20.2.2021 12:14:40

Nord Stream: Rúra na vydieranie

Ilustračná snímka
Ilustračná snímka
(foto: nord-stream.com)


Otvorenie druhej vetvy severného plynovodu sa zatiaľ ukazuje ako výrazne ekonomicky výhodné pre Rusko i západnú Európu. Preto je pravdepodobné, že projekt sa napokon predsa dokončí. Ak by sa stal plynovod v súvislosti s prípadom Navaľnyj nástrojom ďalšieho politického tlaku EÚ na Moskvu, nie je vylúčené, že Rusko od neho napriek stratám odstúpi samo. (dennikstandard.sk)  



Pred pätnástimi rokmi sa všetko začalo krásne a slávnostne – mohutné medzinárodné konzorcium vedené bývalým nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom, obrovské investície, spoločný záujem viacerých európskych vlád. Zdalo sa, že na svete neexistuje sila, ktorá by dokázala zastaviť rýchly Severný prúd (Nord Stream). Pre Rusov to bol zdroj hrdosti a symbol ich zblíženia s Európou.  

Ďalšie potešenie im priniesla myšlienka, že takto potrestajú Ukrajinu za nevhodné správanie k Rusku. Keď plyn potečie inou cestou, Ukrajincom sa znemožní profitovať z jeho tranzitu a zamedzí sa, aby z neho kradli, čo je skutočný výraz na diplomatickejšie označenie neoprávneného odňatia.  

Pýcha a radosť však nemali dlhé trvanie. Dnes dominujú v Rusku obavy o osud plynovodu Nord Stream 2. Ruský plynárenský gigant a hlavný realizátor projektu Gazprom nedávno oficiálne upozornil partnerov, že projekt sa nemusí dokončiť. Znova sme pri tom, je to symbol, ale tentoraz rozdielov, rozporov a hlbokého odcudzenia Ruska od Západu.

 

Politika sa prepletá s ekonomikou  

Zlom nastal v roku 2014, keď si Rusko pripojilo Krym. Z ruského hľadiska išlo o naplnenie vôle obyvateľov polostrova a obnovenie historickej spravodlivosti. Z európskeho pohľadu išlo o porušenie medzinárodného práva a anexiu, čo bolo treba potrestať. Na Rusko uvalili sankcie.

Odvtedy sa vzťahy medzi Ruskom a Západom len zhoršovali. Oficiálna ruská propaganda vykresľuje EÚ ako nepriateľa. Preto Rusi nechápu, načo ich štát bojuje za plynovod, ktorým ich národné bohatstvo odpláva do zlej Európy. V samom Rusku ešte stále nezásobujú plynom asi 30 percent obcí, na vidieku až 40 percent. Treba naozaj za takýchto okolností predávať plyn do zahraničia? Najvyššie orgány takéto pochybnosti nemajú, lebo vývoz energetických nosičov je dôležitým zdrojom príjmov štátneho rozpočtu.

Pre Európsku úniu je zjavne import plynu dôležitejší ako vnímanie politických problémov. Sankcie EÚ obišli Nord Stream – záujem o relatívne lacný plyn čnie nad solidaritou s postihnutou Ukrajinou a principiálnosťou v dodržiavaní právnych noriem. Iný je postoj USA, tie spustili sankčnú vojnu proti plynovodu i všetkým účastníkom zapojeným do jeho výstavby.

Na prvý pohľad sa to dá interpretovať ako väčšia oddanosť Američanov zásadám demokracie a spravodlivosti. Ale až také jednoduché to nie je – sú za tým iné okolnosti. USA dosiahli úspech vo výrobe skvapalneného plynu. Ten sa stal konkurencieschopný a hľadali preň odbytové trhy. Z tohto pohľadu sa pre nich stal ruský plyn v Európe nadbytočný. Snahou bolo zamedziť zvyšovaniu jeho dodávok.   

Pod hrozbou sankcií USA sa niektorí realizátori projektu odmietli ďalej zúčastňovať na projekte, čo vyvolalo vážne ťažkosti. Aj keby sa podarilo dokončiť stavbu plynovodu, okamžite by vznikli problémy s jeho poistením, lebo poisťovne by sa vystavili obrovskému riziku. Momentálne Severný prúd tečie do neznáma.  

 

Európa ruský plyn potrebuje

Napriek tomu verím, že stále existuje šanca na jeho úspešné dokončenie. Nemecké vedenie nie je ochotné obetovať vlastné ekonomické záujmy za boj o demokraciu v Rusku a sledovanie prosperity Ukrajiny. Nátlak iných štátov EÚ žiadajúcich včlenenie požiadavky na zrušenie projektu do zoznamu nových sankcií proti Rusku, ktoré sa spájajú s prípadom Alexeja Navaľneho, považujú Nemci za pokus, ako vyriešiť cudzí problém na ich úkor. Nie je to pre nejaké zvláštne nemecko-ruské vzťahy – žiadne také už nie sú a nedá sa očakávať, že by sa v dohľadnom čase obnovili. Je to len chladná kalkulácia.

Napríklad Nemecko nedávno ponúklo USA, že investuje miliardy eur do dopravy amerického skvapalneného plynu do Európy a na jeho spracovanie ako výmenu za zrušenie sankcií proti plynovodu Nord Stream 2. Načo by to asi potrebovalo? Výhody, ktoré poskytne plynovod, budú také veľké, že sa pri nich môžu podeliť s Američanmi.

