11.1.2016 10:27:32

Odpoveď Františkovi Šebejovi

 

Predseda zahraničného výboru Národnej rady SR František Šebej poskytol novinám Denník N rozsiahly rozhovor ku problému Sýrie. Rozhovor má nadpis „Rusko je väčšou hrozbou ako terorizmus islamistov“, ktorý František Šebej výslovne v rozhovore schválil.

 

A taký je aj rozhovor. Zločiny islamistov sa takmer nespomínajú, naopak sa relativizujú a rozhovor burcuje do boja proti Rusku. Vystríha Západ pred uzavretím strategického spojenectva s Ruskom.

Šebej má smolu, že necelý týždeň po objavení sa rozhovoru Bezpečnostná rada OSN prijala jednohlasne rezolúciu o Sýrii. Budú rozhovory vlády a opozície v Sýrii, niekedy v lete 2016 sa vytvorí prechodná vláda, ktorá privedie krajinu k voľbám. O odstúpení prezidenta Assada sa v rezolúcii nič nepíše, čiže Assad aspoň zatiaľ (do skončenia vojny pri Islamskému štátu?) zostáva.

Dva týždne pred rezolúciou BR OSN sa na niečom podobnom dohodli všetky zainteresované krajiny na rozhovoroch vo Viedni. Predsedovi zahraničného výboru parlamentu by malo stačiť, že tým smerom ide vývoj. Tiež pred rozhovorom sa Rusko a Francúzsko dohodli, že ich loďstvo a letectvo pri a nad Sýriou budú kooperovať, čiže stávajú sa spojencami. Rusko poskytuje údaje o svojich náletoch v Sýrii v predstihu Izraelu a koalícii vedenej Spojenými štátmi. To tiež nie sú nepriateľské gestá.

Čo hovorí dnes František Šebej, hovorili pred rokom Spojené štáty. Pod ťarchou udalostí v Sýrii museli od všetkých svojich hlavných zámerov ustúpiť. Rusko nemuselo od žiadneho. Pod mediálnym tlakom názorov, aké šíri František Šebej, sa neodvážili skôr ani štáty Európskej únie vybočiť z línie USA. Vo Francúzsku museli teroristi zavraždiť 130 ľudí, aby sa prezident Hollande odvážil nadviazať jedine logické spojenectvo s Ruskom. Asi aj pod tlakom francúzskych voličov.

Ťarcha udalostí v Sýrii spočíva v tom, že USA bombardovali vraj územie Islamského štátu viac než rok, ale IS postupoval. Rusko bombarduje islamistov dva mesiace a sýrska armáda už oslobodila strategické mesto Homs, obkolesila Aleppo a Rusi odhalili pred celým svetom, že islamisti financovali svoju vojnu z dodávok ropy cez Turecko a USA nad tým roky zakrývali oči.

Vojna v Sýrii sa nás dotýka priam fyzicky. Tento rok priplával do Európy cez Stredozemné more asi milión utečencov a väčšina udáva, že sú zo Sýrie. Bolo to od nich pragmatické tvrdenie. Keďže západná tlač sa viac sústredila na kampaň proti Assadovi, inšpirovala Angelu Merkelovú, ktorá nikdy neopustila politickú korektnosť, ku pozvaniu sýrskych utečencov do Nemecka. Všetci Arabi hovoria po arabsky a európsky policajt neodhalí, či utečenec pochádza z Alžírska, Iraku či Sýrie, keď hovorí, že pochádza zo Sýrie.

Na Blízkom východe vraj prekvitá obchod s falšovanými sýrskymi pasmi. Tak väčšina utečencov hovorí, že pochádzajú zo Sýrie. Ako si ale vysvetliť, že keď Islamský štát dobyje v Sýrii nové územie, dve tretiny obyvateľov utečú a z nich tri štvrtiny pod ochranu Assadovej armády?

Keď sme pri Assadovi. V našich médiách letí ako samozrejmosť, že Assad má na svedomí viac ľudí než Islamský štát. Kto pozná zdroj týchto čísiel? Nepochádzajú od malej sýrskej opozičnej skupiny, žijúcej v Londýne alebo od tzv. Slobodnej sýrskej armády, ktorá už zbrane odovzdala Islamskému štátu a sama sa buď rozutekala alebo prešla tiež na stranu Islamského štátu? Nerobím si ilúzie o rytierskych metódach sýrskej pôvodne občianskej vojny, ale klamať sa nedám a nedám sa ani odvádzať od hlavného problému sýrskej vojny a tým je vojenská porážka Islamského štátu. Vojenská porážka Islamského štátu by bola našim víťazstvom. Iba ona zastaví príliv utečencov do Európy. Potom by sa utečenci zo Sýrie, aj tí, ktorí sa za Sýrčanov vydávajú, mohli vrátiť domov. Najviac prispieva k tomuto nášmu víťazstvu letecká kampaň a diplomacia Ruska a dosť jej škodí publicistika typu posledného rozhovoru Františka Šebeja.

S Františkom Šebejom sme spoločne prešli v 90-tych rokoch mnohými zápasmi. Ľutujem, že teraz je to vzájomný zápas, ale v Sýrii zomierajú ľudia a vyjadrenia predsedu zahraničného výboru parlamentu škodia Slovensku.

JUDr. Ján Čarnogurský, predseda Slovensko-ruskej spoločnosti