04.8.2012 10:55:06

Nová vojenská doktrína Ruska

Súčasná vojenská doktrína Ruska mala dve predchodkyne – z rokov 1993 a 2000. Každý z týchto dokumentov sa líšil v detailoch. Napríklad, doktrína 1993 vychádzala z toho, že vojenské konflikty sú vylúčené. V doktríne roka 2000 sa hovorilo, že má obrannú orientáciu. Pri tom sa však deklarovala pripravenosť odvrátenia vojny nielen politickými, ale aj inými prostriedkami, ktorými štát disponuje. Bolo v nej priamo uvedené, že – Rusko si ponecháva právo prvým použiť atómové zbrane ako mimoriadny prostriedok pri nemožnosti odvrátenia agresie konvenčnými silami takých vojensko-politických formácií ako USA alebo NATO. V podstate si tak Rusi už pred desiatimi rokmi určili hlavného vojenského protivníka štátu.
Nová doktrína nie je týmto smerom originálna. NATO je opäť hlavným protivníkom. Hlavnou hrozbou pre Rusko sú snahy naplniť silový potenciál NATO globálnymi funkciami, realizovanými i pri narúšaní noriem medzinárodného práva, dosiahnuť približovanie vojenskej infraštruktúry krajín NATO k hraniciam RF, vrátane rozširovania aliancie. K ďalším hrozbám patria rozmiestňovanie systému PRO, militarizácia kozmu, rozmiestňovanie strategických neatómových systémov vysokopresných zbraní... Za vojenské hrozby sú považované aj územné nároky k Rusku a jeho spojencom, či miešanie sa do ich vnútorných záležitostí.
Rovnako ako v predchádzajúcej doktríne Moskva si kvôli parite ponecháva právo na použitie atómových zbraní, tentoraz však v principiálne novej formulácii – ako odpoveď na použitie proti nej a (alebo) jej spojencom atómových a iných zbraní hromadného ničenia a taktiež v prípade agresie proti Rusku s použitím konvenčných zbraní, ak bude hrozba samotnej existencie štátu. Práve táto formulácia je hlavnou senzáciou novej doktríny!

x x x
Z textu boli vyňaté možnosti nanesenia preventívnych atómových úderov „v situácii kritickej pre národnú bezpečnosť“, čiže ešte do začiatku plnohodnotnej agresii proti Rusku.
- Nepochybujem, že ruskí vojenskí stratégovia sa nechystajú použiť atómové zbrane v ozbrojených konfliktoch, predpokladá profesor Akadémie vojenských vied Vadim Kozjulin. - Avšak v prípade neexistencie reálnych spojencov a reálnej vojenskej sily sú tieto strašné slová posledným argumentom pomáhajúcim zabezpečiť bezpečnosť hraníc.
Podľa vyjadrení ďalších expertov je nová vojenská doktrína mäkšia ako predošlá. Pravdepodobne pre snahu nekaziť medzinárodný imidž Moskvy. Je tu však aj druhý dôvod. Moskva nechce skomplikovať rusko-americké rozhovory o strategických útočných zbraniach.
Napriek tomu sa téza „prevencie“ nestretla za hranicami s jednoznačným ohlasom. Niektorí sa dokonca vyslovili, že Rusi znova vytiahli svoju atómovú palicu.
Moskva vysiela signál: atómové zbrane a ich vývoj zostávajú jednou z priorít štátu. Mimochodom, presne o tom sa hovorí aj v neverejných „Základoch štátnej politiky atómového zdržiavania do roku 2020“.
- Život nestojí na mieste, vyjadril sa tajomník bezpečnostnej rady Ruska Nikolaj Patrušev. Vývoj medzinárodnej situácie ukázal, že vojenské konflikty sú možné, dokonca aj veľkého rozsahu. Preto sa bude text tejto doktríny postupne inovovať.

x x x
To, že sa do dokumentu nedostala stať o preventívnych atómových úderoch je dobre, hodnotia mnohí odborníci. Avšak nemenej dôležité je konštatovanie, v ktorom sa stanovuje, že rozhodnutie o použití atómových zbraní prijíma prezident.
Zaujímavé je aj to, že nová doktrína sa nezhoduje s predtým prijatou medzinárodnopolitickou doktrínou. V tej je ako hlavná hrozba pomenovaný terorizmus. Avšak vo vojenskej doktríne je terorizmus až na desiatom mieste hrozieb.

Pozícia NATO
NATO novú doktrínu Ruska považuje za neopodstatnenú, neudržateľnú a nereálnu. – Musím povedať, že táto nová doktrína nezodpovedá skutočnosti. NATO nie je nepriateľom Ruska. Doktrína teda nevyjadruje objektívne reálie a priamo protirečí všetkým našim snahám zlepšiť dvojstranné vzťahy, vyjadril sa generálny tajomník Anders Fogh Rasmussen.
Analytici hovoria, že nová ruská doktrína sa stala preň ďalšou nepríjemnosťou pretože za jednu z priorít svojho pôsobenia vo funkcii si zvolil zlepšenie vzťahov s Ruskom, veľmi silne poničených pri svojom predchodcovi Jakoba Gijsberta de Hoop Scheffera.
Expert na európske reformy Tomáš Valášek poznamenáva, že Rusko pokračuje vo vnímaní NATO ako hrozby, hľadá spôsoby ako ho rozdeliť a zastaviť jeho rozširovanie. Rovnako tak aj vedenie NATO má na Rusko neustále protikladné názory.
Izvestia, RIAN, Vzgljad ... výňatky do 8. februára 2010