25.9.2020 19:51:38

O čom bude nový „antihoaxový program“ slovenskej štátnej tlačovej agentúry?

Ilustračný obrázok
Ilustračný obrázok
(foto: Facebook-Polícia Slovenskej republiky)


Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) sa spojila s jednou z agentúr „Veľkej trojky“ a spolu spustili „antihoaxový program“ na selektovanie informácií na pravdivé, a na „hoaxy“. Čo to bude znamenať pre slovenský informačný priestor? (HSP)



Čo bude znamenať tento nenápadný krok pre slovenský informačný priestor?

Na minulotýždňovej schôdzi Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá generálny riaditeľ Tlačovej agentúry SR (TASR) Vladimír Puchala spomínal partnerstvo TASR s francúzskou agentúrou AFP ohľadne „antihoaxového programu“. O čo tu ide?

 

Čo hovorí o „antihoaxovom programe“ generálny riaditeľ TASR?

„Pred časom sme podpísali zmluvu s francúzskou agentúrou AFP, kde ponúkame takzvaný ,antihoaxový program‘, to znamená, mapujeme spolu s AFP a jej spolupracovníkmi na Slovensku tie udalosti a veci, ktoré nekorešpondujú s pravdou,“ povedal Puchala o partnerstve medzi TASR a AFP. „Myslím si, že je to produkt, ktorý sa veľmi slušne ujal na našom trhu. Pokladám za jednu z úloh tlačových agentúr, aby prinášali informácie, ktoré sú postavené na faktoch a pomáhali identifikovať informácie, ktoré možno nie sú úplne korektné a majú nejaké iné ambície.“

Na žiadosť poslanca Tarabu o bližšie vysvetlenie, Puchala uviedol: „Agentúru AFP sme vybrali po prvé preto, lebo je to tretia najväčšia agentúra na svete, a po druhé preto, lebo má vlastný špeciálny antihoaxový program, ktorý je kumulovaný na multijazykovej báze, to znamená, že ho ponúkajú nielen vo francúzštine a angličtine, ale asi v siedmich jazykoch ako rozbehový projekt. A dokonca je v rámci tohto produktu ako jeden z jazykov zakomponovaná aj slovenčina.

My spolupracujeme s AFP už niekoľko rokov a v podstate sme prišli k tomu, že tá synergia môže byť obojstranne prospešná, keďže oni majú produkt, ktorý je v angličtine, mapuje svetové trhy a majú parciálne aj produkt, ktorý mapuje naše domáce reálie, s tým, že je tu slovenská jazyková mutácia. Dohodli sme sa, že agentúra bude distribútorom týchto informácií na Slovensku, s tým, že hodnota tej služby je zakomponovaná v našej rámcovej zmluve, ktorú platíme.

Princíp agentúry je v tom, že agentúra už má informácie, ktoré sú overené. Čiže ak agentúra čosi vypustí von, tak médiá si to spravidla už neoverujú, pretože licencia tej agentúry je okrem iného aj v tom, že ponúka správy, ktoré už prešli nejakou redakčnou kontrolou.

To, čo my sme prevzali, je celkový modul AFP, a keďže sme zmluvný partner AFP, tak distribuujeme tie informácie na Slovensku. Oni majú dvojakú etymológiu: jedno sú informácie, ktoré sú z iných jazykových prostredí, ktoré prebehli aj cez sociálne siete v našom regióne, a druhé sú preukázané veci, ktoré sa vyskytli len v našom prostredí, kde pre agentúru AFP to zabezpečuje tím ľudí, ktorí nie sú z agentúry TASR. Čiže TASR je vlastne len zmluvným distribútorom tohto produktu.

Podobné programy majú aj iné agentúry, napríklad Reuters, pričom si myslím, že je mimoriadne užitočné, ak práve tlačové agentúry vytvárajú protiváhu tomu všetkému, čo sa čas od času vyskytuje na sociálnych sieťach,“ vysvetlil generálny riaditeľ TASR Vladimír Puchala.

