10.7.2015 07:20:52

Peter Zajac - Vanka: Stretnutie silných v Ufe na 7. summite BRICS a ŠOS 8. -10. júla 2015

Ufa, hlavné mesto Baškirostanu, federálnej národnej republiky v Ruskej federácii, hostí v tejto chvíli 16 predsedov vlád, ktorí dnes určujú hospodársky vývoj vyše troch miliárd ľudí na planéte. Áno, sú tu členovia BRICS, teda, čínsky premiér, indický predseda vlády, predseda vlády Juhoafrickej republiky, prezidentka Brazílie a jej silná hospodárska suita.Prirodzene že sú hosťami prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina. Rusko predsedá summitom krajín BRICS až do marca budúceho roka. Zároveň s týmto VII.summitom novej ekonomickej sily sveta, krajín BRICS, sa tu odohráva od piatka stretnutie členov Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS), ktorú tvoria Čína, Rusko, Kazachstan, Tadžikistan, Uzbekistan, Kirgizstan, a ako pozorovatelia i Irán,India a Pakistan –  a i keď nie je členom ani jedného zoskupenia, bol na rokovania pozvaný i bieloruský prezident Lukašenko a mnohí ďalší štátnici, napríklad predseda vlády Mongolska. Zúčastňujú sa teda aj všetky krajiny združené pred rokom do Eurázijskeho hospodárskeho zväzu, ktorého hranice v Európe sú hranicami Bieloruska.

Summit BRICS práve uzavrel dohodu o vytvorení Rozvojovej banky, ktorá bude poskytovať krajinám rozvojovú pomoc vo výške sto miliárd US dolárov. Na summite prebehli dvojstranné i multilaterílne rozhovory a uzavrelo sa množstvo hospodárskych dohôd. Vrátane takých, akými sú stratégia rozvoja do roku 2020, alebo zatiaľ dvojstranná zmluva o zúčtovaní obchodu medzi Ruskou federáciou a Čínskou ľudovou republikou v ich národných menách, teda vynechajúc dolár a euro. Prirodzene, že ďalšie krajiny ich budú nasledovať v tomto smere. Zaznelo heslo „Spolupráca namiesto konfrontácie“. Poznamenávam, že je to samozrejme stretnutie krajín, kde takisto budujú trhovú ekonomiku a ich hlavným ekonomickým výrobným spôsobom je kapitalizmus, ale je to predsa len odlišný kapitalizmus od toho euroatlantického. Ako vyslovil V.Putin, dôraz je položený na udržateľný hospodársky rozvoj a na sociálne prijateľné podmienky pre obyvateľov. Svedčí o tom aj fakt, že na rokovaniach sa zúčasňovali aj predstavitelia odborových zväzov jednotlivých krajín. Jednou z kľúčových otázok bola zamestnanosť a podmienky pre zamestnancov poskytované zamestnávateľmi.

 

Tak toto všetko musí našim mienkotvorným médiám dvíhať tlak a búriť žlč.

 

A z tohto nemôžu pokojne spávať žiadni politici na oboch brehoch euroatlantickej civilizácie:

 

Vo chvíli, keď sa Európska únia zmieta v patovej situácii riešenia gréckej dlhovej krízy a má problémy udržať sociálne vrenie v celej Európe i stabilitu meny v Eurozóne,  keď Brusel zúfalo pumpuje do ekonomiky EU tlačené „papiere“ denne v hodnote 60 miliónov Eur, keď má Európska Únia obrovské problémy s absorbovaním tisícov utečencov z Afriky a zo zruinovaných krajín Blízkeho Východu a jej hospodársky rast  takmer stagnuje s výhľadom sotva 3,3%  nárastu v 2015, keď USA prestáva udávať vo svete hospodársky tón a Dohoda o Transatlantickom obchode a tarifách (TTIP) už nadobudla veľmi zlú povesť a je spravodlivo odmietaná, v tej chvíli sa v nejakej sibírskej Ufe (o ktorej sotva vieme z Haškovho legionárskeho pôsobenia na Sibíri) stretáva toľko nových hospodárskych „hráčov“ a rokujú o finančných tokoch a rozvoji spolupráce na ďalšie desaťročia.

 

Svedčí to o úsvite novej hospodárskej civilizácie, ktorá nebude severoamerická a ani západoeurópska? Nie je to krutý paradox, že kontrolu nad globálnym kapitalizmom strácajú mocnosti, ktoré určovali vývoj tej západnej civilizácie akou ju poznáme od 17.storočia? Mne sa to zdá byť dostatočne nádejným signálom, že kríza globálneho kapitalizmu nie je globálna, ale je skôr regionálne ohraničená euroatlantickou hospodárskou zónou. No dobre, aj v Rusku, v Indii, v Juhoafrickej Republike, v Brazílii a nakoniec i v Číne je dominantným ekonomickým prostredím kapitalistický spôsob výroby a pomerne slobodná trhová ekonomika. Ale je to iný kapitalizmus. Taký „prijateľnejší“ a ten má nádej na premeny.

 

Už ako keby som počul reakcie žiarliacich politikov z EÚ či USA:

 

„Kde to je, tá UFA?“!!! Kričí kdektorý z nich na svojich asistentov. „Na Sibíri, sú tam len púšte a tajga“, ukľudňujú ich asistenti. „Možno rokujú v jurtách a možno pijú kozí kumys, ha ha“. Nuž, rokovania naozaj prebiehajú v symbolickej veľkej rokovacej sále, zvonka v architektonickom návrhu v tvare jurty, zvnútra interiéry naozaj umelecky stvárnené v duchu tradičnej baškirskej pastierskej jurty. Je to však nabité elektronikou a možno naschvál to má zdôrazniť fakt, že sa nerokuje na európskej či americkej pôde.

 

Aj môj niekdajší šéf v jednom zo slovenských strojárskych podnikov si myslel, že tam niekde za Uralom sú už len divočiny a púšte, mne sa ale podarilo výhodne predať slovenský obrábací stroj v ostrej konkurencii pred nemeckými či americkými firmami presne tam kamsi… tam, kde sa rozbieha gigantická investičná a priemyselná výstavba a ľudia dávno nežijú v jurtách. Môžu sa tešiť na pozitívne hospodárske rozvojové investície, od supermodernej budúce železnice spájajúcej Čínu, Mongolsko a Rusko, cez rozvoj infraštruktúry a technológií pre 21.storočie.

 

Som zvedavý, aké správy „preniknú“ z Ufy do slovenských médií.

Ufa sa stala podľa mňa medzníkom, od ktorého budeme v dejinách rozpoznávať koniec éry euroatlantickej západnej hospodárskej nadvlády nad svetom a zvestovanie nového hospodárskeho rozvoja sveta.

Peter Zajac - Vanka