05.4.2021 13:47:44

Na Slavín len v malých skupinkách. Výročie oslobodenia Bratislavy poznamenala pandémia

Snímka zo včerajška
Snímka zo včerajška
(foto: Július Kukučka)


Nákaza Covid-19 tento rok znemožnila početné oslavy výročia oslobodenia hlavného mesta. Napriek tomu si politici i verejnosť uctili pamiatku na padlých osloboditeľov na Slavíne, ale aj na iných miestach Bratislavy. (Sputnik)



Na Slavín tento rok zavítal z ústavných činiteľov len predseda parlamentu Boris Kollár. Prezidentka Zuzana Čaputová a nový premiér Eduard Heger si výročie oslobodenia pripomenuli v centre mesta pri Redute.


Na Slavíne odbojári i motorkári

Boris Kollár prišiel na Slavín spolu s novým ruským veľvyslancom Igorom Bratčikovom. Tradičné príhovory sa tento rok nekonali. No pre prítomné médiá predseda parlamentu zdôraznil, že si musíme neustále pripomínať hrôzy a svedectvá vojny, aby nám boli výstrahou pred tým, čo už nikdy nesmieme dopustiť. Takisto vyzval, aby sme nazabúdali na to, kto nás oslobodil.

„Zabudnúť na obetu národov voči nám, ktorú priniesli počas druhej svetovej vojny by bolo najväčšou zradou voči týmto padlým hrdinom,“ povedal Kollár.

Na Slavín zavítali skôr aj predstavitelia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB)*. Zástupcovia zväzu si výročie pripomenuli pri oboch pamätníkoch. „Zväz tak ani v ťažkých podmienkach nezabudol na pamiatku 742 sovietskych vojakov a 121 civilistov, ktorých mali na svedomí nemeckí a maďarskí okupanti,“ uviedli odbojári.

Za sprievodu členov Klubu vojenskej histórie Nitra v dobových uniformách červenoarmejcov si prišli pripomenúť výročie oslobodenia Bratislavy aj slovenskí motorkári.

Na Slavíne, ktorý bol vybudovaný v rokoch 1957-1960 je pochovaných 6 845 sovietskych vojakov v šiestich masových a 278 individuálnych hroboch. Od roku 1962 je miesto Národnou kultúrnou pamiatkou.


Prezidentka o slovákštáte, premiér o Covide

K pamätníku oslobodenia pri bratislavskej Redute prišla prezidentka republiky v sprievode primátora hlavného mesta Matúša Valla. Ani na tomto mieste neprebiehali príhovory, na sociálnej sieti Čaputová neskôr zdôraznila, že krivdy počas tzv. Slovenského štátu boli zapríčinené diskrimináciou menšín.

„Slovenský štát posielal vlastných občanov na smrť alebo ťažké práce len pre ich príslušnosť k menšine. Posledný transport politických väzňov do koncentračného tábora Mauthausen bol z Bratislavy vypravený krátko pred jej oslobodením, 31. marca. Nacizmus porazil až spoločný postup vojsk štátov protihitlerovskej koalície a vojakov rôznych národností. Som vďačná za hrdinstvo všetkých ľudí, ktorí podstúpili tie najväčšie obete pre naše oslobodenie. Česť ich pamiatke!“ uviedla Čaputová.

Premiér Eduard Heger, ktorý je v úrade len niekoľko dní sa vo svojom posolstve zameral na boj s covidom. V uplynulých hodinách Slovensko dosiahlo smutný míľnik – 10 000 obetí nákazy.

„Toto číslo je tiež dôležitým symbolom,“ uviedol nový premiér a dodal: „symbolom toho, že nepriateľ, ktorému čelíme, je silný a siaha na životy našich blízkych. V boji proti nemu však nie sme bezbranní. Každý z nás má k dispozícii tú najväčšiu zbraň a tou je naša zodpovednosť pri nosení rúška alebo respirátora. Prosím, pomôžme ochrániť každý život tým, že budeme dbať na ich správne nosenie a že ich v prítomnosti ľudí, ktorí nežijú s nami v domácnosti, nedáme dole z úst a nosa. Malý komfort, ktorého sa dnes vzdáme, nás priblíži k vytúženému cieľu slobody.“

Tesne po kladení vencov však prítomným novinárom povedal aj krátke posolstvo k oslobodeniu: „História nám zanecháva veľké bohatstvo práve v ponaučeniach z chýb, ktoré urobili naši ľudia, ale zároveň z hrdinských činov, ktoré naši predkovia urobili. Toto je deň, kedy si potrebujeme každý rok pripomínať práve to hrdinstvo ľudí.“


Oslobodzovanie nebolo ľahké

Boje o Bratislavu začali už 2. apríla 1945 oslobodením Vajnor. Z tejto lokality začalo sovietske delostrelectvo ostreľovať nemecké pozície na svahoch Malých Karpát. Oslobodzovanie hlavného mesta nebolo vôbec jednoduché. Bratislava bola totiž na obranu pripravovaná viac ako tri mesiace. Pre Nemcov totiž tvorila predsunutú súčasť obrany Viedne a tzv. alpskej pevnosti.

Zákopové pásy, protitankové zátarasy, mínové polia, priekopy – toto všetko museli prekonávať postupujúci červenoarmejci tesne pred Bratislavou. V samotnom meste zase čelili Nemcom v krytoch, betónových bunkroch, v ktorých boli guľomety a delá. Na svahoch Malých Karpát boli zase ťažké delá a južne od Dunaja boli pripravené ďalšie dve nemecké divízie. Všetky dôležité budovy a objekty v meste boli podmínované a napojené na centrálny odpaľovací systém. Bratislavu boli Nemci odhodlaní radšej zničiť ako pustiť Sovietom.

3. apríla Sovieti už dosiahli kraj samotnej Bratislavy. Ďalší deň nasledovalo centrum, o ktoré sa viedli tuhé boje. Najmä o Bratislavský hrad a jeho okolie. Rýchly postup Sovietov, ako aj obetavosť miestnych pomohli poškodiť odpaľovací systém. K večeru bola oslobodená Karlova Ves. Posledné miesto, o ktoré nacisti vytrvalo bojovali bol Lamač – tento priestor sa snažili udržať čo najdlhšie, keďže to bola ústupová cesta pre Nemcov opúšťajúcu Bratislavu.

Celkovo padlo v bojoch o Bratislavu 742 sovietskych, 470 nemeckých a maďarských vojakov, ako aj 121 civilistov.


*Pozn. red. SRS: Padlých osloboditeľov hlavného mesta si včera na Slavíne uctila aj delegácia Slovensko-ruskej spoločnosti na čele s predsedom JUDr. Jánom Čarnogurským.


Július Kukučka