02.3.2019 14:08:16

Návrat Krymu „domov“ : Ruský stály predstaviteľ V OBSE o výročí:

D.A.Balakin: 

"V najbližších dňoch oslávime piate výročie znovuzjednotenia Krymskej republiky a mesta Sevastopol s Ruskom. Okolo tejto skutočne historickej udalosti sa naďalej opakovane šíria kadejaké výmysly zjavné ohováranie. Preto je dôležité znovu si pripomenúť, ako to všetko v skutočnosti bolo."

redakčne preberáme z materiálu Veľvyslanectva RF na Slovensku

Vystúpenie zástupcu stáleho predstaviteľa Ruskej federácie D. A. Balakina na zasadnutí Stálej rady OBSE k piatemu výročiu znovuzjednotenia Krymskej republiky s Ruskom,Viedeň 28. februára 2019

Vážený pán predseda,

V najbližších dňoch oslávime piate výročie znovuzjednotenia Krymskej republiky a mesta Sevastopol s Ruskom. Okolo tejto skutočne historickej udalosti sa naďalej opakovane šíria kadejaké výmysly a zjavné ohováranie.

Preto je dôležité znovu si pripomenúť, ako to všetko v skutočnosti bolo.

V skutočnosti táto udalosť znamenala koniec dlhej cesty domov pre obyvateľov Krymu.

Obyvatelia Krymu mali konečne možnosť rozhodnúť o svojom osude. Historické znovuzjednotenie Krymu s Ruskom sa uskutočnilo na základe výsledkov vôle jeho obyvateľov, ktoré boli jasne vyjadrené v referende 16. marca 2014. Dovtedy sa rozhodovalo o Kryme bez toho, aby sa opýtali obyvateľov na ich na názory.

Po skončení Veľkej vlasteneckej vojny sa Krymská autonómia v rámci RSFSR pretransformovala na Krymskú oblasť, ktorá v roku 1954 bez akýchkoľvek referend a v rozpore s vtedajšou účinnou legislatívou ZSSR bola len administratívne podriadená Ukrajinskej SSR. V roku 1991 sa Krymčania snažili vziať osud do svojich rúk, uskutočnili referendum a väčšinou 93% hlasovalo za obnovenie autonómneho postavenia s právom byť republikou v rámci ZSSR. No vtedy, v dôsledku zložitých politických konfigurácií, bol Krym ponechaný ako súčasť Ukrajiny. Počas tohto obdobia však sa sformovali predpoklady pre budúcukrymskú jar.A konečne, v roku 2014, keď mali Krymčania možnosť prejaviť slobodnú vôľu demokratickým spôsobom, 97% krymských obyvateľov hlasovalo za pripojenie Krymu k Rusku. Ukázali celému svetu, aká skutočná, nie predstieraná demokracia.

Osemnásteho marca 2014 bola podpísaná dohoda o začlenení Krymu a Sevastopolu do Ruskej federácie. Občania Krymu tak realizovali svoje legitímne právo na sebaurčenie. Bolo vykonané v úplnom súlade s medzinárodným právom - Chartou OSN a ďalšími medzinárodnými dokumentmi, vrátane Helsinského Záverečného aktu Organizácie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Od tohto chvíle bola otázka územnej príslušnosti Krymu uzavretá.

Dovoľte mi, aby som vám pripomenul, za akých podmienok museli obyvatelia polostrova rozhodnúť o svojom osude v roku 2014. Život alebo smrť - to bola voľba, ktorú mali obyvatelia Krymu tej jari. V dôsledku štátneho prevratu inšpirovaného zo zahraničia sa v Kyjeve dostali k moci radikálne nacionalistické sily, ktoré narúšali snahy ukrajinského obyvateľstva o lepšiu budúcnosť.Prvými krokmi nových orgánov bolo vnucovanie ich ideológie, násilná ukrajinizácia všetkých sfér života, okrem iného aj podporovanie prejavov neonacizmu a potláčanie prejavov nesúhlasu akou koľvek, dokonca aj krvavou cestou. Krymčania sa od samého začiatku netajili s tým, že takéto myšlienky odmietajú. Nechceli žiť v jednej krajine s agresívnymi nacionalistami, ale, v skutočnosti, neonacistami.23. februára sa v Sevastopole na mítingu zišlo viac ako 20 tisíc ľudí na protest proti politike nových orgánov, ktoré začali svoju protiústavnú vládu tým, že zrušili zákon o regionálnych jazykoch na Ukrajine. Alexej Čalyj bol vyhlásený za primátora mesta. Mimochodom, v Kyjeve, právo občanov vybrať si národného starostu nebolo spochybnené. Hromadný charakter mítingu bol presvedčivý.

