04.8.2012 10:55:06

Pentagon priznáva prevahu ruských stíhačov

Americkí vojaci prekvapili Moskvu priznaním, zverejnili ju americké médiá, že lietadlá ruskej výroby sú omnoho lepšie ako ich vlastné.

Všetko sa začalo rozhovorom „USA Today“ s americkým generálom Holmburgom, ktorý uznal úspechy indických vzdušných síl počas cvičenia, kde sa im postavili americké „F-15C/D“ „Eagle“. Indovia bojovali na stíhačoch „Su-30MKI“ ruskej výroby a vyhrali 90 percent všetkých vzdušných bojov.
- Nepredbehli sme svet tak, ako by sme si želali, uvádzajú noviny generálove slová. – „F-15“ je naším základným lietadlom na vybojovanie vzdušnej nadvlády a preto sú tieto nečakané víťazstvá Indov na ruských strojoch „triezviacou sprchou“ pre veľa činovníkov nášho letectva.
K „víťazstvu Rusov“ sa vyjadril aj bulletin „Inside Air Force“. Ten priniesol ešte šokujúcejšie údaje. Ukázalo sa, že Indovia víťazili nielen s lietadlami „Su-30MKI“, ale aj s „Mig-27“, „MiG-29“ a dokonca aj so staručkými „MiG-21“, ktorých výkony vraj boli nad očakávanie. Tieto ruské stroje porazili nielen amerických „Orlov“, ale aj francúzske „Mirage-2000“. Americký portál „Washington ProFile“ nazval úspech ruských „mašín“ „úplným prekvapením“ pre amerických letcov.
Medzi Rusmi však tieto víťazstvá neprekvapili nikoho. Generálny konštruktér OKB „Suchoj“ Michail Simonov nie raz hovoril o tom, že stíhač „Su-27“ a jeho nástupca „Su-30MKI“ boli v 80-tych rokoch špeciálne vytvorené práve na boj s „F-15“ „Eagle“. Medzi požadované charakteristiky sa tak vopred založili požiadavky radu bojových predností nad ním. A že to ruské lietadlá dosahujú je dnes pre expertov skôr logické a nie divné, dodal Simonov.
Prekvapujúcim sa stalo niečo iné – oficiálne a verejné priznanie tohto faktu vysokými predstaviteľmi amerických ozbrojených síl. Navyše aj to, že „meškalo“ 4 mesiace.
Vzdušné súboje indických letcov s Američanmi sa uskutočnilo už vo februári tohto roka na americkej leteckej základni Elmendorf (Aljaška). A hoci tu ruské stroje vyhrali najmenej každé tri súboje zo štyroch, nikto to vtedy nezverejňoval. Rovnako ako aj ďalšie podobné fakty.
Ruské lietadlá vyhrali vzdušné súboje nad americkými ešte začiatkom 90-tych rokov. V čase keď sa stíhače „Su“ a „MiG“ ešte len začali objavovať na medzinárodných výstavách a leteckých dňoch.
Niekoľko stíhačov „Su-27“ vtedy pod vedením dnes už známeho náčelníka Lipeckého centra rekvalifikácie pilotov genmjr. A. Charčevského (svojho času práve s ním letel do Čečenska na mieste druhého pilota V. Putin) priletelo do Kanady aby predviedli bojové možnosti ruských lietadiel.
Na lietadlá nepripevnili zbrane, ale len fotopušky a filmový materiál. Keď ich po súbojoch vyvolali, u Američanov nastalo všeobecné zdesenie. Na svojich filmoch totiž nenašli prakticky žiadne stopy po zásahoch ruských lietadiel. Ale na ruských filmoch žiarili v rôznych polohách. Od chrbta, z boku, z čela. „Obstrieľané“ boli všetky najzraniteľnejšie plochy amerických strojov.
- Zdroj tohto úspechu nie je v rýchlopaľbe palubnej techniky, ale vo vysokej manévrovosti a sile motorov „Su-27“. O týchto neprekonaných bojových kvalitách našich lietadiel dnes vie celý svet , „Pugačevovu kobru“, ako aj iné unikátne prvky vysokej pilotáže, nedokážu urobiť žiadne, len ruské lietadlá. A z ruských to dokážu nielen „Su“ a MiG“, povedal Charčevský.
Kým sa „F-15“, rovnako ako aj jeho príbuzní „F-16“ a „F-18“ otáčajú k cieľu spôsobom, že krídlami sa dotknú polovice neba, ruské stroje sa otočia okolo svojho chvosta a s troškou forsáže sú v okamihu na chrbte „eaglu“, na jeho boku, či nad ním. Z tejto pozície je už školácke doraziť ho smrtiacim úderom.
Po Kanade boli v polovici 90-tych rokov analogické vzdušné súboje zorganizované pre ruské „MiG-29“ v Južnej Afrike. Tentokrát boli ich súpermi francúzske „Mirage-2000“. Skrátka, v boji sa ocitli iné stroje, len výsledok bol rovnaký. – Ak sa naše lietadlo priblíži k protivníkovi na dostrel, tvrdí hlavný konštruktér a riaditeľ programu „MiG-29“ a jeho modifikácií Arkadij Slobodskoj, - môžete si byť istý, že protivník je zničený. A stačí mu na to 5 – 6 guľometných dávok.
Američania veľmi dobre vedia o týchto kvalitách ruských bojových strojov. Však nie náhodou si od Moldavska kúpili celú eskadru „MiG-29K“, ktoré boli predtým dislokované pod Kišinevom. S pomocou nemeckých špecialistov ich opravili (tí ich mali od letectva NDR) a teraz ich využívajú pri tréningoch svojich pilotov, učia sa boju a víťazstvám s „ruskými stíhačmi“, ktorých sa dnes v armádach sveta nachádza okolo 7 tisíc. Však len v samotnej Indii ich je, podľa The Military Balance, vyše päťsto.
Novinári špecialisti sa k bojovým hodnotám amerických pilotov vyjadrujú na pozadí ešte jedného dôležitého faktu. Ich slabina je vraj aj v tom, že na bojovom poli sa naozaj už dávno nezrazili so serióznym protivníkom.
„Bojovať“ s ruskými pilotmi im nedovolí zastaraná armádna psychológia – a čo ak zase prehrajú? Ako potom presvedčíš pilota, že naozaj môže a aj musí poraziť „bývalého pravdepodobného protivníka“? S Indmi tieto problémy nie sú. No čo, keď sme prehrali, tak sme prehrali. Málo sme trénovali a basta!
x x x
Prehry nikto nemá rád a ani sa s nimi nechváli. Nerobia to Američania, ani Rusi, nerobili by sme to ani my. Napriek tomu je však zdôvodnenie prečo sa zrazu k týmto prehrám priznali úplne logické a aj ľahko vysvetliteľné. Momentálne sa totiž v USA plánujú prostriedky na obranu na budúci rok. A tak zase nič výnimočné. Rovnako by sa správali aj Rusi a aj my.
Vladimír Mikunda podľa politonline.ru, 9. jún 2010