Dôležité je aj to, že nová americká administratíva vyjadruje väčší záujem o spoluprácu s Európou ako tá predchádzajúca. Prezident Donald Trump stále musel čeliť podozreniam, že je pod vplyvom Kremľa – preto demonštroval voči Rusku preukázateľne odmeraný postoj. Nový prezident Joe Biden má v tomto voľné ruky a môže si dovoliť vo väčšej miere zohľadňovať záujmy európskych partnerov.

V uplynulých dňoch prišiel plynovodu Nord Stream na pomoc nečakaný spojenec – Zviera z Východu 2. Takéto príšerné meno dostal studený atmosférický front, pre ktorý sa v Európe udržovalo abnormálne chladné počasie. Nemecko, Francúzsko a iné západné štáty stratili už dve tretiny objemu plynu zo zásobníkov. Ruskí exportéri sú schopní zvýšiť dodávky, pritom však môžu pripomínať západným partnerom, že v podobných situáciách by sa mohol stať nový plynovod nevyhnutný. Možno si treba počkať na obvinenie Ruska z toho, že proti Európe použilo klimatickú zbraň.     

 

Trpezlivosť môže dôjsť

Pre Nord Stream ešte existuje ešte jedno ohrozenie, ktoré si často neuvedomujeme – za určitých okolností môže projekt zrušiť ruská strana. Kremeľ viackrát preukázal, že národná hrdosť je preň dôležitejšia ako ekonomické výhody. Ak budú nové sankcie, ktoré chcú na Rusov uvaliť EÚ a USA, v Moskve považovať za ponižujúce, pravdepodobná je aj takáto odpoveď.  

Pred pár dňami ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v relácii známeho moderátora Vladimira Solovjova na kanáli YouTube (Štandard o ňom písal tu) vyhlásil, že Rusko môže úplne zrušiť záväzky s EÚ, keď tá naň uvalí nové citlivé sankcie.

O necelé dve hodiny ho Putinov hovorca Dmitrij Peskov jemne opravil. Povedal, že Lavrova nesprávne pochopili – ten mal na mysli, že je to práve EÚ, čo chce zrušiť záväzky s Ruskom, ktoré má, naopak, stále záujem na rozvoji spolupráce.

Myslím si, že to nebolo faux pas ministra, známeho svojou opatrnosťou. Bol to skúšobný kameň a upozornenie Západu, aby neprekročil čiaru, za ktorou už nebude cesty späť. Ide o to, že zástancovia Navaľneho lobujú, aby EÚ uvalila sankcie nie na celé Rusko, ale osobne na priateľov a príbuzných Vladimira Putina.

To by určite považovali v Kremli za urážku nezlučiteľnú s normálnymi vzťahmi. V takom prípade by nastalo odmietnutie akejkoľvek spolupráce a týkalo by sa to aj vzájomne prospešnej vrátane plynovodu Nord Stream 2.

 

Zastavenie plynovodu by zabolelo

Samozrejme, išlo by o čisto politické rozhodnutie. Ale čo z toho vyplýva pre ruskú ekonomiku, ktorá je aj bez toho oslabená sankciami? Už od roku 2014, keď sa črtali ohrozenia zo Západu, chystalo Rusko alternatívu k európskemu trhu. Pustili sa do výstavby plynovodu k čínskej hranici, nazvaného Sila Sibíri, a v roku 2019 ho slávnostne otvorili. Návrhovú kapacitu 38 miliárd kubických metrov ročne má dosiahnuť do roku 2025. V Rusku sa často hovorí, že je to odpoveď nepriateľom plynovodu Nord Stream.  

Avšak Sila Sibíri nedokáže nahradiť Nord Stream, ktorého navrhovaná kapacita je 55 miliárd kubických metrov plynu ročne. Okrem toho, podľa niektorých odborníkov, kontrakt je priaznivý pre Čínu, kým pre Rusko sa môže ukázať ako minimálne ziskový, ak vôbec. Číňania cítia, že Rusi sú v zložitej situácii, a určite sa pokúsia z toho vyťažiť všetky možné výhody.

Treba dodať, že uvedené plynovody sa napĺňajú z dvoch rôznych a neprepojených zdrojov, ktoré sa nachádzajú vo vzájomnej vzdialenosti tisícov kilometrov. Preto je nesprávne vykresľovať Silu Sibíri ako východnú alternatívu k plynovodu Nord Stream. Ak sa tak deje, vyzerá skôr ako demonštračné a propagandistické gesto. Ak projekt Nord Stream 2 naozaj zrušia, ruská ekonomika nevyhnutne zaznamená straty.

Takto sa stal Nord Stream – grandiózny symbol európsko-ruskej spolupráce –  ešte pred dokončením nástrojom vzájomného politického nátlaku alebo dokonca vydierania. Jeho účastníci však majú objektívne záujem na jeho realizácii. Okrem toho v ňom už utopili obrovské peniaze. S najväčšou pravdepodobnosťou sa nakoniec nájde riešenie prospešné pre všetkých.

Západné štáty desaťročia obchodovali so Sovietskym zväzom aj v podmienkach oveľa ostrejšej konfrontácie založenej na nezmieriteľných ideologických rozporoch. V Rusku sa hovorí – muchy osobitne, aj kotlety osobitne. V zmysle toho príslovia sa politické a trhové problémy dajú rozdeliť a ich riešenie je možné v úplne rôznych dimenziách. 


Vasil Lipitsky (dennikstandard.sk)