 

Spojenie s globálnym informačným predátorom

Čo to teda má byť, povedané jednoduchšie, aby tomu rozumel každý? Ide v podstate o zmluvu globálnej nadnárodnej agentúry a štátnej slovenskej agentúry o šírení spoločnej verzie udalostí a spoločnom pohľade na to, ktoré informácie v informačnom priestore sú „kóšer“, a ktoré nie. Pre bežného konzumenta správ sa týmto krokom žiadna veľká zmena neudiala, pretože TASR aj doteraz distribuovala najmä informácie z vlastných zdrojov a z centrálnych svetových agentúr. Ide tu zrejme len o to, že kontrola, aby do slovenského informačného priestoru neprenikla nežiaduca informácia, bude prísnejšia a systémovejšia.

Kto je agentúra AFP (Agence France-Press)? Spolu s americkou Associated Press (AP) a britsko-kanadskou agentúrou Reuters tvorí tzv. „Tri sestry“, čo je veľká trojka svetových informačných agentúr, sídliacich v New Yorku, Paríži a Londýne.

Táto obrovská celosvetová mašinéria na obrazové, zvukové i textové informácie je zdrojom podstatnej časti správ z celého sveta, ktoré potom preberajú ďalšie stovky a tisíce menších, národných agentúr a médií, a patrí pod ňu sieť tisícok médií po celej Zemeguli (viac o Veľkej trojke svetových agentúr sa dočítate napríklad tu).

O význame a váhe Troch sestier svedčí napríklad výskum, ktorý pred niekoľkými rokmi robil Inštitút pre výskum propagandy Swiss Propaganda Research. Na prípade vojny v Sýrii skúmal, odkiaľ pochádzajú informácie o tejto téme. Zistil, že drvivá väčšina informácií v popredných deviatich európskych denníkoch má pôvod v Troch sestrách, či už priamo, alebo nepriamo, cez menšie, „národné“ tlačové kancelárie.

 

Fabrika na informácie, ale tiež na svetonázor

Lenže nejde tu iba o informácie. Tento kartel s príbuzným ideologickým a mocenským pozadím je totiž predovšetkým chrbticou mašinérie vyrábajúcej tú správnu oficiálnu názorovú líniu západného sveta s jeho demokratickými, ľudskoprávnymi, voľnotrhovými (a protiruskými) naratívmi. Alebo inak povedané, popri informačnom servise je to tiež nástroj politickej a ekonomickej moci určitých štruktúr, mašinéria na ovládanie ľudskej mysle.

Bojovníci proti konšpiráciám podobné hodnotenie zosmiešňujú ako paranoidné a tvrdia, že predsa státisíce novinárov by nikto nemohol vydierať, aby písali tak, ako on chce. Ako tento mechanizmus funguje, to vysvetľuje známy americký jazykovedec a politológ Noam Chomsky: „Ide o to, že títo novinári by neboli tam, kde sú, keby predtým nedokázali, že im nikto nemusí diktovať, čo majú písať, lebo sami dobre vedia, čo môžu a čo nie. Ak začnú od piky, ako napríklad v policajnej rubrike, a potom by počas svojej kariéry písali neortodoxné články, tak by sa nikdy nedostali do kresla, kde dnes sedia. Prešli úspešne preverovacím sitom a vyslúžili si dôveru.“

Takto preosiaty ľudský materiál potom spoľahlivo vytvára tú jednu „jedinú správnu“ verziu pravdy, ktorá sa ďalej šíri po svete cez sieť väčších i menších kanálov, ako je napríklad aj slovenská štátna tlačová agentúra a následne všetky veľké slovenské médiá, ktoré agentúrne správy, spolu s „pridanou hodnotou“ v podobe ideologickej a terminologickej nadstavby preberajú.

 

Dve roviny, v ktorých prebieha informačná vojna

Tu by sme sa mali zastaviť a bližšie sa pozrieť na to, čo vlastne sú mediálne informácie a ktoré z nich novodobá mediálna inkvizícia označuje za hoaxy a dezinformácie.