Krymčania sa mohli presvedčiť o skutočnej povahe „novej ukrajinskej reality“ 20. februára 2014, keď neďaleko mesta Korsun-Ševčenkovskij, ukrajinskí nacionalistickí radikáli prepadli konvoj autobusov s Krymčanmi, vracajúcimi sa z Kyjeva. Sedem ľudí bolo brutálne zavraždených. Ďalších 30 ľudí bolo nezvestných. Noví páni Kyjeva sa neštítili hrozby fyzického násilia voči tým, čo boli iného názoru. Slová jedného z vodcov Majdana D. Jaroša: „Rusi by mali byť vykázaní z Krymu, pretože nikdy nebudú oslavovať Banderu“ ‒ jasne ukázali Krymčanom, aký osud ich čaká v „novej“ Ukrajine.

Dvadsiateho siedmeho februára z Kyjeva na Krym odchádza tzv. „vlak priateľstva.“ Organizuje ho Igor Mosijčuk, jeden z vedúcich predstaviteľov „Pravého sektoru“ (organizácia je v Rusku zakázaná), ktorý vyhlásil, že „separatisti Krymu ponesú za všetko zodpovednosť“... Znamená to, že nacionalisti šli zabíjať ľudí. Viezli so sebou všetko: od obuškov, výstroje, „Molotov koktejlu“, až po strelné zbrane, ktoré ukoristili po porážke vojenských jednotiek v regióne Ľvovskej oblasti. Od „Pravého sektora“ zaznievali hrozby, že vyhodia do povetria Simferopolskú vodnú nádrž, že otrávia vodu. Neskôr nacionalisti zaviedli vodnú, potravinovú, dopravnú a energetickú blokádu polostrova.

Na Kryme si dobre pamätali banderovský desant, ktorý prichádzal na polostrov v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, a nechceli, aby sa to zopakovalo. Preto postavili na stanici v meste Simferopol, 1,5 tisíc ľudí, ktorých sa nacionalisti jednoducho zľakli. Krymčania po tejto udalosti pochopili, že svoj osud majú vo vlastných rukách. A prevažnou väčšinou  zahlasovali za návrat do vlasti.Všetci, čo hovoria o takzvanej anexii, nevyhnutnosti „vtisnúť“ Krym nazad do Ukrajiny, prejavujú maximálnu neúctu voči ľudu polostrova, ktorý je v skutočnosti nositeľom suverenity na danom území.

Teraz ľudí, ktorí sa nechceli stať obeťami neonacistov, trestajú za slobodnú politickú voľbu. Západné krajiny, ktoré navonok slovami obhajujú princípy demokracie, v skutočnosti nešetria trestnými opatreniami voči ľuďom, ktorí vyjadrili názor na svoj vlastný osud. Obyvateľom Krymu odopierajú víza, množia sa obmedzenia v oblasti medzinárodného biznisu na polostrove.

V tomto kontexte si mnohí radšej jednoducho nevšímajú konkrétne kroky, ktoré ruské orgány podnikli v otázke sociálno-ekonomického rozvoja polostrova a na zachovanie jeho kultúrnej rozmanitosti. Vezmime osud krymských Tatárov. Ich bezprávna pozícia Západ málo znepokojovala, kým bol Krym súčasťou Ukrajiny, ktorá ignorovala odporúčania medzinárodných štruktúr pre ochranu ľudských práv. Zanedbanú situáciu v tejto oblasti muselo dnešné Rusko naprávať po viac ako dvoch desaťročiach porušovania práv a diskriminácie krymských Tatárov, kým región bol súčasťou Ukrajiny.

Vďaka vôli obyvateľov Krymu, vyjadrenej v roku 2014, sa mohli vyhnúť hrôzam občianskej vojny, tomu, čo takmer päť rokov vyvádzajú kyjevské vládne kruhy v Donbase. Správy Osobitnej pozorovateľskej misie OBSE na Ukrajine svedčia o strašnej situácii v tomto regióne, ktorú naďalej zaviňuje Kyjev. Zdá sa, že Kyjev sa zameral na navrátenie si územia, ale nie na ľudí, ktorí na ňom žijú, ako už onehdy hovoril o Kryme D. Jaroš. Mimochodom, po tieto dni, sa približne v rovnakom duchu, vyjadril aj líder tzv. Mejlisa krymsko-tatárskeho národa (organizácia zakázaná v Rusku) R. Čubarov.

Takže život potvrdil správnosť výberu obyvateľov Krymu. V súčasnosti možno s istotou povedať, že jeho integrácia do spoločného politického, právneho a sociálno-ekonomického priestoru Ruska je zavŕšená. Tí, ktorí neveria, môžu navštíviť Krymskú republiku a Sevastopoľ a presvedčiť sa o tom. Samozrejme, ešte treba urobiť veľa pre rozvoj Sevastopola a Krymu ako celku. Práce pokračujú.Ešte vám o tom porozprávame podrobnejšie.

Ďakujem za pozornosť.

prevzaté z Rus emb