Ešte počas Jaltskej konferencie vo februári 1945 štáty antihitlerovskej koalície určili objem reparácií, ktoré musí po vojne zaplatiť Nemecko. Bolo rozhodnuté, na rozdiel od ustanovení Versailleskej zmluvy z roku 1919, že nové reparácie budú nie finančné, ale materiálne.
Na Postupimskej konferencii (17. 7. – 2. 8. 1945) boli odsúhlasené objemy i forma reparácií v prospech ZSSR a Poľska. ZSSR pripadol nemecký majetok v sovietskej okupačnej zóne, plus štvrtina demontovaného zariadenia zo spojeneckých zón: 10 % bezodplatne, 15 % výmenou za dodávku potravín a uhlia do spojeneckých zón.
Reparácie pre Poľsko mali byť vyčlenené zo sovietskeho podielu samotným ZSSR. Mali mať hodnotu približne 15 % zo všetkých materiálnych hodnôt, ktoré boli z Nemecka vyvezené.
Od 9. 11. po 21. 12. sa v Paríži konala konferencia 18 štátov antihitlerovskej koalície bez účasti ZSSR a Poľska. Zastúpenie tu teda mali: USA, V. Británia, Francúzsko, Albánsko, Austrália, Belgicko, Československo, Grécko, Dánsko, Egypt, India, Juho-africký zväz (od roku 1961 JAR), Juhoslávia, Kanada, Luxembursko, Holandsko, Nový Zéland a Nórsko.
Účastnícke štáty mali určiť stupeň škôd, ktorý bol spôsobený ich štátom a občanom, a určiť výšku reparácií. Rozhodlo sa vytvoriť spojeneckú reparačnú agentúru (IARA) s ústredím v Bruseli, ktorá bude zodpovedná za rozdelenie nemeckého majetku medzi štáty. Všetkých 18 účastníkov malo dostať materiálnu kompenzáciu z okupovaných zón USA, V. Británie a Francúzska po odrátaní podielu ZSSR z týchto území.
Do zoznamu nemeckého majetku, ktorý podliehal odobratiu, víťazi zaradili zlaté a menové rezervy, umelecké diela a ukradnuté kultúrne cennosti v iných štátoch, ktoré mali prejsť reštitučným procesom. Ostatný majetok Nemecka bol rozdelený na dve kategórie: A a B. K reparáciám kategórie „B“ patrili: priemyselné zariadenia, obchodné loďstvo, vodná a riečna doprava; Do kategórie „A“ patrilo všetko ostatné.
Každá kategória mala svoj systém vydávania, kvôli čomu, napríklad, Juho-africký zväz počas rozhovorov znížil v kategórii „B“ svoj podiel do 0,1 % (spočiatku mu patrilo 1 %), aby si navýšil patriace mu reparácie v kategórii „A“ do 0,7 %. Najviac reparácií získali hlavní spojenci antihitlerovskej koalície – USA, V. Británia a Francúzsko.
Veľká Británia
Kategória A – 28 %
Kategória B – 27,8 %
USA
Kategória A – 28 %
Kategória B – 11,8 %
Francúzsko
Kategória A – 16 %
Kategória B – 22,8 %
Ďalších 7 štátov, ktoré okupovalo Nemecko, a aj India dostali od 1,5 % do 9,6 % reparácií rôznych kategórií. Najmenší podiel dostal Egypt: 0,05 % a 0,2 %.
Vladimír Mikunda podľa Nuremberg.media, 21. 12. 2020
