15.5.2022 21:51:27

Pavol Čarnogurský: Vladimir Putin nie je jediný problém Európy

Ilustračná snímka
Ilustračná snímka
(foto: Pixabay)


Od 24. februára dominuje európskym a severoamerickým médiám a informačným zdrojom ruská invázia na Ukrajinu. Vladimir Putin sa stal vyvrheľom sveta a na neho zvaľujú zodpovednosť za všetky problémy a krízy, ktoré cítime aj na vlastnej koži.



Tento príval odcudzovania však zahmlieva ďaľšiu veľmi dôležitú krízu, ktorá zasahuje a bude zasahovať drvivú väčšinu obyvateľov starého kontinentu. Ide o hospodársku krízu Európskej únie.

Pred troma mesiacmi sa západný svet tešil ako hospodárske a politické sankcie za dva dni zničili kurz ruského rubľa a mali veľmi rýchlo vyšťaviť celé hospodárstvo Ruskej federácie. Za dva mesiace však rubeľ výrazne posilnil a terajší kurz voči euru je omnoho silnejší ako bol pred rokom. Bola by to len zaujímavá lokálna historka z niekde „za horami, za dolami“, ak by sme si tiež nevšimli kurz samotného eura voči globálnej rezervnej mene, americkému doláru. Prvý graf to jasne ilustruje:


 

Kurz EUR k USD klesol za jeden rok z 1,24 dolárov za jedno euro na 1,04 a tento zhoršujúci sa trend zanedlho pravdepodobne poklesne na a neskôr aj pod paritu s americkým dolárom.

Znehodnotenie peňazí často používajú menej schopné vlády viacerých krajín, napríklad aj Kanady, ako jednoduchý nástroj na zlepšenie konkurenčnej schopnosti ich krajiny alebo bloku. Lacnejšie výrobky z krajiny s upadajúcou menou zvýšia export a naopak, výrobky z cudziny sa stanú drahšími. Domáce firmy a spotrebitelia budú uprednostňovať miestne výrobky kedy len to bude možné a prestanú nakupovať drahšie, importované alternatívy.

Takáto stratégia niekedy prináša očakávané výsledky, často však iba dočasne. Prevažne vtedy, keď svetové ekonomiky idú na plné obrátky a konkurencia medzi štátmi je tvrdá a neúprosná. Ako však vypálila táto stratégia pre Európsku úniu teraz, keď inflácia silne rastie, ceny komodít a prakticky všetkého sú na historických výškach, keď firmy márne hľadajú kvalifikovaných pracovníkov aj v čase zvýšenej nezamestnanosti, a keď sú krajiny zadĺžené až po uši, že im nikto viac nepožičia a nekúpi ich dlhopisy? Druhý graf má na to jednoznačnú odpoveď:


Obchodná bilancia Európskej únie sa vo februári 2022 prehupla do deficitu 15,8 miliardy EUR z prebytku 21,4 miliardy EUR v rovnakom mesiaci predchádzajúceho roka. Náklady na dovoz energií sa v januári a februári medziročne viac ako zdvojnásobili, pričom výrazne vzrástli aj dovozy potravín a nápojov, surovín, chemikálií a strojov. Obchodný deficit EÚ s dodávateľom energie Ruskom sa v januári až februári viac ako strojnásobil na 25,2 miliardy EUR a s Nórskom vzrástol na 10,7 miliardy EUR. Deficit sa tiež takmer zdvojnásobil v prípade Číny na približne 60 miliárd EUR a prehĺbil sa v prípade Indie, Japonska a Južnej Kórey. EÚ udržiavala prebytky so Spojenými štátmi, Britániou a Švajčiarskom.

Situácia sa bude iba zhoršovať. Zastavená alebo obmedzená výroba v automobilkách a iných firmách na Slovensku, možné prerušenia alebo obmedzenia zdrojov energie a strategických surovín neveští pre Slovensko a celú Európu nič dobrého. Chudobnejšie, ale aj stredné vrstvy Slovákov sa budú obávať o prežitie, zvyšujúce sa úrokové sadzby mnohých pripravia o byty a domy, ktorých hypotéky nebudú mať z čoho splácať. Ceny v Európe sa budú zvyšovať dvakrát, kvôli inflácii aj kvôli upadajúcej mene.

Momentálna nízka a často až amatérska úroveň schopností vlád prakticky všetkých štátoch Európskej únie nielen neukazuje snahu hľadať pragmatické riešenia, ale aj zvýrazňuje realitu, že si neuvedomujú kritikalitu terajšej situácie. Situácie, ktorá mimochodom začala dávno predtým, než dal prezident Putin príkaz napadnúť Ukrajinu. Posledný graf nám tiež niečo hlasno hovorí:



Euro je dnes významne slabšie ako bol jeho kurz voči rubľu pred rokom. Ruská federácia má aj teraz rekorný obchodný prebytok s prakticky všetkými krajinami. Eurá teda stále financujú armády Ruskej federácie.

Každý Európan dobre vie, že počas tisícročia trvajúcej histórie nášho kontinentu boli mnohé ťažké a krvavé vojny a konflikty. Každý Európan tiež dobre vie, že po ich skončení vždy víťaz diktoval podmienky a často aj hranice a dominantné hodnoty v Európe, alebo aspoň v jej regiónoch. Aspoň do ďalšej veľkej vojny alebo konfliktu. Vojny vždy vyhráva(l) ekonomicky silnejší protivník.

Keď však pozorujem ako si Európska únia spravuje svoju hospodársku situáciu a (ne)hľadá riešenia, keď si nedáva do poriadku solventnosť vo vlastnom dome, nie som si úplne istý, že tie povojnové podmienky bude určovať práve ona.


Zdroj: EUROSTAT, grafy: tradingview.com



Pavol Čarnogurský, Kanada