Každá udalosť má základný informačný rámec, to sú informácie o tom, čo, kedy a kde sa stalo. To sú overiteľné fakty, o ktorých klamať, to je naozajstné dezinformovanie: tvrdiť, že sa stalo niečo, čo sa nestalo, alebo že niekto povedal niečo, čo nepovedal. Lenže pristihnúť niekoho pri klamaní o nespochybniteľných faktoch, to je nielen najľahšie odhaliteľné, ale pre klamárov aj nebezpečné: ich lži je možné im naveky pripomínať a tým ich diskreditovať. A preto v skutočnosti je to tak, že klamať, to si nemôže nedovoliť nikto, kto chce na mediálnej scéne dlhodobo fungovať. Teda okrem tých, ktorí sú príliš veľkí, a preto nespochybniteľní.

Toto je prvá rovina, v ktorej sa vedie informačná vojna: kontrola prvotných informačných vstupov, teda kamery, fotografií, reportéri v teréne, informátori. Tu je problém, že ak je informácia klamstvom už od zdroja, je ďalej veľmi ťažké ju vyvrátiť – to je možné opäť iba informáciou priamo od zdroja, ale podloženou obrazovým, zvukovým či iným presvedčivým dôkazom. Tri sestry disponujú neporovnateľne najväčším arzenálom terénnych pracovníkov, a teda to, čo vidia ich „oči“, to svet zväčša považuje za pravdu. Preto je veľmi potrebné, aby existovali aj „oči“ opačného tábora, ktoré svetu prinášajú nezávislý záznam udalostí. Toto však z veľkej časti môžu robiť iba veľké agentúry.

Ale potom je tu druhá rovina, v ktorej sa vedie druhá časť informačnej vojny: rovina interpretácie faktov. Tá býva rôzna podľa toho, kto a ako udalosť vníma. A tu sa, naopak, môžu „boja“ zúčastňovať aj celkom malí hráči ako komentátori, blogeri či internetoví diskutéri.

O čom tu je vlastne reč? Pre lepšiu predstavu si sem dajme príklad, ako sa dá o jednej a tej istej udalosti referovať z rôzneho uhla pohľadu. Dá sa to napríklad takto: „Maduro schováva venezuelský supertanker pod ruskú vlajku, bojí sa medzinárodných sankcií“. Ale tiež napríklad takto: „Venezuela previedla svoj supertanker pod ruskú vlajku, aby ho uchránila pred svojvoľným a protiprávnym ukoristením Spojenými štátmi“.

Vidíme, že je to tá istá správa, opisuje tú istú udalosť a v oboch prípadoch je pravdivá – a predsa sa jedna verzia od druhej značne líši. Tá udalosť je totiž opisovaná z rozličných hľadísk a slovám sú priraďované rozličné hodnotiace odtiene, iné emócie. V skutočnosti nie je možné ani o jednej povedať, že je to hoax či dezinformácia. Lenže mohlo by sa to v budúcnosti zmeniť: pretože podľa všetkého presne toto je bod, na ktorý chcú bojovníci proti „hoaxom“, „dezinformáciám“ a „hybridnej vojne“ zaútočiť.

 

Majiteľmi pravdy sú majitelia terminológie

Kto naučí verejnosť „hovoriť svojím jazykom“, ten vyhráva. Kým verejnosť bude opačný politický názor stotožňovať s konšpiračnou teóriou, kým bude výraz demokracia stotožňovať s plutokoratickou fašizoidnou vládou korporácií, v ktorej žijeme, kým bude slovo ľudské práva stotožňovať s agendou jednofarebnej siete politických mimovládok so zahraničným pozadím, ktorá dnes má taký obrovský vplyv, kým bude slobodu slova a názoru stotožňovať s dnešným politicky korektným okliešteným chápaním tohto pojmu… atď., atď., dovtedy bude vláda Troch sestier trvať.

