovoriť. Možno sa natíska Stolypin, no ak sa pozrieme na jeho pôsobenie do hĺbky (výsledky reforiem, Kyjevské divadlo...), ani jeho radšej nespomeňme.
Podľa km.news, 12. september 2012 (krátené)