Dva dni pred samitom o západnom Balkáne v nemeckom hlavnom meste, ktorého cieľom je posilniť vzťahy so šiestimi krajinami regiónu, vysoký predstaviteľ uviedol, že Belehrad sa musí rozhodnúť, na koho strane stojí: Moskvy alebo EÚ.
„Vzťahy so Srbskom sú zložité – sú v nich svetlé aj tienisté stránky,” povedal zdroj, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity.
„Vzťahy Srbska s Ruskom sú určite súčasťou tieňa.”
Zdroj uviedol, že nemecká vláda bola napríklad „prekvapená a sklamaná”, keď srbský minister zahraničných vecí Nikola Selakovič v septembri podpísal so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom dohodu, v ktorej sa dohodli na konzultáciách o zahraničnej politike.
Nemecký úradník uviedol, že nastal čas, aby srbský prezident Aleksandar Vučić vystúpil z tieňa.
„Ak sa vydá na cestu do Európy, bude mať podporu, a to zo strany EÚ ako celku a nemeckej vlády,” povedal zdroj.
„Ak si vyberie inú cestu, bude to mať následné dôsledky” pre budúcnosť Belehradu v EÚ, povedal úradník.
Srbsko je kandidátom na vstup do Európskej únie od roku 2012, ale jeho vyhliadky sa bez normalizácie vzťahov s Kosovom považujú za pochmúrne. Belehrad neakceptuje vyhlásenie nezávislosti väčšinovo albánskeho Kosova z roku 2008.
Napätie sa vystupňovalo v dôsledku vojny na Ukrajine, pričom mnohí Srbi sympatizujú s tradičným spojencom Ruskom.
Belehrad na pôde OSN odsúdil konflikt na Ukrajine, ale odmietol sa pripojiť k európskym sankciám voči Moskve.
Na štvrtkovom samite v Berlíne, ktorý organizuje nemecký kancelár Olaf Scholz, sa zúčastnia predsedovia vlád Albánska, Bosny a Hercegoviny, Kosova, Severného Macedónska, Čiernej Hory a Srbska, ako aj lídri EÚ.
Účastníci zo západného Balkánu majú podpísať tri dohody: o vzájomnom uznávaní dokladov totožnosti, vysokoškolských diplomov a profesijných osvedčení.
hlavnespravy.sk