Majitelia monopolu na pravdu však zistili, že im ho ktosi narúša a mnohí ľudia neveria oficiálnej západnej propagande aj s jej stupídnymi klamstvami o Asadových chemických zbraniach, o blahodarnej multikultúrnosti, o Novičoku a pod.

A tak sa „informační neokolonialisti“ rozhodli proti slobode rozmýšľania a vyjadrovania nasadiť ťažké zbrane. Desiatky think-tankov vyvíjajú rôzne metodiky, koncepcie a projekty, s ktorými sa na Slovensku a v celej Európe budeme stretávať čoraz častejšie. (Viď príklad dezinformačnej manipulačnej stránky, ktorá má za cieľ profesionálne cvičiť verejnosť na odolnosť proti „hoaxom“ a „dezinformáciám“: https://euvsdisinfo.eu. Zatiaľ je to argumentačne žalostné, ale iste sa to bude časom profesionalizovať.)

No a niekam sem môžeme zaradiť aj „antihoaxový program“ veľkej sestry AFP, ktorý bude odteraz fungovať aj u nás. Správy o dianí na Slovensku budú pod bedlivým dohľadom Veľkej sestry a budú starostlivo triedené: na tie, ktoré sú „certifikované“, a potom tie, ktoré sú „hoaxmi“.

Ak sa za hoax označí nejaké skutočné klamstvo, tak tomu môžeme jedine zatlieskať – tomu by sa predsa mal potešiť každý slušný človek, ktorému ide o pravdu a spravodlivosť, no nie? Ibaže je tu problém.

 

Jednotný názor, to môže byť jednotná pravda – ale aj jednotná lož

Spomeňme si na notoricky známy príklad, keď pred vojnou v Iraku nielen politici, ale hlavne svetové tlačové agentúry kŕmili verejnosť v krajinách po celom svete informáciami o zbraniach hromadného ničenia, ktoré vyvíja Saddám Husajn, a pre ktoré treba na Irak zaútočiť. Iný názor nebol vtedy dostupný – a predsa sa ukázalo, že tá oficiálna pravda, ktorú šírili Tri sestry a po nich tisíce ďalších svetových médií, nebola pravdou, ale účelovou, zákernou lžou, ktorá mala ospravedlniť cynickú, strašnú, nezmyselnú a ilegálnu vojnu, v ktorej zahynuli státisíce ľudí, vrátane detí.

Čo poviete; keby vtedy existoval „antihoaxový“ program AFP, a teda aj TASR, ako by v ňom asi boli označované informácie, ktoré aj vtedy išli proti oficiálnej verzii, a ktoré aj vtedy hovorili, že je to podvod a vojenská propaganda? Nemýlite sa: ako hoaxy.

Lenže čo sa odvtedy zmenilo? Čo ak aj dnes niekto používa Tri sestry ako geopolitický nástroj, aby šírili účelové lži, ktoré majú slúžiť na ovplyvňovanie svetovej verejnosti? Nebolo by nanajvýš vhodné, aby – ak už nikto iný – aspoň informačné agentúry nezávislých štátov, ktoré by mali byť studnicami objektívnych faktov o svete, mali informácie čo najviac diverzifikované, aby sa už nikdy nemohol opakovať Irak, Líbya či Sýria?

Vidíme, že Tri sestry a ich chápadlá robia všetko pre to, aby ich verzia pravdy bola jediná prípustná. To je tiež cieľom týchto „antihoaxových programov – potlačiť iné, práve sa nehodiace názory. Už sme si zvykli, že práve tí, ktorí majú plné ústa demokracie, slobody prejavu, plurality médií, robia všetko preto, aby silou-mocou zavreli ústa každému, kto má iné fakty, inú interpretáciu faktov, iný svetonázor.

Lenže záujem štátu, ktorý má ambíciu byť suverénny a slobodný, by nemal byť totožný so záujmom Troch sestier. Štát by si mal nezávislosť svojho informačného priestoru strážiť: nezávislé a slobodné médiá sú totiž prvým predpokladom jeho nezávislosti a slobody.


Ivan Lehotský (HSP)