03.7.2020 09:39:23

Nie Kollár. Odstúpiť by mal Korčok. Kým liberálne médiá odpútavajú pozornosť Kollárovou diplomovkou, minister zahraničia Korčok z nás urobil poslušných amerických vazalov

Na kombosnímke Korčok a Kollár (zľava)
Na kombosnímke Korčok a Kollár (zľava)
(foto: SITA-Branislav Bibel)


Najväčšou „kauzou“ posledných dní sa stala diplomová práca predsedu parlamentu Borisa Kollára. Počas tohto ošiaľu sa však stalo niečo, čo by si zaslúžilo oveľa väčšiu pozornosť. Slovensko totiž prostredníctvom ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka (nominant SaS) uznalo venezuelského pučistu Guaióda za prezidenta tejto latinskoamerickej krajiny, čím sme sa zaradili medzi poslušných mopslíkov USA. (HSP)

 



Liberálne mainsteamové médiá v posledných dňoch neustále riešia nezmyselnú „kauzu“ okolo Kollárovej diplomovky. Medzitým sa však odohrala podcenená udalosť týždňa, ktorú väčšina médií prešla len strohou informáciou.

Minister zahraničných vecí Ivan Korčok totiž oznámil, že Slovensko bude uznávať Juana Guaióda sa oficiálneho prezidenta Venezuely, na čo si netrúfol ani Lajčák. Niekomu sa to môže javiť ako úplná banalita, no v skutočnosti ide o hrubé porušenie medzinárodného práva, čo predstavuje pre Slovensko veľkú hrozbu do budúcna.

Americká bábka Juan Guaidó bol venezuelským predsedom parlamentu, ktorý sa sám vyhlásil za prezidenta Venezuely. A to napriek tomu, že Venezuela už má prezidenta a je ním Nicolas Maduro, ktorý bol na túto pozíciu legitímne zvolený.

Spojené štáty americké a ich nesvojprávne satelity najmä v Európe však bez váhania v rozpore so svojimi „demokratickými“ princípmi uznali pučistu Guaióda za prezidenta Venezuely. A to napriek tomu, že nemá žiadnu reálnu moc v krajine a nikto si ho na tento post nezvolil.

Slovensko sa v tom čase zachovalo našťastie svojprávne a odmietlo sa do tejto americkej frašky zapojiť. Dnes už však máme novú vládu, ktorej súčasťou sú aj „pro-americkí jastrabi“ ako napríklad minister obrany Jaroslav Naď a minister zahraničia Ivan Korčok.

Servilita týchto pánov je do oči bijúca. Hneď do programového vyhlásenia vlády pretlačili frázu, že Spojené štáty Americké sú našim kľúčovým spojencom. Pokračovalo to návštevou americkej ambasády a dnes tu máme uznanie amerického mopslíka a pučistu Juana Guaidóa za prezidenta Venezuely.

Korčok pritom argumentuje tým, že väčšina krajín EÚ uznáva Guaidóda za prezidenta Venezuely. Týmto vlastne priznal, že nepresadzuje suverénnu zahraničnú politiku Slovenska, ale naopak vazalskú a pozerá sa na to, čo robia „naši západní spojenci.“ My ich musíme slepo nasledovať.

O to horšie, že Korčok toto rozhodnutie urobil svojvoľne, bez verejnej diskusie, bez schválenia vládou, či parlamentu.

Navyše, ak by sme išli touto logikou museli by sme uznať aj Kosovo, ktoré taktiež uznáva drvivá väčšina európskych krajín. Pri Korčokovi je to dokonca veľmi pravdepodobné, že v budúcnosti uzná aj túto teroristickú krajinu, ktorej hlavný líder čelí obvineniu z vojnových zločinov.

Takéto konanie Korčoka je pritom pre Slovensko mimoriadne nebezpečné. Slovensko je totiž postavené na dodržiavaní medzinárodného práva a na dodržiavaní demokratických princípov. Ak však oficiálne uznáme Guaidóa za prezidenta Venezuely, napriek tomu, že je to obyčajný pučista, ktorý neprešiel legitímnymi voľbami, môže sa nám to v budúcnosti vrátiť.

Kto sa v budúcnosti zastane Slovenska ak niekto bude porušovať medzinárodné právo voči nám? Dominancia západného sveta sa pomaly ale isto končí a v očiach nastupujúcich veľmocí budeme len vazalmi skrachovaných Spojených štátov amerických.

Kto si myslí, že zmena našej zahraničnej politiky nastane pri nástupe „Pelleho jedenástky“, po novom „Hlas – sociálna demokracia,“ tak je na veľkom omyle. Opozičný poslanec Peter Kmec, ktorý sa venuje zahraničnej politike a pravdepodobne by sa v prípade Pellegriniho úspechu v najbližších voľbách stal ministrom zahraničia vyhlásil, že plne podporuje rozhodnutie Korčoka uznať Guaidóa za prezidenta Venezuely a dodal, že ak by mal tú moc, urobil by to isté. Pellegriniho „Hlas“ teda nie je žiadnou alternatívou voči súčasnej vláde, minimálne čo sa týka zahraničnej politiky.

V parlamente však máme ešte dva opozičné politické subjekty, ktoré majú v tejto otázke opačný pohľad. Možno by nebolo od veci začať uvažovať o odvolaní Ivana Korčoka z postu ministra zahraničných vecí. Nie Kollár, ale Korčok je najväčším problémom Slovenskej republiky. Ak ho nikto nezastaví, ten sa nezastaví pred ničím a bude slepo nasledovať veľkého brata spoza oceánu, čo môže v konečnom dôsledku znamenať ohrozenie suverenity Slovenska. Čo bude Korčok presadzovať nabudúce? Vojenské základne USA na Slovensku?

Samuel Gdovin (HSP)