23.1.2021 13:23:29

Odovzdali všetko, okrem zlata, valút a majstrovských diel. Nemecké reparácie: fabriky, lode a všetko ostatné

Dieselelektrická loď „Rossija“ postavená v r. 1938 v lodiarni v Hamburgu pod pôvodným menom „Patria“. ZSSR ju získal v r. 1946 v rámci reparácií
Dieselelektrická loď „Rossija“ postavená v r. 1938 v lodiarni v Hamburgu pod pôvodným menom „Patria“. ZSSR ju získal v r. 1946 v rámci reparácií
(foto: AM)


Na parížskej konferencii 21. 12. 1946 si víťazné štáty podelili medzi sebou nemecký majetok, ktorý sa dal považovať za reparácie. Ako náhradu za škody, spôsobené lúpežnou vojnou, Nemecko muselo platiť dvadsiatim štátom sveta, vrátane Egypta a Nového Zélandu. (armadnymagazin.sk)



Ešte počas Jaltskej konferencie vo februári 1945 štáty antihitlerovskej koalície určili objem reparácií, ktoré musí po vojne zaplatiť Nemecko. Bolo rozhodnuté, na rozdiel od ustanovení Versailleskej zmluvy z roku 1919, že nové reparácie budú nie finančné, ale materiálne.

Na Postupimskej konferencii (17. 7. – 2. 8. 1945) boli odsúhlasené objemy i forma reparácií v prospech ZSSR a Poľska. ZSSR pripadol nemecký majetok v sovietskej okupačnej zóne, plus štvrtina demontovaného zariadenia zo spojeneckých zón: 10 % bezodplatne, 15 % výmenou za dodávku potravín a uhlia do spojeneckých zón.

Reparácie pre Poľsko mali byť vyčlenené zo sovietskeho podielu samotným ZSSR. Mali mať hodnotu približne 15 % zo všetkých materiálnych hodnôt, ktoré boli z Nemecka vyvezené.

Od 9. 11. po 21. 12. sa v Paríži konala konferencia 18 štátov antihitlerovskej koalície bez účasti ZSSR a Poľska. Zastúpenie tu teda mali: USA, V. Británia, Francúzsko, Albánsko, Austrália, Belgicko, Československo, Grécko, Dánsko, Egypt, India, Juho-africký zväz (od roku 1961 JAR), Juhoslávia, Kanada, Luxembursko, Holandsko, Nový Zéland a Nórsko.

Účastnícke štáty mali určiť stupeň škôd, ktorý bol spôsobený ich štátom a občanom, a určiť výšku reparácií. Rozhodlo sa vytvoriť spojeneckú reparačnú agentúru (IARA) s ústredím v Bruseli, ktorá bude zodpovedná za rozdelenie nemeckého majetku medzi štáty. Všetkých 18 účastníkov malo dostať materiálnu kompenzáciu z okupovaných zón USA, V. Británie a Francúzska po odrátaní podielu ZSSR z týchto území.

Do zoznamu nemeckého majetku, ktorý podliehal odobratiu, víťazi zaradili zlaté a menové rezervy, umelecké diela a ukradnuté kultúrne cennosti v iných štátoch, ktoré mali prejsť reštitučným procesom. Ostatný majetok Nemecka bol rozdelený na dve kategórie: A a B. K reparáciám kategórie „B“ patrili: priemyselné zariadenia, obchodné loďstvo, vodná a riečna doprava; Do kategórie „A“ patrilo všetko ostatné.

Každá kategória mala svoj systém vydávania, kvôli čomu, napríklad, Juho-africký zväz počas rozhovorov znížil v kategórii „B“ svoj podiel do 0,1 % (spočiatku mu patrilo 1 %), aby si navýšil patriace mu reparácie v kategórii „A“ do 0,7 %. Najviac reparácií získali hlavní spojenci antihitlerovskej koalície – USA, V. Británia a Francúzsko.

 

Veľká Británia
Kategória A – 28 %
Kategória B – 27,8 %

USA
Kategória A – 28 %
Kategória B – 11,8 %

Francúzsko
Kategória A – 16 %
Kategória B – 22,8 %

Ďalších 7 štátov, ktoré okupovalo Nemecko, a aj India dostali od 1,5 % do 9,6 % reparácií rôznych kategórií. Najmenší podiel dostal Egypt: 0,05 % a 0,2 %.


Vladimír Mikunda podľa Nuremberg.media, 21. 12. 2020