28.10.2015 19:00:48

NÁZORY: Čarnogurského pozoruhodné a výnimočné odpovede – Dušan Slovák

Prežili sme zložité štvrťstoročie a časť otázok, ktoré sme si kládli alebo kladieme môže zodpovedať JUDr. Ján Čarnogurský. Mnohí si spomínajú na muža, Slováka, ktorý priam z väzenskej cely putoval na pražský Hrad, aby sa stal ministrom federálnej vlády.

Je to ojedinelý jav v strednej Európe, ale aj pozoruhodná rodina o ktorej Ján Čarnogurský rozpráva prv než sa pustí do politiky. Kniha rozhovorov vyšla vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov pod názvom Áno a Nie. Zhovárala sa Mg. Iva Kerná, ktorá vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Pôsobila v šesťdesiatych rokoch najprv ako elévka a po skončení štúdia ako redaktorka v redakcii Kultúrny život až do jeho zániku, neskôr v literárnom časopise Romboid, v Televízii, Mladých rozletoch a v Literárnom týždenníku. Preložila viacero publicistických diel z ruštiny, pripravila niekoľko kníh na vydanie vo viacerých slovenských vydavateľstvách.

 

Netreba zdôrazňovať, že ide o výzvu hovoriť áno alebo nie, ktorá má hlboké korene v kresťanstve.

 

Mimoriadne cenné je, že nám sčasti približuje konkrétne výpovede aj na otázky, ktoré dlho ovplyvňovali verejnú mienku – napríklad zánik väčšiny vyspelého strojárenstva na Slovensku, ktoré produkcia bola určená predovšetkým na export. Ján Čarnogurský sa vracia k tomu ešte dnes, aby poukázal na rozhodnutie ešte federálnej vlády z čias bývalého režimu o útlme zbrojárskej výroby na Slovensku z roku 1988. Ešte dnes je teda pálčivá táto otázka, je v pamäti verejnosti spojená s nástupom nových pomerov a osobitne vlády v štáte, ktorého prezidentom sa stal V. Havel.

 

Čarnoguský je vecný, hovorí o tom, ako jeho nepopularita bola argumentom aj pre jeho súputnikov. Žiaľ veľa sa o tom, prečo vlastne táto nepopularita, ktorá sa tak dramaticky prejavila v posledných prezidentských voľbách spočíva sa nedozvieme, zrejme ani jeden politik, ktorý musel po roku 1989 ustúpiť zo scény vie hovoriť presnejšie o iných ako analyzovať svoju vlastnú nepopularitu.

 

Vecnosť Jána Čarnogurského treba oceniť však v jednom výnimočnom prípade – a to je pôvodný a dlho trvalý záujem o Ruskú federáciu a vzťahy s ňou. Nielen slovensko-ruské, ale aj vzťahy s Európskou úniou a USA. Akokoľvek nepopulárny doma v iných politických otázkach,  je rešpektovaný  v medzinárodných otázkach v súvislosti s Ruskou federáciou. Je jediný slovenská politik s dlhodobým priamym kontaktom so špičkami ruskej politiky v ére prezidenta V. Putina. Vytvoril si – ako prakticky jediný na Slovensku – vlastný názor. Má vlastnú analýzu medzinárodnej politiky a vzťahov, teda to čo je dnes v mediálnom hluku viac ako potrebné. Kniha Jána Čarnogurského Áno a Nie si zasluhuje uznanie pre jej tvorcov pretože na pomerne malej ploche dopĺňa obraz tohto politika neodmysliteľného od vývoja po roku 1989, ale v mnohom aj v rokoch predtým.

 

Významne o tom hovorí Roman Kaliský, ktorý sledoval posledný politický proces bývalého režimu proti tzv. bratislavskej päťke v dňoch, keď sa už rúcal dovtedajší poriadok v celej federácii. Roman Kaliský o tom napísal vo svojej knihe Na poslednom úseku  z roku 1977 toto:  ... Vypočuli sme si názory, akoby prípad Dr. Čarnogurského i ostatných štyroch (z Bratislavskej päťky) bol iba akousi skupinovou záležitosťou. Vtedy aj zo západných vysielačiek bolo často počuť veľmi zúžené označenie „známy náboženský aktivista Ján Čarnogurský“. Preto som vo svojej poslednej reportáži pre Slobodnú Európu povedal: nie je to vôbec tak, Dr. Ján Čarnogurský je budúcim, ba už terajším slovenským politikom česko-slovenského formátu a európskeho rozhľadu, ktorý svojou koncepciou kresťanskej demokracie je povolaný priviesť na politickú scénu veľkú časť slovenského národa zahnanú hneď po roku 1945, ale najmä po februári 1948 do kúta a oficiálne dodnes zaťaženú akoby dedičným hriechom ľudáctva, slovenského štátu a takzvaného klérofašizmu. Dr. Čarnogurský je schopný, zodpovedný a pripravený dať tejto latentnej politickej sile pozitívny a produktívny zmysel.

 

 

... Mám obrovský rešpekt pred politikmi, ktorí dokázali napriek podmienkam vytvoriť zázemie na rozvoj demokracie. Jeden príklad je Ján Čarnogurský. Človek, ktorý veľa trpel, ktorý mal určitú rodinnú minulosť, ktorému chýba charizma – taká potrebná v dnešných časoch – ktorý je však naozaj štátnikom na úrovni Johna Majora alebo Margaret Thatcherovej, ktorý však v súčasnej politickej štruktúre a pri politickej kultúre nemal šancu ako predseda vlády vydržať. Voči nemu cítim rešpekt.

JOLYON NAEGELE, spravodajca Voice of America Hlasu Ameriky (1993)

 

... Ján Čarnogurský vnáša do spoločnosti nové témy, ktoré sú však úplne zásadné. Jediný by sa zastal kresťanov, ktorí sú v Sýrii masovo vraždení, a ako prezident by kritizoval západné štáty za nekritickú podporu povstalcov. Obhajuje naše západné ukotvenie, ale ak si Západ zaslúži kritiku, tak to urobí.

Lukáš Obšitník (2013)

 

Politik Ján Čarnogurský patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti, ktoré po roku 1989 vstúpili do verejného života. Priniesol so sebou niečo, čo v našich končinách nevídať často: ucelenú osobnosť, jasnú životnú líniu opretú o pevné mravné vedomie. Jeho Kresťanskodemokratické hnutie je jediným slovenským politickým subjektom, ktorý uspel vo všetkých voľbách po roku 1989, má jasnú politickú identitu a dokázal sa včleniť do európskych straníckych štruktúr.

SVETOSLAV BOMBÍK, Bližšie k Európe (1995)

 

... Slováci budú voliť nástupcu následníka po prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi o rok. Pán Čarnogurský však oznámil svoju kandidatúru už v decembri 2012, v predvečer 20. výročia rozdelenia Československa. On bol prvý slovenský demokratický vodca, ktorý predvídal nezávislosť Slovenska, keď na jar 1991 predpovedal, že na európskej vlajke bude slovenská hviezdička, keď sa Česi a Slováci pripoja k európskemu spoločenstvu.

... Keď vypukla Nežná revolúcia v novembri 1989, pán Čarnogurský mal auru tvrdého odporcu komunistického režimu: sedel vo väzení od leta a hrozil mu trest niekoľkých rokov väzenia za poburovanie. Z väzenia sa dostal medzi poslednými oslobodenými politickými väzňami 25. novembra 1989.

Le Monde 25. marca 2013


Dušan Slovák, Slovenský rozhľad 18/2015